Farmový chov raticovej zveri - 5. Starostlivosť o životné prostredie zveri vo zverofarmách

Jaroslav Slamečka

Jeleňovitá zver žije v obmedzenom priestore jednotlivých oddelení zverofarmy vo veľkej a neprirodzenej populačnej hustote, čo kladie vysoké nároky na udržiavanie ich úživnosti, aby nedošlo k narušeniu ekologickej rovnováhy medzi zverou a jej životným prostredím. Riešenie problému populačnej hustoty a úživnosti prostredia pre každú zverofarmu by malo byť súčasťou projektovej dokumentácie vo vzťahu k aktuálnym zákonom o ochrane prírody a krajiny. Plán postupu účelných agroekologických zásahov má obsahovať spôsob rekultivácie, zúrodňovania a obnovy porastov, výsadby drevín a brehových porastov, protierozívne opatrenia, vybudovanie kaskád na potokoch za účelom celoročného udržania stavu vody a ich prípadného zarybnenia. Úpravu terénu a výsadbu zelene okolo ciest, koridorov a prevádzkových zariadení. Plnenie týchto požiadaviek sa v praxi takmer všeobecne zanedbáva, následkom čoho už po niekoľkých rokoch prevádzky dochádza k poklesu úrodnosti pasienkov, devastácie lesných porastov a znižovaniu biologickej kvality zveri

Trvalé trávne porasty, políčka pre zver, hydrologické podmienky a protierózne opatrenia
Využitie je políčok a TTP na farmách je veľmi výhodné, ak máme dostatok plochy.  Trvalé trávne porasty (TTP) majú vo zverofarme tvoriť základnú výživu zveri počas celého vegetačného obdobia. Úživnosť pasienkov sa zisťuje na základe pôdnych rozborov a podľa výsledkov sa upravuje aj hnojenie, pričom sa berie do úvahy aj to, že zver pri pasení vracia v truse značnú časť živín odobratých úrodou. Ovplyvňovanie úrody  TTP má v podmienkach farmového chovu osobitné požiadavky. Z dôvodu nepretržitého obsadenia oplôtkov zvieratami sú sťažené všetky práce na pasienkoch, čo je jedným z dôvodov, prečo sa v praxi zanedbáva ich ošetrovanie. Ideálne je viacoplôtkové pasenie, keď sa počas agrotechnických prác  zvieratá preženú do voľného oddelenia alebo aspoň oddelia pomocou elektrických ohradníkov. Na hnojenie sa majú zásadne používať granulované kombinované hnojivá, pri ktorých nedochádza k otravám aj v prípade, že pri ich rozhadzovaní ostávajú na pasienku hrudky. Liadky a močovinu treba dokonale rozhodiť (vyžaduje sa dobrý technický stav rozmetadiel), lebo inak zostávajú pásy a  hrudky a pri ich lízaní môžu zapríčiniť otravy. Pravidelné hnojenie v 4 – 6 týždňových intervaloch od apríla do polovice augusta, je predpokladom pre rovnomerné narastanie trávnej hmoty. Obyčajne postačujú tri dávky po 40 kg . ha-1 N a 25 kg . ha-1 P. Draslíkom sa odporúča hnojiť len v prípadoch ak klesne jeho obsah v sušine TTP pod 15 g.kg-1. Pri nízkom obsahu Mg je výhodné používať liadky  s dolomitickým vápencom alebo múčku z magnezitových závodov. Z hľadiska výživy je dôležitý pomer minerálnych látok, hlavne Ca : P, ktorý má byť 1,5-2 : 1. Obsah Ca je dôležitý aj pre udržanie primeraného zastúpenia vikovitých druhov rastlín v porastoch. V našich pôdach je všeobecne málo Na a preto ho treba pridávať v minerálnych lízankách.

Zver svojou trofickou činnosťou silne ovplyvňuje aj druhovú štruktúru TTP.  Druhové zloženie má zodpovedať pôdnym a klimatickým podmienkam. Treba zavádzať pestovanie výkonných hybridných trávnych miešaniek a ďatelinovín, ktoré dobre znášajú spásanie, ušliapavanie a majú vysokú výživnú hodnotu. Počas vegetačného obdobia je potrebné zisťovať produkciu trávnej hmoty a sledovať spásanie porastu, pomocou kontrolných klietok (2 x 1 m).V odobratých vzorkách sa vykonávajú botanické rozbory a rozbory na obsah živín a minerálnych látok.  Na základe zistených výsledkov sa určuje optimálna hustota zveri v jednotlivých oddeleniach prepočítaná na 1 ha pastevnej plochy. Vypracováva sa bilancia produkcie a potreby objemových krmív na vegetačné obdobie, zimu a celý rok a navrhuje sa postup ošetrovania a rekultivácie pasienkov. Všeobecne je známa vysoká variabilita narastania trávnej hmoty, ktorá je ovplyvňovaná pôdnymi, porastovými a hlavne klimatickými podmienkami. Do polovice apríla je narastanie pomalé, prudko narastá v máji až júni a potom klesá až do konca vegetačného obdobia. Do konca júla narastá 94-96 % celoročnej úrody. Pri hodnotení vzťahu medzi úrodou a hustotou zvierat na pasienku sa zistilo, že sústavným ohrýzaním hlavne pri malej výmere oplôtkov sa porast zahusťuje. Medzi výškou porastu a úrodou je vysoká korelácia.  Ideálna výška porastu  pre dostatočný príjem paše je 6-8 cm. Pre zabezpečenie potrebnej úrody a rýchlej obnovy porastu je potrebné zabrániť prepásaniu t.j. spásaniu pod 3-4 cm a rovnako prerastaniu, čo sa upravuje kosením prebytkov trávnej hmoty. Nerovnomerná intenzita rastu trávnej hmoty v jarnom a jesennom období, spôsobuje problémy okrem udržania optimálnej výšky porastu aj v poskytovaní potreby živín pre chovanú zver. Mladý porast má vysoký obsah dusíkatých látok, vysokú energetickú hodnotu, nízky obsah vlákniny a sušiny.

Z minerálnych látok vyšší obsah P, K a menší obsah Ca.  Zabúda sa na to, že aj v tomto období zvieratá potrebujú krmivá s vyšším obsahom vlákniny.  Počas suchého leta v oblasti pahorkatín, kde je menej zrážok (polohy vhodné pre chov danielov), sa narastanie porastov zastavuje a nepomáhajú ani delené dávky dusíka. Zavlažovanie je veľmi drahé a záleží od vzdialenosti výdatného vodného zdroja. S poklesom úrody klesá aj výživná hodnota porastov. Pri nedostatočnej výške a kvalite porastu, keď neprichádza do úvahy náhradné pasenie ani zníženie hustoty obsádky, jediným riešením je začať prikrmovať a dovážať krmivá zo zdrojov mimo farmy.

Výška trávneho porastu je aj určujúcim faktorom pre výpočet hustoty obsádky na 1 ha pastevnej plochy. Do výšky porastu 150 mm sa odhaduje úroda podľa rovnice: y = 0,377 + 0,148x (meranie sa vykonáva v kontrolných klietkach).
y = úroda sušiny v t . ha-1 (prepočet na zelenú hmotu x koeficientom 4,5-5)
x = výška porastu v cm (10 mm)

Príkladom pre výpočet hustoty obsádky môžu byť údaje zo zverofarmy pre chov danielov vo Velčiciach okr. Zlaté Moravce. V období overovania prevádzky sa úrody trávnej hmoty v sušine na nehnojených máloprodukčných plochách pohybovali od 1,05 do 1,77 t .ha-1, kým na produkčných plochách od 3,74 do 5,66 t . ha-1 . Denná potreba sušiny pre danieliu zver vo vegetačnom období 233 dní a priemernej hmotnosti 50 kg je 1 600 g. Na základe uvedených údajov na máloprodukčných plochách sa môže chovať 2,8-4,7 t.j. 3-5 ks . ha-1 a na produkčných plochách 10-15,2 t.j. 10-15 ks . ha–1 danielov.  Pre jelene o priemernej   hmotnosti  100 kg  je  denná  potreba sušiny  vo vegetačnom období  3 200 g. Konečné rozhodnutie o optimálnej hustote obsádky ovplyvňujú výsledky botanických a chemických rozborov pastevných porastov.

Voda vo zverofarmách, jej zdroje, nezávadnosť a výdatnosť sú základnou podmienkou pri výbere lokality na vybudovanie zverofarmy. Voda je nevyhnutná pre chovateľské, ale aj prevádzkové účely. Vo zverofarmách pre jeleniu zver je voda potrebná aj do kalužísk, ktoré slúžia aj ako dezinfekčný kúpeľ. Dezinfekčné prostriedky, ktoré sa pridávajú do kalužísk nesmú mať repelentný účinok na zver a nesmú ju zdravotne poškodzovať ani vtedy, keď sa zver takejto vody napije.. Podľa vodných zdrojov sa osobitne riešia systémy napájania, aby každé oddelenie malo celoročne dostatok nezávadnej pitnej vody. Kontrola nezávadnosti pitnej vody sa vykonáva povinne dvakrát ročne a pri každom podozrení na jej závadnosť sa rozbor opakuje. V prípade prietokového zdroja (potok), sa rozbor vykonáva v čase maximálneho a minimálneho prietoku.

Späť