Farmový chov raticovej zveri - 6. Zachovanie lesných porastov a ich topickej funkcie pre farmovo chovanú zver.

Jaroslav Slamečka

Jeleňovitá zver vo zverofarmách v teplejších klimatických oblastiach nie je bezpodmienečne odkázaná na les. V našich klimatických podmienkach slúži lesný porast na farme ako refúgium zveri pred nepriazňou počasia. Je potrebný tým naliehavejšie, čím vyššie a severnejšie je farma situovaná. Lesný porast svojou pôdoochrannou a vodohospodárskou funkciou podstatne zlepšuje mikroklímu pre zver. Obmedzuje sociálny stres, lebo umožňuje individuálnu izoláciu jedincov medzi sebou, ako vizuálna bariéra znižuje stres vyrušovaním (napr. ľuďmi) a výdaj energie pri odbiehaní pred rušiteľom. Znižuje mortalitu mláďat, umožňuje vytĺkanie parožia (a jeho vyfarbenie), poskytuje zveri aj potravu (letorasty, semená). Výmera lesa vo zverofarmách nemá presahovať 10-15 % lebo v opačnom prípade je veľmi sťažená kontrola a manipulácia so zverou. Úlohe zachovania lesných porastov, ktoré sú pri vysokej  hustote zveri veľmi silne atakované, treba venovať maximálnu pozornosť. Les vo zverofarme plní predovšetkým venátornú funkciu, t.j. má poskytovať zveri refúgium a jeho produkčná funkcia je tu veľmi silne obmedzená. Z tohto hľadiska sa musí pristupovať k jeho obhospodarovaniu v prvom rade tým, že sa zistí stav ohrozenia drevinovej vegetácie a na základe získaných poznatkov sa navrhnú optimálne spôsoby jej ochrany a pestovania.

Zver vo zverofarmách veľmi silne poškodzuje najmä smrek, bazu, liesku a hloh. Z lesníckeho hľadiska sa posledné 3 druhy pokladajú za „burinové“ dreviny a hospodársky význam má len smrek, avšak vo zverofarme musíme jednotlivé druhy drevín posudzovať nie z hospodársko-lesníckeho, ale podľa toho, ako sú schopné uspokojovať ekologické potreby zveri. To znamená, že sa musíme starať o zachovanie a rozmnožovanie aj týchto „burinových“  druhov drevín, lebo zver ich s obľubou vyhľadáva a konzumuje. Keď zver umiestnime na degradovaný a náletom drevín znehodnotený pasienok je vítané, keď ho svojou trofickou činnosťou vyčistí a zúrodní, ale nesmieme pripustiť, aby neskoršie boli tieto druhy drevín vo zverofarme úplne vyničené. Vysoký stupeň poškodenia drevín svedčí aj o ich nedostatočnej ochrane a možno aj o hladovaní zveri, resp. o prehustených obsádkach aj keď len lokálne (v niektorých oddeleniach) a sezónne (napr. v zime). Za takýchto okolností by uvedeným, najviac atakovaným druhom drevín hrozil v sledovaných zverofarmách už za niekoľko rokov úplný zánik.

Pokiaľ ide o pestovanie lesa, nemožno vo zverofarmách rátať s prirodzenou obnovou drevín bez účinných ochranných opatrení. Nemožno tu robiť ani väčšie holoruby, lebo tým by sa zveri odrazu odobralo príliš veľa životného priestoru. Cieľom nie je dopestovanie  čo najkvalitnejších rubných porastov s kvalitnými sortimentami dreva, ale takých porastov, ktoré najlepšie spĺňajú topické požiadavky zveri. Preto je potrebné na okrajoch porastov znížiť zakmenenie a aj umelou výsadbou krovín podporiť vytvorenie hustého ochranného plášťa. V porastoch musí byť dostatok hustých ihličnatých stromov mladšieho a stredného veku, ktoré zveri poskytnú teplé a suché a proti vetru chránené prostredie (smrek, borovica). Z plodonosných drevín preferujeme duby (najmä pravidelne a zavčasu rodiaci dub červený a cer), plánky (jabloň, hruška) ďalej gaštan, pagaštan, a vo vyšších polohách buk. Veľký význam majú vo zverofarmách aj jarabina, baza, lieska, trnka, hloh, šípka a z mäkkých drevín rôzne vŕby, rakyta, osika, ale aj javor, lipa, agát atď.

Umelú obnovu robíme buď pomocou malých holorubov (napr. pri výsadbe ihličnanov, ktoré majú zveri neskôr slúžiť ako útulok v zime) alebo pomocou väčších kotlíkov. Výsadby musia byť dokonale oplotené proti zveri. Ploty oplotených výsadieb a ich dislokáciu v teréne robíme tak, aby medzi nimi nevznikali úzke koridory. Rovnako výsadby nerozmiestňujeme ani šachovnicovite príliš blízko pri sebe, lebo splašená zver by v behu narážala do pletiva a mohla sa poraniť alebo aj pozabíjať. Oplôtky musia byť vyhotovené zo zvernicového pletiva, pri zemi riadne upevnené a dostatočne vysoké.

Keď mladina odrastie a porast je zaistený, treba všetko pletivo, napínacie drôty, klince atď. starostlivo odstrániť a zabezpečiť individuálnu ochranu vybraných jedincov proti lúpaniu  a  obhryzu kôry, ako aj proti odhryzu letorastov a vytĺkaniu. Najlepšia je mechanická ochrana kombinovaná s aplikáciou chemických repelentov. Individuálnu mechanickú ochranu aplikujeme aj pri radovej výsadbe alejí, individuálnej alebo skupinovej výsadbe drevín a TTP. Chrániť treba aj vysadené burinové dreviny a kríky až do času, kým vyrastú natoľko, aby sa mohli sprístupniť zveri za účelom konzumácie. Výhodné je časť lesa obhospodarovať v podobe bývalých ohryzových plôch, ktoré sa pravidelne omladzujú a musia byť oplotené.

Ťažbu je vhodné robiť výberovým spôsobom tak, že celoročne, najmä v zime postupne vyrubujeme jednotlivé stromy a určitý čas ich necháme ležať na zemi, aby ich zver ohrýzala. Jedine pri zakladaní väčších súvislejších plôch ihličňanov alebo väčších kotlíkov, prípadne ohryzových plôch použijeme celoplošný spôsob ťažby.

Späť