Farmový chov raticovej zveri - 8. Výživa a kŕmenie jeleňovitej zveri na farmách

Jaroslav Slamečka

Pri výžive zvierat chovaných na farmách musíme vychádzať zo zákonitostí anatómie, fyziológie, látkového a energetického metabolizmu voľne žijúcich prežúvavcov, pri dôslednom rešpektovaní ich potravinových nárokov.

V závislosti od dĺžky svetelného dňa sa v priebehu roka výrazne menia klimatické podmienky, na ktoré reaguje prežúvavá zver zmenou anatomicko-morfologických a fyziologických funkcií zažívacieho traktu a tým aj rôznou potrebou živín. Nesmieme si zamieňať dva základné pojmy, ktorými sú potreba živín a spotreba krmív.  Nedostatok potrebných živín v jednotlivých ročných obdobiach je jednou z hlavných príčin škôd, spôsobených zverou na lesných a poľných kultúrach. Je veľmi dôležité, aby každý chovateľ v záujme chovanej zveri, ale aj v záujme ochrany životného prostredia, usmerňoval výživu tak, aby spotrebované krmivá zodpovedali potrebe živín. To je princípom prikrmovania zveri, ktoré musí byť v súlade s potrebami zveri v každom ročnom období. Trávenie a vstrebávanie živín je zložitý a hormonálne riadený proces, pri ktorom dôležitú úlohu zohráva sekrécia hormónu melatonínu.

Pri prikrmovaní je najdôležitejšou zásadou pozvoľné zaraďovanie nového krmiva do kŕmnej dávky, aby bachorová mikroflóra mala dostatok času na adaptáciu, čo trvá približne 14 dní. Náhle zaradenie jadrových krmív najmä v predjarnom období veľmi často spôsobuje metabolické poruchy a úhyny.  Dôležité je, aby všetky zvieratá v oddelení mali dostatočný prístup ku krmivu a mohli konzumovať krmivo naraz.  Pri obmedzenom priestore dominantné kusy ovládnu kŕmidlá, zožerú viacej, hlavne jadrových krmív, ako sú schopné stráviť, následkom čoho je akútna acidóza a úhyn.  

Potreba živín sa počas roka mení v závislosti od dĺžky svetelného dňa a rozdielnych nárokov v priebehu rastu organizmu, pohlavnej aktivity, gravidity, laktácie, rastu parožia, vekovej kulminácie a ochorení. Pre určenie rozdielnej potreby živín pre jeleňovitú zver, bol rok rozdelený do piatich charakteristických období. Pre stanovenie noriem potreby živín sme použili zahraničné hodnotenie, lebo zaužívané normovanie podľa potreby živín pre hospodárske zvieratá nezodpovedá potrebám zveri. Z týchto dôvodov potreby živín pre jednotlivé kategórie zvierat uvádzame v obsahu metabolizovateľnej energie (ME) v megajouloch (MJ), koncentrácie dusíkatých látok (NL) v gramoch na 1 kg sušiny a v množstve sušiny v kg.

Október – obdobie ruje, zver je vzrušená, fyzicky vyčerpaná, a hlavné samce prakticky neprijímajú potravu. Prirodzené krmivá obsahujú prevažne glycidy (semená tráv, stromov a krov). Intenzívne prikrmovanie začína po ústupe vegetácie a zvláštny dôraz sa kladie po období ruje. Tráviaci trakt je ešte maximálne funkčný a metabolizmus sa pripravuje na tvorbu a ukladanie tukových zásob. U jeleníc a danielic dochádza k ukončeniu laktácie a menšiemu obmedzeniu príjmu potravy z dôvodu hormonálnych zmien a vyrušovania na rujovisku. Tohoročné mláďatá prechádzajú na kŕmenie iba rastlinnou potravou pri intenzívnom raste. To platí aj pre ostatné kategórie zvierat. V tomto období treba sledovať úživnosť TTP (najmä po suchom lete) a podľa potreby prikrmovať. Potreba živín pre toto obdobie je uvedená v tabuľke.

November – december je najdôležitejšie obdobie pre úspešný chov a prípravu na prezimovanie zveri. Metabolizmus zveri je prispôsobený na príjem a využitie krmív s vysokým obsahom glycidov, z ktorých sa najvýhodnejšie tvoria tukové zásoby. Jelene a daniele musia získať takú kondíciu, akú mali pred rujou a naviac, rovnako ako ostatné kategórie zveri  vytvoriť si dostatočné zásoby na prekonanie zimného obdobia. U danielov je toto obdobie kratšie, lebo ešte pretrváva pohlavná aktivita. Daniel však oproti jeleňovi má väčšiu schopnosť deponovať tuk, takže nie je potrebné jeho intenzívnejšie prikrmovanie.

tab. 23

Január – február je obdobie krátkych dní, kedy sa výrazne znižuje metabolizmus a jeleňovitá zver efektívne využíva krmivá s vysokým obsahom vlákniny (lúčne seno a slama). Potrebnú energiu pre záchovnú kŕmnu dávku zvieratá získavajú metabolizovaním tukových zásob pričom sa uvoľňuje aj metabolická voda. Zver, ktorú zachytí zima v zlej kondícii má malú nádej, že ju prežije bez ujmy na zdraví. Kompenzácia tohto stavu vysokými dávkami jadrových krmív má opačný účinok. Vždy spôsobuje metabolické poruchy a častokrát aj úhyny.

Marec – polovica mája je obdobie, kedy sa výrazne predlžuje svetelný deň. Hladina melatonínu sa znižuje a začína pozvoľna anatomicko – morfologická regenerácia zažívacieho traktu na pôvodnú kapacitu a funkčnosť. Po vyčerpaní tukových zásob začína prechod na prirodzenú pastvu na pasienkoch. Aj v tomto období je potrebné dodržať zásadu pozvoľného prechodu z konzervovaných krmív na zelené kŕmenie. Pri spásaní mladých porastov je potrebné naďalej prikrmovať krmivami s vysokým obsahom vlákniny. Dôraz sa kladie na dostatok bielkovinových krmív z dôvodu ich zvýšenej potreby pre rast parohov u jeleňov, rast plodov u jeleníc a danielíc, ako aj intenzívny rast mladých zvierat.  U danielov je rast parožia posunutý do ďalšieho obdobia, kedy je už dostatok kvalitnej pastvy.

tab. 4

Koniec mája – september je najdlhšie obdobie  v ktorom sa postupne menia živinové pomery v TTP.  So znižovaním bielkovín, pribúda obsah glycidov a stúpa aj obsah vlákniny.  Tomu sa prispôsobuje aj bachorová mikroflóra, ale morfologické pomery zažívacieho traktu sa ešte nemenia a zažívací trakt podáva maximálny výkon. Všetky potreby živín by mali byť kryté z pasienkov a ohryzových plôch mäkkých listnáčov. Pri znižovaní obsahu dusíkatých látok v TTP je potrebné vodiace jelenice a danielice prikrmovať bielkovinovými krmivami. Novonarodené mláďatá sú plne odkázané na materské mlieko a preto sa potreba živín  pre túto kategóriu nenormuje. Tu platí zásada, že keď je dobre živená matka, je dobre živené aj jej mláďa. Potreba živín pre obdobie koniec mája – september, je uvedená v tabuľke.

tab. 5

Späť