Chov oviec a kôz v marginálnych podmienkach - 4. Strojové dojenie bahníc a kôz

Lucia Mačuhová, Vladimír Tančin

V poslednom období v dôsledku nedostatku pracovných síl a tlaku na hygienu získavania mlieka sa na Slovenku vo veľkom rozmáha strojové dojenie. Proces dojenia predstavuje podstatnú časť z pracovných vstupov v živočíšnej výrobe. Snahou chovateľa je zlepšiť účinnosť dojenia. Preto sa sústreďuje buď na zväčšovanie úžitkovosti zvierat alebo alternatívne, na znižovanie pracovných vstupov. Výber zvierat vysokoúžitkových plemien pre chov často krát neprináša také pozitívne výsledky ako chovateľ očakáva. Príčinou je zlá úroveň chovu, kde patrí aj nesprávny systém dojenia. Tu patrí zle zvolená organizácia práce počas dojenia, nevhodné parametre dojacieho zariadenia, či nerešpektovanie biologických potrieb zvierat pri dojení a manipulácii s nimi. V poslednom období na Slovensku aj v zahraničí sa využívajú rôzne spôsoby, pomocou ktorých je možné jednotlivé nedostatky odhaliť. Jedným z nich sú prístroje na zaznamenávanie intenzity toku mlieka počas dojenia. Z nameraných údajov je možné vypočítať množstvo mlieka a intenzitu toku mlieka. Tieto hodnoty sú využiteľné pri vypracovaný správnej organizácie práce, ktorá rešpektuje biologické potreby bahníc počas strojového dojenia v jednotlivých typoch dojární pri zohľadnení počtu dojičov.

4.1. Biológia procesu získavania mlieka

Uloženie mlieka vo vemene
Z hľadiska prístupnosti mlieka pre vydojenie je mlieko vo vnútri vemena rozdelené do dvoch frakcií – cisternovú a alveolárnu frakciu. Cisternová frakcia je pre dojenie hneď získateľná mechanickým prekonaním ceckového zvierača. Alveolárna frakcia zostáva v sekrečných alveolách a alveolárnych vývodoch. Toto mlieko je možné získať len po vyvolaní reflexu ejekcie mlieka. Kým u kráv pri 12 hodinovom intervale dojenia cisternové mlieko reprezentuje len okolo 20 % celkového objemu mlieka uloženého vo vemene, u oviec je táto frakcia podstatne väčšia a v závislosti od plemena sa pohybuje medzi 40-80 %, pričom kozy majú najvyšší podiel mlieka uloženého v cisterne. Preto počas dojenia oviec a predovšetkým kôz je možné značnú časť mlieka vydojiť bez reflexu ejekcie. Veľkosť cisterny je limitujúca pre predlžovanie intervalov dojenia. Z toho vyplýva, že zvieratá s veľkými cisternami sú schopné produkovať viac mlieka pri dojení raz denne ako zvieratá s malými vemenami. Veľkosť cisterny je ovplyvnená počtom - (poradím) laktácií. S narastajúcim počtom laktácií sa objem cisterny zvyšuje. Veľkosť vemena, tvar a typ sú determinované geneticky a hrajú dôležitú úlohu v uložení a získavaní mlieka. Vo všeobecnosti ovce s väčšími vemenami produkujú viac mlieka ako ovce s menšími vemenami. Ovce s väčšími cisternami (ktoré majú často viac mlieka pod úrovňou ceckového kanálika) sa dlhšie doja než ovce s menšími cisternami a viac vyžadujú dodájanie. Vemeno kôz ma z tohto pohľadu vhodnejšie tvarované vemeno, kde cecky, podobne ako u kráv, sú viac vertikálne umiestnené.

Reflex ejekcie mlieka a jeho poruchy
Reflex spúšťania mlieka je vrodený nepodmienený reflex (detailnejšie je táto časť spracovaná pri dobytku, ale v mnohom sú tieto princípy spoločné). Prebieha na úrovni dvoch regulačných systémov: nervového a hormonálneho. Vzruchy z mliečnej žľazy vyvolané ručnou alebo strojovou masážou sú vedené nervovými cestami do mozgu. Po spracovaní signálu je z mozgu (neurohypofýzy) do krvi uvoľňovaný hormón oxytocín, ktorý je krvným obehom prenášaný až do mliečnej žľazy, kde spôsobuje kontrakciu myoepitelových buniek a tým je mlieko vytláčané do ceckovej a žľazovej cisterny, odkiaľ je mlieko prístupné pre získavanie. Aj napriek tomu, že bahnice majú viac mlieka uloženého v cisterne, je oxytocín zárukou vyššej úžitkovosti. U kôz, kde podstatná časť mlieka je v cisterne, oxytocín zohráva menšiu úlohu z hľadiska celkovej produkcie mlieka. Preto poruchy uvoľňovania oxytocínu do krvi najviac negatívne postihujú úžitkovosť dojnice a najmenej kozy.

Typy toku mlieka
Priebeh toku mlieka je dôležitým kritériom pre posúdenie vhodnosti oviec jednotlivých plemien a ich krížencov pre strojové dojenie. Tok mlieka u oviec môže byť jednovrcholový, dvojvrcholový alebo vyrovnaný (plateau I alebo plateau II). Jednovrcholový typ krivky toku mlieka môže predstavovať iba mlieko cisternové. Pri dvojvrcholovom type krivky toku mlieka je zrejmé, že sa jedná o tok mlieka z cisterny (prvý vrchol) a tok mlieka z alveol (druhý vrchol). Pri tomto type krivky vieme, že došlo k ejekcii mlieka. Tretím typom toku mlieka je tok s pomerne dlhou fázou vyrovnaného toku mlieka a maximálnym tokom mlieka nad 0,4 l/min „plateau I“, kde je možné predpokladať výskyt ejekcie mlieka ešte počas výtoku cisternového mlieka, resp. môže sa jednať o tok s jedným vrcholom bez ejekcie, kde malý otvor ceckového kanálika môže byť limitujúci pre odtok mlieka z vemena nepresahujúci 0,4 l/min – typ „plateau II“. Tok mlieka zistený u kôz je prevažne tokom typu „plateau I“.

U bahníc plemien cigája a zošľachtená valaška je pomerne vysoké zastúpenie jednovrcholových typov toku mlieka. Kríženie cigáje a zošľachtenej valašky s plemenom lacaune ovplyvnilo tok mlieka u krížencov, ktoré mali následkom vyššieho výdojku vyšší výskyt „plateau I“ typu toku mlieka než čistokrvné bahnice plemien cigája a zošľachtená valaška a bol zistený pokles výskytu nevhodných jednovrcholových typov toku mlieka.

Tabuľka č. 1: Vplyv typu toku mlieka na parametre dojiteľnosti

tab. 1

4.2. Organizácia práce pri strojovom dojení bahníc

Bežnými úkonmi zisťovanými v praxi pri strojovom dojení bahníc a kôz sú: nasadenie dojacej súpravy na cecky s alebo bez prípravy vemena, vlastné strojové dojenie, strojové dodájanie alebo strojové a ručné dodájanie.

Nasadzovanie dojacej súpravy závisí od skúseností a hlavne od unavenosti obsluhy narastajúcej z časom dojenia. Priemerný čas strojového dojenia závisí predovšetkým od plemena a štádia laktácie, veľkosti stáda a nastavenia podtlaku a pulzácie. Výkonnosť dojárne je okrem faktorov týkajúcich sa samotných zvierat, či nastavenia dojacej súpravy ovplyvnená počtom dojacích miest, obsluhujúcich osôb, od spôsobu výmeny zvierat.     Dodájanie je veľmi diskutabilnou časťou pracovného procesu dojenia ako u kráv tak aj u malých prežúvavcov. Praktizuje sa na zlepšenie celkovej úžitkovosti a vyhnutiu sa ponechaniu veľkého množstva mlieka vo vemene. Tento prístup často krát súvisí s nedôslednou pripravenosťou obsluhy obzvlášť ak tí istí dojiči prechádzajú z ručného na strojové dojenie. Neopodstatnene nadmerné dodájanie významne zvyšuje únavu obsluhy, predlžuje proces dojenia a dochádza k neúmerné dlhému dojeniu iných zvierat na prázdno. Dojením naprázdno vznikajú poškodenia cecku a zvieratá sa stávajú náchylnejšie na vnútrvemennú infekciu (mastitídy). Množstvo mlieka pri bahniciach získané dodájaním sa pohybuje od 10 do 30% v závislosti od mnohých faktorov.

Hodnoty potreby času na sledované ukazovatele pri dojení v tabuľke č. 2, boli namerané za rôznych podmienok, a to hlavne pri rôznom počte bahníc pripadajúcich na jedného dojiča. Doba čakania bahníc na stojisku na podojenie (neefektívny čas), ako aj čas dojenia odzrkadľujú vhodnosť, či nevhodnosť zvoleného počtu dojičov manažmentom na podojenie bahníc počas jednej obrátky. Pri porovnaní dojárni 1x24, kde na jedného dojiča pripadá 8, 12 a 24 zvierat, bolo zistené, že doba čakania bahníc na podojenie na farme, kde na jedného dojiča pripadalo 24 bahníc priemerný čas bol viac ako dva krát vyšší ako na farme, kde boli dojiči traja a na jedného pripadalo 8 zvierat. Ak boli dojiči dvaja bola doba čakania o 54 s kratšia ako na farme, kde bol jeden dojič (tabuľka č. 2).

Tabuľka č. 2: Čas potrebný na podojenie bahníc na farmách s rôznym počtom bahníc pripadajúcich na jedného dojiča.

tab 2

Priemerný čas strojového dojenia bahníc v závislosti od tvaru krivky toku mlieka sa pohybuje od 45 s pri bahniciach s jednovrcholovým tokom mlieka (tabuľka č. 1) po 77 s pri plateau II toku mlieka pri plemenách chovaných na Slovensku. Pričom priemerný čas strojového dojenia bol okolo 67 s. Za optimálny sa ešte považuje čas 90 s, dlhšie by sa ovce strojom nemali dojiť, lebo môže dôjsť k dojeniu naprázdno.

Čas dodájania zaznamenaný počas našich pozorovaní bol hlavne ovplyvnený spôsobom dodájania a počtom bahníc pripadajúcich na podojenie na jedeného dojiča. Proces dodájania by sa nemal zbytočne naťahovať, a ani by nemalo dochádzať k viacnásobnému dodájaniu bahnice pokiaľ to nie je nutné. Nakoľko dodájanie môže neúmyselne nastať dojenie ostatných oviec naprázdno ak nie je dostatočné množstvo pracovníkov pri dojení.

Z hľadiska súčasných poznatkov je možné chovateľom do pozornosti nasledovné chyby, ktoré sa najčastejšie pozorujú v podmienkach praxe: vstupná cestička je príliš úzka s ostrými zákrutami a zlým povrchom, čakáreň má úzky vstup a šmykľavý povrch, vstup do dojárne je príliš prudký so zlým osvetlením a tmavými rohmi, výstup z dojárne má slabé osvetlenie s úzkym východom a inými obmedzeniami ako sú zle dvere a pod., nevhodná efektivita práce obsluhy a nedostatočný počet dojacích stojísk, zlé ukončovanie dojenia čakanie v dojárni na zvieratá a pod., dojáreň je príliš mokrá, nevhodne nastavené parametre dojacieho zariadenia a pod., neúčinný systém dezinfekcie dojacieho zariadenia ako napr. nedostatok vody, dezinfekčného roztoku a pod.

Pri plánovaní novej dojárne je preto potrebné prať ohľad na: akú budúcnosť má Vaša farma, koľko stojísk bude mať dojáreň, ako dlho sa plánuje dojenie a čistenie dojacieho zariadenia, akú veľká dojáreň sa plánuje, manipulácia s odpadom v dojárni, bezpečnosť a environmentálne, lokálne nariadenia vlády pre tento typ stavieb. Dôležité je tiež mať dostatok informácii od stavbárov, poradcov v oblasti strojového dojenia, miestnych úradov a tiež iných farmárov. Nezabúdať si pozrieť činnosť Vami požadovaného zariadenia a jeho stavebného riešenia u iných farmárov.

4.3. Technické parametre dojacej súpravy

Hlavným cieľom pulzácie pri strojom dojení je limitovanie vzniku opuchov ceckového tkaniva a vzniku mastitíd. Preto je dôležitý výber správnej frekvencie pulzácie, aby čo najviac napodobňoval prirodzené podmienky pri cicaní jahňaťom. Ovce sú zvyčajne dojené s vyššou frekvencia pulzácie (120 do 180 pulzov/min) a pulzačným pomerom (1:1), ale sú zaznamenané aj iné hodnoty v niektorých krajinách. Pri dojení kôz, sa tieto hodnoty pohybujú v dolných rozpätiach uvedených pri bahniciach.

Nižšia frekvencia pulzácie ako 120 pulzov/min negatívne ovplyvňujú vyvolanie reflexu ejekcie mlieka a následne množstvo získaného mlieka pri dojení oviec. Môže spôsobovať frekventovanejšie padanie ceckových nástrčiek. Podľa výskumov robených v sedemdesiatich rokoch na plemene cigája frekvencie pulzov 120 a 140 pulzov/min bola najlepšia pre toto plemeno. Tieto frekvencie pulzácie boli najvýhodnejšie z hľadiska množstva mlieka získaného strojovým dojením, rýchlosti dojenia. Vzhľadom na rýchlosť dojenia a celkový výdojok najlepšie výsledky zaznamenali pri pulzačných pomeroch 1:1 a 2:1.

Podtlak významne ovplyvňuje priebeh dojenia, vydojenosť vemena a zdravie mliečnej žľazy. Ovce a kozy sú zvyčajne dojené s podtlakom od 32 do 44 kPa. Hodnoty podtlaku sa líšia nielen medzi krajinami ale aj v závislosti od typu dojacieho systému (dojenie do potrubia v dojárni umiestnenom hore alebo dolu, do kanvy alebo mobilné dojacie zariadenie). Nízky podtlak má vplyv na šmýkanie ceckovej gumy a padanie dojacej súpravy, predlžovanie času dojenia, znižovanie priemerného toku mlieka. Z narastajúcim podtlakom dochádza k zvyšovaniu množstva mlieka získaného dodájaním. Pri nesprávnom podtlaku je riziko vzniku edémov cecka. Výška podtlaku však významne ovplyvňuje zmeny ceckového tkaniva pri dojení oviec naprázdno, v porovnaní s ovcami, ktoré nie sú dojené naprázdno.

Jednou z najdôležitejších súčastí dojacieho stroja je cecková nástrčka, pretože je v priamom kontakte s mliečnou žľazou a svojou činnosťou na ňu bezprostredne pôsobí. Výber ceckovej gumy je rozhodujúci pre optimálnu aplikáciu polohy stroja ku cecku, a aby uľahčila fyzikálne vyprázdnenie vemena. Výber správnej ceckovej gumy redukuje padanie ceckových nástrčiek, kĺzanie ceckových gúm a dodájanie.

Späť