Chov oviec a kôz v marginálnych podmienkach - 3. Odchov jahniat a kozliat

Milan Margetín, Jana Margetínová, Dušan Apolen

Pri odchove jahniat a kozliat, najmä u dojných plemien, sa používajú v zásade tri spôsoby odchovu spojené s veľmi skorým, skorým a neskorým odstavom. Neskorý spôsob odstavu sa v súčasnosti používa takmer výhradne pri plemenách nedojných, a to najmä pri špecializovaných mäsových plemenách. Každý z týchto troch spôsobov odchovu má určité pozitíva a negatíva. Výber toho najvhodnejšieho závisí od mnohých okolností. Predovšetkým je potrebné zvážiť náklady na uvedené spôsoby odchovu jahniat a kozliat a na druhej strane možnú výšku tržieb z realizácie jatočných a chovných jahniat (kozliat), ale aj výšku tržieb z predaja ovčieho resp. kozieho mlieka (najmä pri veľmi skorom odstave jahniat a kozliat).

3.1. Základné spôsoby odchovu

  • 1. Umelý (mliečny) odchov spojený s veľmi skorým odstavom predstavuje „umelý“ spôsob výživy, pri ktorom napájanie jahniat a kozliat robíme pomocou mliečnych kŕmnych automatov alebo s využitím napájacích vedier s cumľmi. Odstav jahniat a kozliat sa robí už vo veku 2 – 4 dni a náhrada materského mlieka sa realizuje využitím plnohodnotných tekutých mliečnych kŕmnych zmesí a neskôr s prídavkom kvalitného lúčneho alebo lucernového sena a s prídavkom jadrových kŕmnych zmesí (zhruba od 10. dňa odchovu). Umelý odchov spojený s veľmi skorým odstavom sa uplatňuje najčastejšie pri intenzívnom alebo polointenzívnom chove dojných oviec a kôz s vysokou produkciou mlieka, keď tržby z predaja mlieka sú vyššie ako náklady na umelý odchov pomocou mliečnych kŕmnych zmesí. Tentosystém odchovu sa využíva aj pri ovciach pri vyššej intenzite bahnenia (tri krát za dva roky). Vytvorenie takýchto podmienok v marginálnych oblastiach Slovenska je ale málo pravdepodobné.
  • 2. Odchov jahniat spojený so skorým spôsobom odstavu predstavuje usmernený kombinovaný spôsob výživy, pri ktorom odstav jahniat a kozliat realizujeme vo veku 30 – 40 dní a náhradu materského mlieka realizujeme využitím kompletných kŕmnych zmesí určených pre túto kategóriu jahniat a kozliat (označenie zmesí je rôzne v závislosti od dodávateľa) a samozrejme s prídavkom kvalitného lúčneho alebo lucernového sena.
  • 3. Odchov spojený s neskorým odstavom predstavuje v podstate kombinovaný spôsob výživy jahniat a kozliat za súčasného využitia materského mlieka, objemových a jadrových krmív až do ich odstavu vo veku  80 - 120 dní. Neskorý odstav sa v súčasnosti, ako bolo uvedené vyššie, realizuje najmä v nedojných stádach oviec a kôz.

V marginálnych podmienkach chovu odporúčame u dojných oviec a kôz, ktoré tvoria na Slovensku v súčasnosti drvivú väčšinu, odchov pomocou dôsledného škôlkovania, pri odstave jahniat a kozliat vo veku 30 – 40 dní. Tomuto systému odchovu jahniat (kozliat) sa budeme preto venovať podrobnejšie v nasledujúcej časti.

Odchov jahniat spojený so skorým spôsobom odstavu
Pri tomto spôsobe odchovu uliahnuté jahňa(-tá) prípadne kozľatá hneď po pôrodnom ošetrení umiestnime spolu s matkami do individuálneho pôrodného koterca. Pôrodné koterce sú v podstate individuálne oddelenia o rozmeroch 1,50 x 1,50 m alebo 1,50 x 1,00 m umiestnené v najteplejšom mieste ustajňovacie objektu, s možnosťou kŕmenia a napájania matiek. Zhotovujú sa z latiek uložených husto vedľa seba, aby mladé jahňatá a kozľatá nemohli z pôrodného koterca vybiehať. V prednej časti majú dvere, ktoré možno ľahko a jednoducho otvárať. Vo väčších chovoch zriaďujeme pre 100 bahníc 12 – 15 pôrodných kotercov. V týchto kotercoch nechávame staršie bahnice spolu s jahňatami 3 – 4 dni,  prvôstky dlhšie. Pobyt jahniat v pôrodných kotercoch závisí aj od veľkosti vrhu. Jahňatá z viacpočetných vrhov zostávajú v pôrodných kotercoch dlhšie. Dĺžka pobytu jahniat a bahníc v pôrodných kotercoch závisí aj od hmotnosti a kondičného a zdravotného stavu jahniat, od mliečnosti matiek, atď. Dôležité je, aby si na seba zvykli a aby sa u jahniat vyvinuli prirodzené reflexy cicania. V týchto osobitných kotercoch môžeme jahňatá individuálne sledovať a v prípade potreby im poskytnúť účinnú pomoc. Čo sa týka odchovu kozliat spolu s ich matkami v pôrodných kotercoch, tak zásady odchovu sú rovnaké ako pri ovciach.

Ďalšie obdobie odchovu jahniat a kozliat prebieha v skupinách (prakticky už po 1. týždni od ich uliahnutia), takže premiestňujeme približne rovnako staré jahňatá resp. kozľatá s matkami z individuálnych kotercov do spoločných oddelení a začíname s tzv. škôlkovaním, ktoré možno rovnako úspešne použiť pri odchove jahniat aj kozliat.  Spoločné oddelenia sú väčšie, leskami ohraničené priestory ovčína (kozína), do ktorých umiestňujeme 20 – 30 bahníc s jahňatami. To isté platí pri kozách a ich kozľatách. V týchto oddeleniach bahnice kŕmime a pozorujeme rast a vývin jahniat. Z každého spoločného oddelenia vedie do škôlky (príkrmoviska) tzv. prebiehačka, umožňujúca prechod len jahňatám. Škôlka je teda oddelený priestor pre jahňatá s uzatvárateľnou prebiehačkou. Veľkosť otvoru v prebiehačke je 150 x 300 mm a 1 otvor stačí pre 15 – 20 jahniat. V škôlke treba umiestniť žľab na jadrové krmivo, jasle na seno a nádobu na napájanie vodou. Hneď na začiatku škôlkovania sa jahňatám podá vhodná sypká zmes určená pre odchov jahniat tejto kategórie (napr. OV 01, neskôr OV 02), seno a voda. Granulované zmesi sa jahňatám podávajú až potom, keď si zvykli prijímať sypkú zmes. Prechodne sa obidve zmesi podávajú spolu. V škôlke sa jahňatám aj kozľatám vymieňa voda aspoň 4 razy denne, seno a jadrové krmivá raz denne.

Veľkosť skupín jahniat (kozliat) v škôlke sa riadi priebehom bahnenia (kotenia). V jednej skupine môže byť 30-100 jahniat približne rovnakého veku a škôlka sa situuje tak, aby bola pri skupine matiek týchto jahniat. Začiatok škôlkovania vo veku 7-10 dní sa volí preto, lebo jahňatá majú už dostatočne vypestovaný inštinkt na vyhľadanie vlastnej matky a v tomto čase ešte nedochádza k prejavom rôznych zlozvykov jahniat. Tento vek zároveň vyhovuje na to, aby sa mliečna žľaza bahníc dostala do pravidelnej činnosti.

Škôlkovanie jahniat (obr. 5, obr. 6) a kozliat je osobitne vhodné pre dojné ovce a kozy, pretože pri škôlkovaní je mláďatám počas odchovu bránený ľubovoľný prístup k mliečnym žľazám ich matiek (ku koncu odchovu sa jahňatá a kozľatá púšťajú k matkám len 2 x denne v čase budúceho dojenia), čím sa pripravujú matky a ich vemená na dojenie. Príprava  na dojenie spočíva aj v tom, že bahniciam sa upravuje kŕmna dávka, aby sa podnecovala mlieková produkcia a pobyt jahniat pod bahnicami sa organizuje tak, aby sa 2 týždne po okotení bahnice mliečna žľaza vyprázdňovala v takých intervaloch, ako sa bude dojiť a postupne sa tak upevňoval spúšťací reflex. Pri takomto „rozdájaní“ oviec sa jahňatá škôlkujú podľa schémy uvedenej v tab. 1.

tab. 1

Pomocou škôlkovania jahniat podľa uvedeného harmonogramu sa ovciam formuje vemeno, zväčšuje sa a funkčne prispôsobuje na dojenie už počas odchovu jahniat.. Škôlkovaním jahniat pri ich skorom odstave vo veku 30 až 40 dní dosiahneme okrem iného aj to, že jahňatá sú pri odstave samostatné, schopné si zabezpečiť požadovanú potrebu živín z jadrových a objemových krmív, ktoré majú k dispozícii, čo má za následok, že ich hmotnosť po odstave nestagnuje alebo dokonca klesá. Prechod zo škôlok do odchovní je úplne plynulý, intenzita rastu sa nepribrzdí a jahňatá dosahujú pri odstave priemernú živú hmotnosť 10 – 15 kg. Súvisí to najmä s tým, že už počas odchovu jahniat pomocou škôlkovania sa intenzívnejšie mení jednoduchý žalúdok na zložitý (tvorba predžalúdkov). Preto treba zdôrazniť, že pri určovaní termínu odstavu jahniat (kozliat) je dôležitejšia ich schopnosť prijímať objemové krmivá, než ich živá hmotnosť.

Porovnanie umelého odchovu jahniat s odchovom pomocou  škôlkovania.

Z našich dlhoročných skúseností vyplýva, že umelý odchov jahniat je výhodný najmä pre plemená resp. bahnice s vysokou produkciou mlieka (nad 150 litrov za dojnú periódu). Škôlkovanie jahniat odporúčame skôr pre naše uznané plemená oviec a krížence s nižšou produkciou mlieka (100 – 150 litrov za dojnú periódu). Pri posudzovaní vhodnosti umelého odchovu jahniat a odchovu jahniat pomocou dôsledného škôlkovania je stále dosť otvorených otázok. Týka sa to aj rozdielov v intenzite rastu jahniat a ich mortality do odstavu. V tejto časti príručky chceme poskytnúť chovateľom dojných oviec naše výsledky zo sledovania intenzity rastu jahniat z umelého odchovu v porovnaní s odchovom pomocou dôsledného škôlkovania. V našom experimente jednu skupinu tvorili čistokrvné lacaunské jahňatá (LC), druhú a tretiu tvorili prevažne krížence s plemenom lacaune a východofrízske, ktoré boli vytvorené na báze plemena zošľachtená valaška a cigája. Pri oboch spôsoboch odchovu boli odchovávané jedináčky (32 %), dvojčatá (64 %) aj trojčatá (3%), s vyrovnaným pomerom pohlavia (50,8 % baránky : 49,2% jahničky).

tab. 2

Ako je zrejmé z tab. 2 intenzita rastu jahniat pri oboch spôsoboch odchovu bola veľmi podobná a mala lineárny priebeh. Už vo veku 4 týždňov mali dôsledne škôlkované jahňatá  hmotnosť 11,57 kg.  Priemerné denné prírastky jahniat do odstavu boli pri oboch spôsoboch veľmi dobré (0,285 resp. 0,270 kg). Takmer 300 jahniat odchovávaných pomocou dôsledného škôlkovania malo už pri priemernom veku necelých 32 dní hmotnosť 13,7 kg. Najlepšie prírastky hmotnosti pri oboch spôsoboch odchovu mali lacaunské jahňatá (0,305 kg pri škôlkovaní a 0,287 pri umelom odchove), pri skupine cigájskych jahniat bol PDP 0,255 kg a valašských 0,282 kg. Príčinou vyšších prírastkov valašských jahniat bolo vyššie zastúpenie jahniat – krížencov s vyšším genetickým podielom plemena lacaune.

graf 1

Na hmotnosť jahniat pri odstave mala štatisticky významný vplyv aj veľkosť vrhu (PDP u jedináčikov 0,310 kg, pri dvojčatách 0,284 kg, pri trojčatách 0,239 kg) a tiež pohlavie jahniat (0,286 kg baránky resp. 0,269 jahničky). Rozdiely v intenzite rastu jahniat jedináčikov, dvojčiat a trojčiat boli však výrazne vyššie  ako pri umelom odchove (graf 1). Súvisí to s tým, že pri odchove jahniat pomocou škôlkovania závisí intenzita rastu jahniat predovšetkým od mliečnosti matky (najmä v prvých 2 – 3 týždňoch). Pri slabšej mliečnosti matiek (s dennou produkciou mlieka 1 – 1,5 litra) nepokrýva  vyprodukované mlieko potrebám oboch dvojčiat (na 300 g prírastok je denná potreba mlieka cca 1,5 litra). Pri jahňatách z umelého odchovu s adlibitným prístupom jahniat k mliečnej kŕmnej zmesi bol však prírastok jahniat – jedináčikov a dvojčiat rovnaký (PDP = 0,284 resp. 0,287 kg).

Ako vidieť z  tab. 3  mortalita jahniat pri škôlkovaní bola v našom experimente len 4,32 % (výrazne pod normatív 6 %); pri umelom odchove však prekročila hranicu 12 %. Príčinou úhynu väčšiny jahniat pri umelom odchove bolo skonzumovanie veľkého množstva mlieka pri adlibitnom kŕmení (zdutie, enterotoxémie), keďže bahnice – matky neboli proti enterotoxémii vakcinované.

Odchov spojený s neskorým odstavom

Neskorý odstav sa v súčasnosti realizuje najmä pri špecializovaných mäsových plemenách oviec (suffolk, ile de France, berrichon du Cher, texel, a.p.) resp. kôz (búrska koza), ale aj pri nedojných plemenách oviec s kombinovanou úžitkovosťou (romney marsch, bergschaf, a.p.). Tieto plemená by mali nájsť široké uplatnenie aj v marginálnych podmienkach chovu. V minulosti (pred r. 1990) sa neskorý odstav jahniat vo veku 80 – 120 dní robil aj v chovoch cigájskych, valašských a merinských oviec (ekonomicky to bol na vtedajšie pomery zaujímavý systém odchovu). V chovoch s neskorým spôsobom odchovu sa produkuje kategória ťažkých jatočných jahniat s nákupnou (živou) hmotnosťou 19-45 kg. Podľa STN 466220 „Jatočné ovce“ sa táto skupina jahniat nazýva ako „jahňatá z výkrmu“. V súčasnosti sa táto kategória jahniat produkuje na Slovensku najčastejšie s využitím rôznych foriem anglo-saského systému chovu, kedy je pripúšťanie posunuté do obdobia neskorej jesene, pričom bahnenie prebieha spravidla na polointenzívnych až intenzívnych pasienkoch. Odchov jahniat sa realizuje organizovaným spôsobom najčastejšie v oplôtkoch, pod matkami. Základom výživy jahniat je materské mlieko a neskôr kvalitná pastva. Prikrmovanie jahniat jadrovým krmivom je podľa potreby (najmä v prípade nepriazne počasia). Jahňatá takto odchovávané majú pri dobrej mliečnosti matiek v prvých 3 mesiacoch laktácie veľmi dobré hmotnostné prírastky (cez 300 g). Mortalita jahniat do odstavu je pri dodržiavaní zásad správnej pastevnej techniky a zooveterinárnej starostlivosti pod 6 %.

kozy
Kozy - ilustračné foto

Späť