Chov oviec a kôz v marginálnych podmienkach - 2. Reprodukcia oviec a kôz

Dušan Apolen, Milan Margetín

Reprodukčné vlastnosti patria k najdôležitejším úžitkovým vlastnostiam malých prežúvavcov. Plodnosť oviec a kôz podmieňuje produkciu mlieka, mäsa, koží a nepriamo i vlny. Ovplyvňuje ju rad vnútorných a vonkajších faktorov. Ide o komplexnú vlastnosť geneticky ovplyvňovanú menej ako 20 % (na základe vypočítaných koeficientov dedivosti). Skutočnú reprodukčnú schopnosť podstatne ovplyvňujú vonkajšie faktory, ako sú výživa, chovateľské a klimatické podmienky, zdravotný stav, intenzita reprodukcie, vek, atď. Preto chovateľ musí reprodukcii venovať primeranú pozornosť. Musí ovládať biologické základy reprodukcie a všetky chovateľské postupy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú plodnosť bahníc a kôz a oplodňovaciu schopnosť baranov a capov.

kozy
Kozy - ilustračné foto

Existuje rad ukazovateľov pre hodnotenie plodnosti oviec a kôz používaných pri kontrole úžitkovosti. Z plemenárskeho hľadiska posudzujeme v chovoch najčastejšie ukazovateľ „plodnosť oviec“ resp. „plodnosť kôz“ ako podiel počtu živo a mŕtvo narodených jahniat (kozliat) k celkovému počtu oviec (kôz) pripúšťaných v stáde (pridelených baranom resp. capom na pripúšťanie). Často používaným ukazovateľom je „plodnosť na obahnenú ovcu resp. okotenú kozu“, ako podiel počtu živo a mŕtvo narodených jahniat (kozliat) k celkovému počtu obahnených oviec resp. okotených kôz. Tento ukazovateľ je prakticky totožný s veľkosťou vrhu (počet narodených jahniat alebo kozliat na jeden vrh), a to na úrovni populácie. Oplodnenosť je počet gravidných oviec (kôz) z celkového počtu oviec alebo kôz v stáde. V praxi, v dobrých chovateľských podmienkach dosahujeme oplodnenosť od 85 - 95%. Opakom oplodnenosti je jalovosť. Z praktického hľadiska je dôležitým ukazovateľom počet odchovaných jahniat resp. kozliat, pretože táto komodita hlavne v bezdojných systémoch chovu rozhodujúcou mierou ovplyvňuje rentabilitu chovu. V dobrých  chovoch sú úhyny jahniat a kozliat nižšie ako 5 %.

2.1. Biologické základy reprodukcie a pohlavný cyklus oviec
Reprodukcia je riadená zložitými neurohumorálnymi cestami. Medzi najdôležitejšie biologické faktory reprodukcie patrí pohlavná zrelosť – u baránkov začína vo veku 3 – 6 mesiacov, u capkov v 4. - 5. mesiaci, u jahničiek v 4.– 7. mesiaci, u kozičiek v 5. - 6. Mesiaci, preto pri spoločnom chove je treba baránkov resp. capkov oddeliť najneskoršie vo veku 4 až 5 mesiacov. Pri jahničkách obdobie pohlavnej zrelosti. začína  pri dosiahnutí 40 až 60  % živej hmotnosti dospelých oviec. Pri jahničkách u nás chovaných plemien to zodpovedá asi 45 – 50 kg živej hmotnosti. V tej dobe už môžu byť jahničky zaradené do plemenitby za podmienky, že budú mať zabezpečenú plnohodnotnú výživu.

Do chovu sa u nás mladé ovce a kozy spravidla zaraďujú až po dosiahnutí telesnej dospelosti. Rané plemená oviec (spravidla mäsové a špecializované mliekové) v 8. až 12. mesiaci, ostatné plemená v 16. až 18. mesiaci. Kozičky u nás chovaných plemien v 7. a 8. mesiaci, capkovia v 16. až 18 mesiaci, ale väčšinou už v prvom roku života,. Doba vhodná k zaradeniu do plemenitby pri ovciach aj kozách sa musí riadiť predovšetkým hmotnosťou zvieraťa, pretože tá najlepšie vystihuje stupeň vývinu a priebeh rastu. Spôsobilosť barana resp. capa pre plemenitbu sa posudzuje aj podľa vývinu semenníkov. Požaduje sa, aby semeníky boli symetricky vyvinuté, na omak pevné, bez zdurenín, vrátane prísemenníka. V našich podmienkach najväčšiu pohlavnú aktivitu dosahujú kozy v mesiacoch august až december. U mladých kozičiek nastupuje sezóna skôr, ako u starších zvierat.

Plodné obdobie – po dosiahnutí pohlavnej zrelosti začína u oviec aj kôz fungovať zložitý neurohumorálny mechanizmus, a to na základe pôsobenia vonkajších (klimatické podmienky, dĺžka a intenzita svetla, geografická poloha, ročné obdobie, fáza mesiaca, domestikácia, výživa, zrakové, čuchové, dotykové a sluchové vnemy, atď.) a vnútorných podnetov (hormóny, individualita, zdravotný stav, atď.). Ide o fyziologickú väzbu medzi vaječníkmi, hypothalamom a hypofýzou.

Plemená oviec a kôz chované u nás majú zvýšenú pohlavnú aktivitu spravidla na jeseň. Túto sezónnosť zdedili od svojich divokých predkov, ktorí rodia svoje mláďatá v klimaticky najpriaznivejších podmienkach, tj. na jar.

Pohlavná aktivita (estrálne obdobie) začína u domácich plemien oviec až po skrátení svetelného dňa. V našich podmienkach je to asi za 4 až 6 týždňov po najdlhšom dni, to znamená 21. júna. Pohlavnú aktivitu oviec aj kôz je možné vyvolať i umelo hormonálnymi prípravkami, prípadne riadeným svetelným režimom.  U baranov a capov ovplyvňuje ich pohlavnú aktivitu a potenciu produkcia testosterónu. Každý plemenník má rozdielne „libido sexualis“, čo sa okrem potencie a fyzickej sily prejavuje i agresivitou jedinca. Barany aj capy majú celoročnú spermiogenézu. Množstvo a kvalita semena sa však v priebehu roka menia. Na jeseň je semeno najkvalitnejšie. Tieto skutočnosti treba rešpektovať hlavne pri inseminácii, resp. pri príprave inseminačných dávok

U bahníc a kôz hovoríme o tzv. neplodnom (anestrálnom) období, ktoré je viazané na predlžujúci sa svetelný deň v mesiacoch (február až máj). Pri intenzifikácii reprodukcie je  najúčinnejšie v tomto období na vyvolanie ruje použiť hormonálne preparáty. U kôz sa pomerne často stretávame s vývojovými anomáliami pohlavných ústrojov ktoré sú príčinou neplodnosti kôz. Predovšetkým plemeno Biela koza krátkosrstá  vykazuje druhovú dispozíciu k anomálnemu vývoju pohlavných ústrojov zvlášť častý je výskyt intersexualít rôzneho stupňa, ide o rôzne formy hermafroditizmu a pseudohermafroditizmu, ktoré postihujú 5 až 6 % všetkých narodených kozliat geneticky determinovaného samičieho pohlavia.

Pohlavný cyklus oviec trvá 17-18 dní (pri rozpätí 14-21 dní), kôz 21 dní (pri rozpätí 18 - 24 dní). Ruja (estrus) u oviec trvá 1 až 2 dni u kôz 1 až 3 dni. Vplyvom estrogénu dorastá na vaječníkoch a následne praská Grafov folikul a nastáva rozhodujúce obdobie rujeovulácia (uvoľnenie vajíčka). Zmeny v chovaní oviec a na vonkajších pohlavných orgánoch nie sú výrazné (nedochádza k pokusom o skákanie na ovce), preto ju často prehliadne i skúsený chovateľ. Vlastná ruja trvá 24 až 30 hodín (rozpätie 16-48 hodín). Kozy sú v období ruje nekľudné, strácajú chuť k prijímaniu potravy, často močia, vrtia chvostom, zintenzívňujú sa ich hlasové prejavy a zo zdurených červených vonkajších pohlavných orgánov je badateľný výtok hlienu. Vlastná ruja trvá 24  až 36 hodín. Ovulácia je u kôz spontánna a dochádza k nej nezávisle na párení. Z hľadiska termínu pripúšťania alebo inseminácie bahníc a kôz za optimálne obdobie považujeme druhú polovica ruje.

2.2. Príprava oviec a kôz  na pripúšťanie
Druhá polovica leta je obdobím, v ktorom chovatelia oviec a kôz pripravujú svoje zvieratá na pripúšťanie. Na základe starej tradícia konzumácie jahňacieho a kozľacieho mäsa v období veľkonočných sviatkov je Slovensko tradičným producentom veľkonočných jahniat, preto aj termín začiatku pripúšťania hlavne vo veľkochovoch každoročne prispôsobovaný tomuto dátumu. Pri predpokladaných priemerných denných prírastkoch 250 – 300 g možno vyprodukovať veľkonočné jahňatá so živou hmotnosťou  15 – 18 kg už za 40 až 50 dní. To znamená, že pripúšťanie v dobre pripravenom stáde treba začať minimálne 200 dní pred termínom veľkonočných sviatkov. Samotnému pripúšťanu predchádza tzv. prípravné obdobie počas ktorého musí chovateľ vykonať nevyhnutné chovateľské úkony , ktoré zabezpečia vysokú oplodnenosť a plodnosť bahníc ale aj kôz.

Plemenitbe musí predchádzať účinná selekcia, ktorej cieľom je vybrať a následne zaradiť do chovu a plemenitby najúžitkovejšie zvieratá z populácie a naopak málo úžitkové zvieratá s nízkou plemennou hodnotou z chovu vyradiť. Toto všetko nie je možné bez precízne vykonávanej evidencie a  kontroly úžitkovosti opierajúcej sa o schválené metodické pokyny. Pred pripúšťaním by mali chovateľovi prejsť rukami všetky bahnice a kozy zo stáda. Pri každej treba posúdiť výživný a zdravotný stav, dôkladne prehliadnuť mliečnu žľazu, končatiny a zuby. Treba si individuálne viesť a vyznačovať aj  negatívne vlastnosti, ako jalovosť, opakované prebiehanie, nízka plodnosť, problémy pri pôrodoch, zlé materské vlastnosti, zlý odchov jahniat a kozliat.

Pre bezproblémový a kľudný priebeh pripúšťania, nemali by sme krátko pred pripúšťaním na farmu prisúvať žiadne nové zvieratá a zásadne ich nezaraďovať do základného stáda. Nenarušíme tým vytvorenú hierarchiu a chránime stádo pred zavlečením nákaz, ktoré majú afinitu k reprodukčným orgánom (chlamídióza, toxoplazmóza, epididymitída a i.).

V stádach vysokoprodukčných mliekových oviec a kôz je príprava na ďalšie reprodukčné obdobie oveľa náročnejšia ako v nedojných. V druhej polovici dojnej periódy je traba zvýšenú pozornosť venovať kondícii. Vysokoprodukčná bahnica resp. koza je schopná na produkciu mlieka, ktorá sa udržiava na pomerne vysokej úrovni aj na konci laktačného obdobia, siahnuť až na dno vlastných energetických zásob. Ak chceme udržať produkciu mlieka a kondičný stav  na požadovanej úrovni musí byť zabezpečená adekvátna výživa. Dôležitým chovateľským úkonom je 2 týždne pred predpokladaným pripúšťaním zvieratám zvýšiť prísun živín (pridanie jadrového krmiva, premiestninie na vynikajúci pastevný porast). Toto opatrenie spôsobí uvolnenie vä謚ieho počtu vajíčok pri ovulácii a môže podstatne zvýšiť plodnosť stáda na obahnenú ovcu resp. kozu.

Takzvaný efekt barana resp. capa, ja stará známa praktika, založená na využívaní feromónov, ktoré produkujú, ako spúšťačov sexuálnej aktivity bahníc. Bahnice a kozy majú byť vystavené efektu  feromónov 14 dní pred začiatkom pripúšťania Kontakt samíc s fero-mónmi vyvolá v priebehu dvoch až troch dní prvú (spravidla) tichú ruju. Ovce a kozy u ktorých už nastúpil pohlavný cyklus prídu do ruje neskoršie, avšak ich pohlavný cyklus sa upraví na 17 dňový u oviec a 21 dňový u kôz. Cieľom tohoto opatrenia nie je okamžité pripúšťanie, ale len ich stimulácia.

Jedným z intenzifikačných prvkov v chove oviec je zaraďovanie jahničiek do reprodukcie v prvom roku veku. Skráti sa tým  generačný interval, urýchli sa selekčný pokrok, ale nezanedbateľný je aj ekonomický prínos vo zvyšovaní celoživotnej produkcie zvieraťa. Tejto kategórii treba venovať osobitnú starostlivosť. Ich obdobie odchovu môžeme nazývať  predĺženým obdobím  prípravy na pripúšťanie. Zaraďovanie kozičiek do plemenitby v prvom roku veku je bežnou praktikou.

Pri zaraďovaní jahničiek a kozičiek do reprodukcie už v prvom roku treba brať do úvahy viaceré hľadiská. Biologické hľadisko - prvá ruja u väčšiny plemien oviec sa objavuje v 6.-8. Mesiaci. Jahničky a kozičky majú kratšiu ruju, slabšie libido a tým kratší čas na párenie ako staršie zvieratá, preto je výhodnejšie aby sa párenie uskutočňovalo oddelene. Každý chovateľ musí pre jahničky a kozičky zabezpečiť také podmienky, aby dosiahol očakávanú produkciu a zároveň nenarušil kontinuálny telesný vývin zvieraťa, ktorý je predpokladom dobrej úžitkovosti aj v ďalšom produkčnom období.    
       
2.3. Príprava baranov a capov na pripúšťanie
Plemenné barany a capy tvoria asi 2,5 % z celkového počtu zvierat ktoré sú zaradené do plenenitby, ale prakticky od nich na 100% závisí produkcia mláďat a mlieka. Ich potomstvo zaradené na ďalší chov ovplyvňuje budúcu prosperitu chovu. Priprava na ďaľšie pripúšťacie obdobie by mala prakticky započať hneď po skončení pripúšťania. Baranov a capov hlavne z veľkochovov, kde je pripúšťacie obdobie oveľa náročnejšie, treba čo najskôr dostať do dobrého kondičého stavu, ktorý by si mali zachovať počas celého nasledujúceho obdobia. Obdobie kotenia, odchovu mláďat a dajenia je veľmi náročné na čas a organizáciu práce, preto plemenné barany a capy často bývajú na pokraji záujmu, čo sa odráža v zhoršenej kondícii a často aj na zlom zdravotnom stave.

2.4. Výber správneho plemenníka
Cieľom každého chovateľa je vlastniť baranov a copov s dobrým genetickým potenciálom, udržať ich niekoľko rokov v dobrej kondícii a odchovať od nich čo najviac potomstva. Preto je veľmi dôležité venovať výberu správneho plemenníka adekvátnu pozornosť. V plemenitbe môže byť použitý iba baran resp. cap so známym pôvodom po obidvoch rodičoch, ktorý na základe ohodnotenia výberovou komisiou má vydané osvedčenie (tzv. POP-čko) na použitie v plemenitbe. Barany sú spravidla hodnotené vo veku 16 – 18 mesiacov (v poslednom období aj vo veku 8 – 10 mesiacov) capy vo veku minimálne 6 mesiacov, musia mať požadovanú minimálnu hmotnosť a byť v dobrej chovnej prípadne až výstavnej kondícii. Nákup plemenných plemenníkov vo všetkých chovoch  musí byť cielený, aby sme postupne zvyšovali kvalitu základného stáda.

Pri výbere baranov a capov si treba všímať aj malé náznaky rôznych defektov napr. končatín (tvar a postoj), úst (predkus, podkus), veľkosť semenníkov a.i., lebo tieto sa môžu vekom zhoršovať a negatívne ovplyvniť kondíciu, zdravotný stav a úžitkovosť. Mnohé z týchto defektov sú geneticky zafixované a prejavia sa aj v nasledujúcich generáciách. Aj napriek výbornej plemennej hodnote, perfektnému exteriéru a kondícii, sa podľa literárnych zdrojov v populácii prirodzene vyskytuje v priemere 8 –10 % baranov so slabým libidom a homosexuálnymi sklonmi. To znamená, že nemajú záujem páriť sa s ovcami. V niektorých chovoch môže táto hodnota dosiahnuť až 15%. Uvedené skutočnosti môžu byť pri nedostatočnom počte plemenných baranov vážnym problémom.

Pri príprave baranov a capov musíme zohľadňovať určité biologické aspekty. Tvorba spermií trvá 6 až 8 týždňov. Z tohoto dôvodu je potrebné aby sme prípravu plemenníkov na pripúšťanie ukončili pred touto dobou. Veľmi dôležité je ošetrenie paznechtov. V stádach s výskytom nákazlivého krívania treba vykonať revak¬cináciu zvierat (najlepšie 3 mesiace pred pripúšťaním). Na zlepšenie kvality semena (množstvo, kvalita a aktivita spermií) je vhodné  plemenníkom aplikovať 6 až 8 týždňov pred začiatkom pripúšťania pre¬paráty s obsahom vitamínu E a selénu. Baranov a capov treba prikrmovať koncentrovaným krmivom s dostatkom bielkovín. Samozrejme v prípravnom období treba zvieratá odčerviť. Ak mal baran resp. cap v posledných 8 týždňoch pred pripúšťaním zdravotné problémy spojené so zvýšenou teplotou, takéto zviera v plemenitbe nevyužívame — schopnosť jeho sper¬mií oplodniť vajíčko je veľmi nízka alebo úplne porušená. Tento stav býva vo väčšine prípadov prechodný. Pred samotným pripúšťaním plemenníkom opäť skontrolujeme semenníky predkožku a penis.

2.5. Spôsoby pripúšťania oviec a kôz

Individuálne pripúšťanie (pripúšťanie z ruky)
Tento spôsob pripúšťania je najvyhovujúcejším pre stáda v kontrole úžitkovosti (ŠCH; RCH) i pre všetky racionálne vedené chovy. Umožňuje presnú evidenciu pripúšťania podľa vopred pripraveného pripúšťacieho plánu zostaveného na základe údajov z kontroly úžitkovosti a dedičnosti resp. údajov vedených v plemenných knihách. V chovoch s individuálnym pripúšťaním možno očakávať najvýznamnejší pokrok v úžitkových parametroch a taktiež genetický zisk. Osvedčilo sa pripúšťanie bahníc 2 x denne, a to prvýkrát 12 a druhýkrát 24 hodín po vyhľadaní rujnej samice baranom resp. capom - hľadačom. Vlastné krytie trvá len krátko. Ejakuláciu u plemenníka vidno podľa typického „dorazu“. Mladý plemenník môže kryť denne 2-3 ovce resp. kozy , dospelý 5-6. Medzi pripúšťaním je treba dodržať prestávky. Medzi baranmi a aj capmi sú veľké medziplemenné a najmä individuálne rozdiely (v literatúre sa uvádza, že baran môže výnimočne kryť až 30 oviec denne). Pri klasickom spôsobe chovu by pripúšťacie obdobie nemalo byť dlhšie ako 4-6 týždňov.

Háremové pripúšťanie
Háremové pripúšťanie možno považovať za relatívne progresívny spôsob pripúšťania, ktorý nadobúda na význame najmä v dnešnej dobe pri nedostatku kvalifikovaného ošetrovateľského personálu. Pri tomto spôsobe pripúšťania sa pre skupinu zámerne vybraných bahníc alebo kôz pridelí iba jeden plemenník. Tým sa zabezpečí, že pôvod potomstva je po oboch rodičoch známy. Pripúšťanie prebieha buď v oplôtkach (1 oplôtok – 1 plemenník), alebo pri dodržaní základných chovateľských zásad aj v maštaľnom prostredí. Pri dobrej príprave zvierat na háremové pripúšťanie stačia 2 až 3 reprodukčné cykly (t.j. cca 60 dní). Háremové pripúšťanie sa využíva u nás a najmä v zahraničí najčastejšie pri chove špecializovaných mäsových a dojných plemien.

Skupinové pripúšťanie
S týmto spôsobom pripúšťania sa stretávame iba sporadicky. Určité usmernenie plemenárskej práce je v tom, že sa ovce alebo kozy pred pripúšťaním rozdelia podľa ich fenotypu alebo úžitkovosti na 2 až 3, prípadne i viac skupín. Do každej skupiny sa pridelí potrebný počet plemenníkov na pripúšťanie, tak, aby pôsobili ako zlepšovatelia a korigovali pri potomstve nedostatky v úžitkových a exteriérových vlastnostiach matiek. Pri tomto spôsobe pripúšťania nie je pôvod po otcovi známy. Skupinové pripúšťanie možno využívať iba v úžitkových chovoch.

Voľné pripúšťanie
Z hľadiska plemenárskeho a šľachtiteľského možno považovať tento spôsob plemenitby za najmenej efektívny. Plemenitba sa nedá usmerňovať, lebo barany resp. capy sa voľne púšťajú do stáda. Určitý pokrok v úžitkovosti základného stáda samíc možno dosiahnuť len cez využívanie plemenníkov s vyššou plemennou hodnotou ako je priemer základného stáda. Tento spôsob sa využíva vo väčšine úžitkových chovov, pritom počas pripúšťacieho obdobia sú spravidla barany resp. capy počas celého dňa (na pastve) aj cez noc spolu s pripúšťanými bahnicami, alebo kozami, čo sa veľakrát prejaví na ich nedostatočnej kondícii. Aby sa vyhlo príbuzenskej plemenitbe, je potrebné plemenné barany resp. capy po 2 rokoch vymieňať.

Späť