Chov oviec a kôz v marginálnych podmienkach - 5. Ekonomické aspekty chovu oviec v marginálnych podmienkach

Zuzana Krupová, Jozef Daňo, Ján Huba, Emil Krupa

Marginálne oblasti Slovenska je možné charakterizovať z viacerých aspektov. Z hľadiska ekonomiky chovu oviec ide o regióny, kde pri optimálnom využití všetkých výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) je možné efektívne produkovať živočíšne komodity len ojedinele. Geografická, sociálna a ekonomická stabilita týchto regiónov je však výrazne ovplyvnená existenciou poľnohospodárstva a predovšetkým živočíšnej produkcie (chov oviec predstavuje až 55 % živočíšnej produkcie týchto oblastí). Napriek všetkému, chov oviec by mal byť v týchto oblastiach Slovenska ekonomicky efektívny. Subvenčné tituly poskytované na pôdu a zvieratá sú v tomto prípade dôležitým, nie však jediným, faktorom ekonomickej efektívnosti chovu. Ich úlohou je eliminovať nepriaznivé geografické a pôdno-klimatické podmienky. Chovatelia by však nemali zabúdať, že rentabilitu chovu oviec môžu dosiahnuť len optimálnym využitím produkčného potenciálu zvierat, cieľavedomou šľachtiteľskou prácou, maximálnym využitím všetkých technológií ako aj eliminovaním neopodstatnených nákladov. Zjednodušene povedané, základom ekonomickej efektívnosti chovu oviec by malo byť efektívne využitie všetkých investícií a hľadanie produkčného a nákladového optima daného plemena v daných prírodných podmienkach.

5.1. Faktory ekonomickej efektívnosti chovu oviec

Ekonomiku chovu oviec najviac ovplyvňujú tri navzájom prepojené faktory: množstvo a kvalita produkcie, úroveň nákladov a úroveň príjmov (schéma 1). Zvyšovaním produkcie rastú aj celkové náklady na výrobu ako aj celkové príjmy. Subvencie poskytované na pôdu vstupujú do ekonomiky chovu na strane príjmov. Z výrobného hľadiska by však mali byť započítané priamo do nákladov na výrobu krmív. Zámerom je eliminovať nákladovú stránku výroby a tým priblížiť ekonomiku chovu k zeleným číslam. Z hľadiska ekonomiky výroby je následne dôležitá úroveň jednotkových nákladov (podiel celkových nákladov a množstva produkcie), teda za koľko eur vyrobí chovateľ 1 kg mlieka a 1 kg živej hmotnosti jahňaťa, chovnej resp. jatočnej ovce. Jednoducho povedané, rast objemu nákladov nemusí byť ešte negatívom v prípade, ak adekvátne (teda rýchlejšie) rastie aj produkcia. Následné porovnanie jednotkových nákladov s realizačnými cenami produktov dáva objektívny pohľad na efektívnosť chovu.

Schéma 1.
Schéma 1.

Produkčná úroveň chovu oviec je v marginálnych oblastiach Slovenska ovplyvnená dvomi špecifikami. Prvým je všeobecný fakt, že chov oviec je silne viazaný na pôdu a na plodiny, ktoré môžeme na pôde vo vyšších nadmorských výškach dopestovať. Druhým je limitovaná rozloha dostupnej poľnohospodárskej pôdy a jej produkčná účinnosť. Výrobné podmienky tak primárne determinujú celý systém živočíšnej výroby marginálnych regiónov. Správny výber systému chovu a plemena aklimatizovaného do týchto podmienok je preto oveľa dôležitejší ako v klimaticky priaznivejších oblastiach. Naše domáce plemená oviec - zošľachtená valaška, cigája a merino sú na uvedené podmienky veľmi dobre adaptované, čo je z ekonomického hľadiska veľkou výhodou. Naše plemená oviec dokážu dobre využívať pastviny a tým minimalizovať náklady na doplnkové krmivá. Na druhej strane dosahujú nižšiu produkciu mlieka a intenzitu rastu ako špecializované plemená oviec. Uvedená nevýhoda môže byť kompenzovaná stabilnou plodnosťou. Nakoľko z ekonomického hľadiska je práve plodnosť (oplodnenosť a veľkosť vrhu) tým faktorom, ktorý determinuje efektívne využitie všetkých nákladov. Oplodnenosť bahníc na úrovni 93 až 95 % odporúčame ako ekonomické optimum pre dojené aj nedojené stáda oviec. Oplodnenosť pod 85 % vedie k neopodstatnenému úbytku príjmov a plytvaniu investícií. Následne, uvedený deficit nedokážu pokryť ani dotácie poskytované na hospodárenie v znevýhodnených oblastiach a chov oviec je v konečnom dôsledku stratový. Zošľachťovacie kríženie zamerané na zvýšenie produkcie mlieka, intenzity rastu a plodnosti sa často javí ako pomerne rýchla a efektívna metóda na zlepšenie ekonomiky chovu. Uvedený systém však kladie vyššie nároky na organizáciu práce a kvalitu krmív (tým aj ich cenu). Veľkou nevýhodou je obmedzené využitie TTP, čím sa Napriek tejto skutočnosti využitie rôznych foriem kríženia s využitím špecializovaných dojných a mäsových plemien je možné aj v marginálnych regiónoch Slovenska, predovšetkým na rodinných farmách a v chovoch s menšou koncentráciou zvierat.

Kvalita produkcie je ukazovateľ, za ktorý je cenovo zohľadňovaný snáď len pri výrobe bio-produktov. Pri speňažovaní jatočných jahniat a oviec sú cenové diferencie medzi jednotlivými kvalitatívnymi triedami minimálne. Produkcia vianočných jahniat a dosiahnutie optimálnej živej hmotnosti (približne 13,5 kg pri mliečnych jahňatách a 32 kg živej hmotnosti pri ťažkých jahňatách) má na realizačné ceny čiastočný pozitívny efekt. Kvalitatívne parametre mlieka (napr. obsah tuku a bielkovín a počet somatických buniek) vplývajú na realizačnú cenu mlieka (príplatky a zrážky pri priamom predaji do mliekarne), resp. na výťažnosť syra (producenti syra). V tomto prípade, vyšší obsah zložiek znamená vyššiu produkciu syra a tým nižšie jednotkové náklady na jeho výrobu.

Výška nákladov úzko súvisí predovšetkým s množstvom produkcie. Vlastné náklady na chov oviec postupne rastú, podobne ako u ostatných druhov hospodárskych zvierat. Za posledné 5-ročné obdobie vzrástli v kategórii základného stáda takmer o 50 % (z 0,312 na 0,464 € na 1 KD) a pri mladých chovných ovciach o 30 % (z 0,175 na 0,226 € na 1 KD). Dôvodom však nie je zvýšená produkcia ale vyššie ceny nakúpených krmív, pohonných hmôt a energií ako aj výška odpisov investičného majetku (výsledok investícií do dojární a ďalších technológií). Hodnotu týchto nákladov nemôžu väčšinou chovatelia ovplyvniť. Jediné, čo môžu v tejto oblasti urobiť, je ich efektívne využitie. Priemerné ročné náklady sú v súčasnosti približne 180 až 190 € na jednu bahnicu základného stáda a 80 až 90 € na 1 mladú chovnú ovcu, resp. baránka (výsledky vlastného súboru chovateľov hospodáriacich v podhorských a horských oblastiach Slovenska).

Príjmy podniku predstavujú predovšetkým tržby z predaja produktov a ostatné výnosy. V dojných stádach oviec pripadá najväčší podiel príjmov na tržby z mlieka (50-60 %), zvyšok tvoria realizované jahňatá (20 %) a plemenné zvieratá (podľa zamerania chovu 10-30 %). Tržby z vlny sú zanedbateľné (1-3 %) a realizačná cena vlny často nepokrýva ani náklady na strihanie. V chove mäsových oviec pochádza väčšina tržieb z predaných jahniat. Z ostatných píjmov sú to najmä subvencie poskytované vo forme priamych, resp. doplnkových platieb na veľké dobytčie jednotky (VDJ). K uvedeným podporám je však potrebné zahrnúť dotácie poskytované na pôdu (SAPS, LFA, krmoviny na ornej pôde) vzhľadom na potrebnú zaťaženosť pôdy dobytčími jednotkami a podporu cez Plán rozvoja vidieka. Podľa našich výpočtov je v súčasnosti po zohľadnení zaťaženosti pôdy zvieratami priemerná výška podpôr 0,293 € na 1 KD bahnice. Najväčšia časť podpôr pochádza z platieb LFA (0,144 €/KD), čo odzrkadľuje skutočnosť, že chov oviec je situovaný predovšetkým do oblastí s vyšším zastúpením znevýhodnených plôch. Dotácie na pôdu a VDJ môžu v marginálnych oblastiach pokryť približne 1/2 celkových ročných nákladov na chov oviec.

5.2. Produkčné a nákladové optimum

Ako bolo už predtým spomenuté, pre ekonomiku chovu je dôležité množstvo produkcie nakoľko ovplyvňuje tak úroveň nákladov ako aj tržieb. Každý chovateľ by sa mal snažiť o efektívne zvyšovanie produkcie, tzn. hľadanie produkčného a nákladového optima pre dané podmienky chovu. Základom je vyčíslenie priemerných nákladov na bahnicu v stáde a celkových príjmov (produkcia*realizačné ceny a iné) za určité časové obdobie (napr. za rok). Tieto dve hodnoty sú podkladom pre hľadanie produkčného a nákladového optima. V nasledujúcom príklade stručne uvedieme jednu z možností ako prakticky postupovať. Pri priemerných nákladoch 0,50 €/KD základného stáda oviec sú celkové ročné náklady približne 182 €/bahnicu. Vo výpočte tržieb vychádzame z počtu narodených, resp. odstavených jahniat na 100 bahníc, z priemernej produkcie mlieka a z priemerných realizačných cien komodít (tabuľka 1 riadok 3-8). Predaj vlny a jatočných oviec nie je do výpočtu zahrnutý, vzhľadom na nízke realizačné ceny týchto produktov. V nami sledovaných chovoch pripadá na jednu bahnicu v stáde v priemere 88 odstavených jahniat a 60 kg mlieka. Priemerná oplodnenosť je 76 %, čo pri veľkosti vrhu 1,2 jahňaťa a 4% úhyne jahniat do odstavu znamená odstav 88 jahniat. Z nich približne 20 jahničiek sa ponecháva na obnovu stáda, tzn. že 68 jahniat je realizovaných. Priemerná živá hmotnosť jahniat v nami sledovaných chovoch je 13,2 kg a priemerná realizačná cena 1,66 €/kg. Priemerná produkcia mlieka bahnice v stáde je 60 litrov za dojnú periódu. V skutočnosti je produkcia mlieka na dojenú bahnicu vyššia, podľa našich prepočtov 79 litrov. V stáde sa však nachádza veľa jalových, teda neprodukujúcich bahníc, v dôsledku čoho klesá priemerná produkcia mlieka na 60 litrov/1 bahnicu v stáde (79 litrov * 76 % oplodnenosť). Priemerná realizačná cena mlieka je 0,83 €/liter. Celkové tržby z predaja od 1 bahnice sú potom 65 €, čo pri zápočte podpory na VDJ (30 €, vrátane obratu stáda) a na pôdu (cca 90 €) znamená nulovú hranicu rentability (zisk 3 €/bahnicu v stáde). Pri zachovaní realizačných cien komodít a zvýšení oplodnenosti bahníc na nami odporúčaných 93 % by sa pri takmer rovnakých nákladoch zvýšil počet odstavených (1,12) a realizovaných jahniat (1,07) a zvýšila priemerná produkcia mlieka (73 lit.) na bahnicu v stáde. Konečným efektom by bolo zlepšenie ekonomiky chovu a zisk 14 €/bahnicu a rok. Podobne môžu chovatelia postupovať pri hodnotení ekonomiky aj v prípade, ak mlieko spracovávajú a realizujú v podobe syra, resp. pri hodnotení ekonomiky chovu nedojených oviec. Každý chovateľ môže na základe vlastných nákladov a príjmov definovať svoje vlastné chovateľské optimum. V našom súbore chovateľov vidíme zvýšenie úrovne úžitkovosti ako základný predpoklad zlepšenia ekonomickej efektívnosti chovu oviec.

Tabuľka 1   Modelovanie produkčného a nákladového optima v chove oviec za rok

Tabuľka 1

a (oplodnenosť 76 %*1,20 jahňaťa na obahnenie) - 4% úhyn do odstavu
b 79 lit. na dojenú ovcu* 76 % oplodnenosť
c (oplodnenosť 93%*1,20 jahňaťa na obahnenie) - 4% úhyn do odstavu
d 79 lit. na dojenú ovcu* 93 % oplodnenosť

Chov hospodárskych zvierat (dobytka a oviec) má v marginálnych oblastiach okrem produkcie živočíšnych komodít aj nenahraditeľné mimoprodukčné funkcie. Z ekonomického hľadiska ide o benefity, ktoré chovateľ, resp. región chovom oviec získava - kultivácia trvalých trávnych porastov, udržanie kultúrneho rázu krajiny, podpora zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva. Na druhej strane je udržiavaná krajina atraktívna a vie prilákať nových klientov. Prostriedkom ako spojiť obidva aspekty chovu – ekonomický a mimoprodukčný je napríklad agroturistika. Základným predpokladom je tvorba pridanej hodnoty, napr. poskytnutie kvalitných služieb za prijateľnú cenu, ktoré do regiónu prilákajú ľudí a tým peniaze. Ekonomický kruh sa tak uzatvára v prospech všetkých – chovateľa, spotrebiteľa a celého regiónu.

Späť