Chov oviec a kôz v marginálnych podmienkach - 1 Plemená oviec a kôz vhodné pre marginálne podmienky

Milan Margetín, Marta Oravcová

1.1. Dojné plemená oviec chované na Slovensku vhodné pre marginálne podmienky

Na Slovensku sa chovajú v súčasnosti vo väčšom rozsahu 4 dojné plemená oviec, a to plemeno zošľachtená valaška (ZV), cigája (C), lacaune (LC) a východofrízske (VF). Okrem týchto plemien sa v niektorých stádach doja aj merinské ovce, ale ich mlieková úžitkovosť je výrazne nižšia. Podľa nášho názoru vhodné pre marginálne podmienky sú aj krížence valašských a cigájskych oviec s genetickým podielom plemena LC a VF (viď nižšie). Čistokrvné ovce plemena zošľachtená valaška a cigája sú vhodnejšie pre extenzívnejšie systémy chovu, pretože sú relatívne nenáročné na chovateľské prostredie. Ich úžitkovosť je ale nižšia v porovnaní so špecializovanými dojnými plemenami LC a VF.

Plemeno zošľachtená valaška
Zošľachtená valaška sa chová prevažne v podhorských a horských oblastiach Slovenska (najmä Orava, Liptov a Spiš) a je najpočetnejšie zastúpeným plemenom na Slovensku. Plemeno bolo uznané v roku 1982 ako polohrubovlnové plemeno oviec s kombinovanou úžitkovosťou. Živá hmotnosť bahníc je podľa plemenného štandardu 45-50 kg, baranov 65-75 kg, produkcia vlny bahníc je 3,0-3,5 kg, pri baranoch 5,5-6,0 kg. Vlna ja biela splývavého charakteru, pričom podsada dosahuje minimálne 60 % výšky pesíka. V rúne je nežiaduci mŕtvy a čierny vlas s priemernou jemnosťou vlny do 43 mikrometrov (sortimenty vlny C/D – D/E). Pri plemene ZV sa plodnosť na obahnenú ovcu pohybuje v posledných 10-tich rokoch (r. 2001-2010) podľa údajov z kontroly úžitkovosti v rozpätí od 120,9 do 130,0 %. Čo sa týka produkcie mlieka, ako vidieť z grafu 1, pohybuje sa produkcia mlieka za štandardnú 150 dňovú periódu v kontrolovaných chovoch na úrovni okolo 110 litrov. Priemerný denný prírastok jahniat do odstavu sa pohybuje v širokom rozpätí od 220 do 280g. V závislosti od chovateľských podmienok sú produkčné parametre často výrazne rozdielne a presahujú plemenný štandard vo všetkých uvedených ukazovateľoch v priemere o 10 – 50%.

graf 1
Graf 1 (kliknutím zväčšíte obrázok)

Plemeno cigája

Plemeno cigája je jedno z najstarších čiernohlavých plemien, ktoré sa chová prevažne v podhorských oblastiach Slovenska, predovšetkým v oblasti Martina, Banskej Bystrice, Zvolena a Bardejova. V súčasnosti sú na Slovensku druhým najpočetnejšie zastúpeným plemenom. Toto polojemnovlnové plemeno má strede veľký telový rámec, hlava a nohy sú pokryté čiernym krycím vlasom. Vlna je biela, polouzavretá, sporadicky sa vyskytuje v rúne nežiaduci čierny vlas. Živá hmotnosť bahníc je podľa plemenného štandardu 50-55 kg. Produkcia vlny bahníc je 3,0-4,0 kg, u baranov 5,0-6,0 kg (sortiment vlny od BC do CD). Pri čistokrvných C ovciach sú reprodukčné ukazovatele a mlieková úžitkovosť veľmi podobné plemenu ZV. Plodnosť na obahnenú ovcu sa v posledných 10-tich rokoch (r. 2001-2010) pohybovala v rozpätí od 127,4 do 134,2 %. Variabilita v tomto ukazovateli je pri C ovciach ale vyššia ako pri plemene ZV. Čo sa týka produkcie mlieka, ako vidieť z grafu 2, úroveň úžitkovosti je veľmi podobná plemenu ZV, pričom v r. 2010 prvý krát prekročila hranicu 110 litrov. Priemerný denný prírastok jahniat do odstavu je 220-280 gramov. V nadpriemerných chovateľských podmienkach produkčné parametre výrazne  presahujú plemenný štandard vo všetkých uvedených ukazovateľoch. Najlepšie šľachtiteľské chovy dosahujú produkciu mlieka za dojnú periódu viac ako 150 litrov a plodnosť na obahnenú ovcu viac ako 150%.

graf 2
Graf 2 (kliknutím zväčšíte obrázok)

Dojnými plemenami vhodnými pre intenzívnejšie systémy chovu, ale aj pre marginálne oblasti Slovenska, sú zaiste ovce východofrízskeho plemena a plemena lacaune. Tieto plemená sa považujú v súčasnosti za najlepší svetový genofond dojných oviec a aj preto sa vo svete podieľajú zo všetkých špecializovaných mliekových plemien v najväčšom rozsahu (popri plemene awassi a assaf) v zošľachťovacích programoch miestnych plemien (aj na Slovensku pri tvorbe nového úžitkového typu slovenskej dojnej ovce).

Východofrízska ovca

Východofrízke ovce sa na území Slovenska chovali už koncom 19. storočia a vždy boli  šľachtené na vysokú mliekovú úžitkovosť a plodnosť. Ovce sú náročnejšie na chovateľské podmienky (výživa, ustajnenie, starostlivosť) a preto sa odporúča chovať ich najmä v menších skupinách. Je ideálnym plemenom pre drobnochov. Možný a úspešný je však aj chov východofrízskych oviec vo väčších stádových jednotkách. Východofríske ovce sa vyznačujú stredne veľkým až veľkým telovým rámcom, so slabšie ovlneným bruchom a končatinami a typickým neovlneným dlhým chvostom (tzv. potkaní chvost). Vemeno je široké a  dobre tvarované. Barany a ovce sú bezrohé. Vlna je biela, s výraznými oblúčikmi, veľmi kvalitná.

Východofrízske plemeno je najčastejšie zaraďované medzi plemená mliekového úžitkového typu, s vynikajúcou plodnosťou, ale aj veľmi dobrou vlnovou úžitkovosťou (typická trojstranná úžitkovosť). Ide o polojemnovlnové, veľmi ranné plemeno. Pri dobrej výžive možno jahničky (jarky) pripustiť s výbornými výsledkami už vo veku 7-8 mesiacov. Vyniká plodnosťou, ktorá sa pohybuje okolo 200 % (plemenný štandard 160 – 210 %). Živá hmotnosť bahníc je 60 – 75 kg, baranov 80-100 kg, produkcia vlny u bahníc 3,5-5,0 kg, pri baranoch 5,0-6,0 kg. Priemerné denné prírastky jahniat do odstavu sú 260-300 gramov, ba aj výrazne viac. Je to podmienené veľmi dobrou mliečnosťou matiek a ich starostlivosťou o jahňatá. Produkcia mlieka po odstave jahniat u nás je 200-300 kg. Dĺžka dojnej periódy je až 260 dní. V niektorých chovoch v zahraničí sa dosiahla produkcia mlieka za laktáciu viac ako 700 kg, ojedinelo až nad 1000 kg, s obsahom tuku 6-7 %. Rekordná produkcia mlieka je 1498 kg. Najlepšie bahnice aj na Slovensku dosahujú produkciu mlieka 400 litrov.

Lacaune

Ovce plemena lacaune boli vyšľachtené vo Francúzsku na báze oviec merinského typu. Prvé importy boli realizované na Slovensko v roku 1993 a 1994. V posledných 10-tich rokoch sa na Slovensku populácia čistokrvných LC oviec a ich krížencov neustále rozširuje. Lacaune je mliekové plemeno, s výbornou produkciou mlieka, vhodné na strojové dojenie a intenzívnejšie systémy chovu. Extenzívny systém chovu z pohľadu neadekvátnej výživy a prevencie im podobne ako pri VF ovciach nevyhovuje. Ovce možno pripúšťať s veľmi dobrými výsledkami už v prvom roku života. Plemenné barany sa vyznačujú výrazným libidom sexualis, dobré výsledky oplodnenosti sa dosahujú najmä pri háremovom spôsobe pripúšťania.

Plemeno lacaune je stredného až veľkého telesného rámca, vlna je krátka, polojemná, často riedka. Obe pohlavia sú bezrohé. Je mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Priemerná hmotnosť dospelých bahníc je 70-75 kg (minimálne 60 kg), dospelých baranov 95-100 kg (minimálne 80 kg). Typickou vlastnosťou plemena je menší obrast brucha, hlavy, zátylku a šije vlnou, nezriedka sú tieto časti neovlnené. Produkcia vlny (sortiment AB až BC) sa pohybuje medzi 1,5-2,0 kg u bahníc a 2,5-3,0 kg u baranov. Intenzita rastu jahniat je dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov, najmä u baránkov jedináčikov, ale aj u jahniat z viacpočetných vrhov sú prírastky vyššie ako 250 gramov. Jahňatá sú pritom dobre osvalené. Výsledky mliekovej úžitkovosti LC oviec chovaných na Slovensku sú uvedené v grafe 3. Najlepšie dojnice vyprodukujú za štandardnú 150 dňovú dojnú periódu cez 400 litrov mlieka. Priemerný obsah tuku (6,5 – 8,0%) a bielkovín (5,0 – 5,6%) je vyšší ako u VF plemena. Na Slovensku sa v dobrých chovateľských podmienkach  dosahuje u LC oviec plodnosť na obahnenú ovcu viac ako 160 % a u jariek pripustených v prvom roku plodnosť okolo 130 %. Rozdiely v plodnosti LC oviec pri porovnaní jednotlivých stád sú ale na Slovensku mimoriadne vysoké. Plemeno LC sa využíva s veľmi dobrými výsledkami pre krížení s našimi cigájskymi a valašskými ovcami.

graf 3
Graf 3 (kliknutím zväčšíte obrázok)

1.2. Nedojné plemená oviec chované na Slovensku vhodné pre marginálne podmienky

Na Slovensku sa v súčasnosti chová celá rada špecializovaných mäsových plemien (ile de France, berrichon du Cher, suffolk, oxford down, charollais, texel) a nedojných plemien s kombinovanou úžitkovosťou (merino, romney marsch, nemecká čiernohlavá, bergschaf). Pri všetkých uvedených plemenách je reálny predpoklad úspešného chovu aj v marginálnych podmienkach Slovenska. Uvedené plemená sú vhodné najmä pre chov s využitím rôznych foriem tzv. anglosaského systému chovu. Tento systém je založený na posune obdobia pripúšťania na mesiac november a december, tak aby sa jahňatá narodili a mohli odchovávať priamo na pastve, kde základom ich výživy je materské mlieko a neskôr aj kvalitná pastva. Pri tomto systéme chovu sa produkujú prevažne ťažké jatočné jahňatá, u ktorých je živá hmotnosť pri odstave 30 – 45 kg. Keďže ekonomika chovu je pri nedojných ovciach v podstatnej miere závislá od predaja jatočných jahniat (tržby z predaja vlny sú takmer zanedbateľné), očakáva sa, že plodnosť bahníc chovaného plemena bude v priemere vyššia ako 150%. Pri tomto systéme chovu sa využíva počas pastevného obdobia spravidla oplôtková pastva. Pri určitej modifikácii anglosaského systému chovu sú pripustené ovce chované v oplôtkoch aj počas zimného obdobia, t.j. bez ustajňovacích objektov. V takomto prípade musia byť ale chované plemená odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam, to znamená s dobrým vlnovým pokryvom. V ďalšej časti uvedieme bližšiu charakteristiku 2 špecializovaných mäsových plemien, ktoré sú na Slovensku najpočetnejšie zastúpené (suffolk - SF, ile de France - IF) a 1 plemeno s kombinovanou úžitkovosťou, ktoré pokladáme za veľmi perspektívne (romney marsh – RM).  

Plemeno suffolk
Plemeno suffolk radíme medzi plemená stredného až veľkého telesného rámca. Ovce aj barany sú bezrohé, končatiny aj hlava sú pokryté čiernou krycou srsťou. Rúno je biele s možným výskytom pigmentovaných vlasov, ktoré sú nežiaduce. Suffolk má dlhý, široký chrbát, dobre stavanú hruď a výborné osvalenie lopatiek, stehien a zadných končatín. Živá hmotnosť baranov je 80-120 kg, bahníc 65-80 kg. Ovce plemena suffolk sú vhodné najmä pre oplôtkový systém chovu, ale dobre sa adaptujú aj na maštaľné prostredie. Vyznačujú sa dobrým zdravotným stavom a dlhovekosťou. Plemeno suffolk je zaraďované medzi plemená s najlepšími výkrmovými schopnosťami. Počas odchovu na pastve majú jahňatá výbornú intenzitu rastu (270-360 gramov), pri dobrej jatočnej výťažnosti (viac ako 50 %). Jahňatá dosahujú vo veku 70 dní 24 až 40 kg, v závislosti od vrhu a pohlavia. Jarky možno pripúšťať už v prvom roku života. Plodnosť jariek závisí od vytvorených chovateľských podmienok a pohybuje sa v rozmedzí 130-150 %, starších bahníc aj výrazne viac. V r. 2010 bola priemerná plodnosť na obahnenú ovcu pri 248 pripustených bahniciach v ŠCH Slovenska 178,8 %.Vlna je biela, polojemná (sortiment B, B/C), dĺžky 70-90 mm. Hmotnosť striže u bahníc je 3,0-4,0 kg, u baranov 4,0-5,0 kg.  

Plemeno ile de France
Plemeno možno charakterizovať ako plemeno vlnovo-mäsového až mäsového úžitkového typu. Je to rané plemeno s harmonickým utváraním stavby tela, vhodné aj pre intenzívnejšie formy chovu. Živá hmotnosť bahníc je 60-80 kg, baranov 90-120 kg. Hlava je ťažšia, bezrohá u oboch pohlaví, obrastená vlnou lepšie ako u plemena berrichon du Cher, krk je krátky a silný, jednotlivé časti trupu sú široké a hlboké, má výborné osvalenie hrudníka, chrbta a zadotrupia. Končatiny sú široko postavené a silné. Osobitne dobre je utvárané vnútorné i vonkajšie stehno. Výkrmové schopnosti sú veľmi dobré. Denný prírastok jahniat počas odchovu je až 350 gramov. Skladba jatočného tela je veľmi priaznivá. Mäso je jemné s minimálnym podielom tuku. Jatočná výťažnosť je 48-50 % (aj viac). Bahnice plemena IF dosahujú z mäsových plemien na Slovensku v posledných rokoch najvyššiu plodnosť. V r. 2010 bola priemerná plodnosť na obahnenú ovcu pri 385 pripustených bahniciach 207,1 %; bežne  presahuje hodnotu 170 – 180%.  Plemeno IF má tiež kvalitnú jemnú vlnu, sortimentov A/B – B. Ročná striž bahníc v našich podmienkach je 3-4 kg, u baranov 4-5 kg.

Plemeno romney marsch
Ovce tohto plemena pochádzajú z Anglicka, veľa sa ich chová najmä na Novom Zélande, ale aj v susednej Českej republike. Ide o polojemnovlnové plemeno, vlnovo-mäsového typu. Ovce plemena RM sa vyznačujú veľkým telovým rámcom a relatívne dobrým osvalením. Obe pohlavia sú bezrohé. Vlna je biela, s dĺžkou ročnej vlny 15-20 cm, sortimentu B/C-C/D. Produkcia vlny je u baranov 6-7 kg, u bahníc 5-5,5 kg, s dobrou výťažnosťou vlny (60-65 %). Plemeno je veľmi odolné a pri tomto plemene je možný celoročný chov bahníc bez prístrešku (aj počas zimného obdobia sú ovce vonku, v oplôtkoch, kde sú aj kŕmené). Plemeno je pritom veľmi plodné. Zatiaľ v jedinom ŠCH na Slovensku bola v r. 2010 priemerná plodnosť na obahnenú ovcu pri 36 pripustených bahniciach 177,8 % a priemerné denné prírastky do odstavu boli 314 g pri jahničkách a 331 g pri baránkoch.

1.3. Dojné plemená kôz vhodné pre marginálne podmienky

 Chov kôz predstavuje na Slovensku stále okrajové odvetvie živočíšnej výroby, ale s bohatou tradíciou a perspektívou najmä pre marginálne podmienky Slovenska. Chov je súčasnosti sústredený v podstate u drobnochovateľov, najmä v horších agro – ekologických podmienkach (horské, podhorské oblasti). Kozie mlieko (syry) a kozľacie mäso patria na svetovom trhu medzi lukratívne komodity, čo je odrazom ich kvality. U nášho obyvateľstva sa zatiaľ neprejavuje veľký dopyt po kozľacom mäse a kozom mlieku (stravovacie návyky, nízka ponuka, vysoká cena) a väčšina produkcie ide na samozásobenie. Chov kôz má na Slovensku významnú aj mimoprodukčnú funkciu, vzhľadom k prakticky neobmedzenej dostupnosti TTP. Na Slovensku má tradíciu a perspektívu chov najmä dvoch plemien dojných kôz, a to plemena biela krátkosrstá koza a hnedá krátkosrstá koza.

Biela koza krátkosrstá
Vznikla krížením typov nejednotných českých a slovenských kôz s capmi sánskeho plemena. Obe pohlavia sú bielej farby bez výskytu pigmentu. Kozy sú stredného telesného rámca s dobre vyvinutým svalstvom, pevnou konštitúciou. Živá hmotnosť u kozičiek je 45-60 kg, u capkov 65-90 kg. Výška v kohútiku u kôz je 70-80 cm, u capkov 75 – 80 cm. Plemeno je ranné s vysokou odolnosťou, plodnosťou a produkciou mlieka. Priemerná produkcia mlieka je na Slovensku na základe výsledkov KMÚ 400 – 700 l mlieka za normovanú laktáciu, s obsahom tuku 3,2 – 3,5 % a bielkovín 2,6 – 3,0 %. Plodnosť sa pohybuje od 150 – 200 % v závislosti od chovateľských podmienok.

Hnedá koza krátkosrstá
Vznikla krížením pôvodných hnedých a strakatých kôz s plemenníkmi toggenburských a harzských plemien. Obe pohlavia sú hnedého sfarbenia s odtieňom škoricovo-hnedej, červenohnedej a tmavohnedej. Mulec je čierny, uši hnedé s čiernym lemovaním, vnútorná strana uší je čierna. Po celej dĺžke chrbta sa tiahne sýto čierny ohraničený pruh. Začína za ušami a končí na koreni chvosta. Brucho, paznechty a holene sú čierne. Kozy majú menší telesný rámec, sú odolné, majú pevnú konštitúciu, sú ranné s vysokou plodnosťou a pomerne vysokou dojivosťou. Živá hmotnosť kôz sa pohybuje od 45-55 kg, capov od  60-80 kg. Priemerná produkcia mlieka je na úrovni 500-700 litrov, pri tučnosti 3,3 – 3,7 %  a obsahu bielkovín 2,9 – 3,2 %. Plodnosť na okotenú kozu je 150 – 200 %.

Späť