Chov ošípaných v marginálnych oblastiach - 1. Plemená ošípaných v hybridizačnom programe

Peter Demo, Ľubomír Botto

Výživa a kŕmenie ošípaných patria spolu s ďalšími faktormi vonkajšieho prostredia (plemenitba, šľachtenie, reprodukcia, zdravotný status, manažment chovu) k ekonomicky najvýznamnejším činiteľom, ktoré ovplyvňujú celkovú ekonomiku chovu ošípaných a úžitkové parametre zvierat. Pretože náklady na krmivo predstavujú okolo 65-70 % všetkých nákladov, využitie a aplikácia adekvátnej výživy podstatným spôsobom ovplyvňujú produktivitu a ziskovosť odvetvia.

V marginálnych oblastiach Slovenska sa predpokladá využívať aj netradičné zdroje krmív (okopaniny, zelené kŕmenie ap.), ktoré by mohli znižovať nákladové položky a zlepšiť tak rentabilitu chovu ošípaných podstatným spôsobom. Pri používaní takýchto druhov krmív je však potrebné mať na pamäti zásadu, že medzi kvalitou výživy na strane jednej a veľkosťou vrhu, hmotnosťou prasiatok pri odstave, ako aj dennými prírastkami či jatočnou hodnotou ošípaných na strane druhej je vysoká závislosť. Nakoľko objemová kapacita tráviacej sústavy ošípanej je relatívne nízka, použitie objemových krmív je čiastočne limitované, predovšetkým pri mladých rastúcich ošípaných, kde je potrebné používať krmivá s vysokou koncentráciou živín. Pri dospelých zvieratách (prasnice, kance) je význam použitia objemových krmív vyšší a vzhľadom k spotrebovaným množstvám môže priniesť žiaduci ekonomický výsledok. Manažment chovov spoločne s ošetrovateľmi zvierat má možnosť aplikovať vo výžive týchto kategórií napr. zelené bielkovinové krmivá, lucernové alebo ďatelinové úsušky, kŕmnu mrkvu, či vedľajšie produkty potravinárskeho priemyslu.

V tejto súvislosti je potrebné podčiarknuť, že v súčasnosti sú kompletné kŕmne zmesi (KKZ) pre všetky kategórie ošípaných rozhodujúcim zdrojom výživy. Väčšina kŕmnych zmesí je obohatená aminokyselinami, vitamínmi, minerálnymi látkami, biologicky účinnými látkami a bakteriostaticky pôsobiacimi látkami.

K dôležitým úlohám, resp. činnostiam ošetrovateľskej služby v súvislosti s aplikáciou najnovších vedeckých poznatkov v oblasti výživy a kŕmenia ošípaných patrí:

  • optimalizácia denných dávok krmív na základe poznania individuálnych rozdielov medzi zvieratami
  • kontrola dodržiavania zoohygienických pravidiel pri príprave kŕmnej dávky
  • kontrola žravosti ošípaných, denných prírastkov a zdravotného stavu zvierat
  • pri výskyte hnačiek a zaostávaní v raste, spolupráca s manažmentom chovu a veterinárnym lekárom
  • dodržiavanie predpísaných dávok pri aplikácii vitaminóznych a rast podporujúcich prípravkov podľa pokynov veterinára
  • včasné vyraďovanie a selekcia zaostávajúcich alebo zdravotne postihnutých zvierat
  • dodržiavanie určených termínov kŕmenia
  • dodržiavanie navykania a postupného prechodu zvierat na nové krmivá, resp. kompletné kŕmne zmesi
  • obmedzenie a minimalizácia strát a znehodnocovania krmív pri ich príprave, počas kŕmenia a počas ich skladovania
  • pravidelné odčervovanie zvierat, dezinfekcia, deratizácia a dezinsekcia ustajňovacích a skladovacích priestorov
  • vytváranie a udržiavanie vhodných podmienok prostredia (teplota, vetranie čistota, vlhkosť vzduchu ap.) v jednotlivých kategóriách ošípaných so zreteľom na welfare (pohodu) ošípaných
  • dodržiavanie základných zoohygienických pravidiel a čistoty v kotercoch zvierat, manipulačných, kŕmnych chodieb a skladovacích priestorov
  • pravidelná kontrola kŕmnych a napájacích systémov, systémov odstraňovania hnoja, ventilačných a klimatizačných zariadení
  • dôsledná mechanická, chemická očista a dezinfekcia prázdnych vyskladnených kotercov


Výživa ošípaných, zabezpečujúca ekonomickú produkciu predpokladá plánovanie a zabezpečovanie potreby krmív v súlade s plným krytím dennej potreby živín a energie. Je potrebné si uvedomiť, že množstvo spotrebovaného krmiva ovplyvňuje predovšetkým:

  • intenzitu rastu ošípaných
  • konverziu krmiva
  • štruktúru jatočného tela, tzn. vzájomný pomer svalového a tukového tkaniva v jatočne opracovanom tele ošípanej

V ostatnom období nastalo výrazné zlepšenie uvedených parametrov, nakoľko cielenou selekciou na prírastok chudej svaloviny, konverziu krmiva, zníženie hrúbky chrbtovej slaniny sa produkujú čoraz častejšie zvieratá so zvýšeným podielom svaloviny.

Intenzitu rastu ovplyvňujú predovšetkým:

  • plemeno, genotyp a úžitkový typ ošípanej
  • pohlavie
  • zdravotný stav
  • kvalita kŕmnej dávky
  • v prípade predvýkrmových a výkrmových ošípaných veľkosť skupiny, v ktorej sú vykrmované
  • technologické a mikroklimatické činitele (napr. teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu, relatívna vlhkosť ap.)
  • manažment chovu

Konverzia krmiva je dôležitým ekonomickým parametrov produkcie. Kvalitné kompletné kŕmne zmesi zabezpečujú rýchlo rastúcim zvieratám rovnováhu živín, dôležitý je najmä vzťah medzi energetickou a bielkovinovou zložkou krmiva. Úlohou bielkovín je poskytnúť kvalitné aminokyseliny, ktoré si telo nedokáže syntetizovať (tzv. esenciálne aminokyseliny).

Dosiahnutie požadovanej hladiny aminokyselín (AMK) je spojené s určitou hladinou dusíkatých látok. Ak chceme dosahovať vysoké využitie dusíkatých látok a tým aj vysokú intenzitu rastu, musia byť esenciálne aminokyseliny zastúpené v určitom pomere. Preto potrebu aminokyselín odvodzujeme od potreby najdôležitejšej aminokyseliny – lyzínu. K ďalším nepostrádateľným AMK patria treonín, metionín, cystín, tryptofán, arginín, izoleucín, leucín, histidín, fenylalanín, tyrozín a valín.

Dôležitým činiteľom pre dosiahnutie optimálnej úžitkovosti (okrem AMK) je tiež zabezpečenie energetickej zložky krmív. Zjednodušene povedané, správna hladina bielkovín a aminokyselín musí byť vyvážená v správnom pomere k príjmom energie. V mnohých krajinách EÚ je zvyčajné vyjadrovať nutričnú potrebu zvierat ako pomer medzi lyzínom a energiou. Odchýlka od optimálnej rovnováhy vedie k redukcii intenzity rastu a zhoršeniu konverzie krmiva.

Okrem zabezpečenia kvalitných dusíkatých látok a energie je vzhľadom na nedostatočnú bakteriálnu syntézu potrebné ošípaným zabezpečiť aj dostatok vitamínov skupiny B.

Tak ako sme uviedli vyššie, moderné úžitkové typy ošípaných majú potenciál vysokej intenzity rastu. V ideálnych podmienkach sa dosahujú denné prírastky nad 1000g/deň s prírastkom bielkovín viac ako 250 g/deň. V bežných podmienkach chovov sú takéto výsledky mimoriadne. V bežných podmienkach chovov je potenciál rastu mnohokrát nevyužitý.

Ekonomicky zaujímavým cieľom je vyprodukovať jatočne zrelé ošípané za menej ako 5,5 mesiaca ich veku, s podielom svaloviny na úrovni 54-56 %.

Navrhované parametre, ktoré by sa mali dosiahnuť pri odchove odstavčiat, výkrme a predvýkrme uvádzame v tab. č. 1.

tabulka_1

Pri nedosahovaní stanovených parametrov úžitkovosti (priemerný denný prírastok) sa predlžuje čas potrebný na dosiahnutie jatočnej zrelosti, čím sa zvyšuje aj celkové množstvo spotrebovaných kŕmnych zmesí, čo zhoršuje ekonomickú efektívnosť produkcie.

V ostatných rokoch sa preto tímy genetikov a šľachtiteľov zamerali cielenú selekciu na štúdium vzťahov medzi príjmom krmiva a intenzitou rastu. Hlavným zámerom tohto riešenia je nájsť optimálny vzťah medzi týmito dôležitými výkrmovými ukazovateľmi, prejavujúci sa vo vhodnej a požadovanej štruktúre jatočne opracovaného tela ošípanej. Vývoj skladby jatočného tela prešiel za posledných 30-40 rokov dynamickými zmenami. Zatiaľ čo v rokoch 1960-65 bol podiel svalového a tukového tkaniva v jatočne opracovanom tele ošípanej vyrovnaný, v roku 2000 podiel svaloviny bežne dosahuje 60%, kým podiel oddeliteľného tuku je približne na úrovni 20 %. Podiel svaloviny sa vo väčšine krajín EÚ hodnotí tzv. systémom SEUROP, ktorý hodnotí jatočné ošípané na základe objektívneho stanovenia obsahu chudej svaloviny. Detailné analýzy niekoľko tisíc jatočných tiel v podmienkach SR poukázali na rozdielnu kvalitu jatočného tela s odlišným pomerom svalového a tukového tkaniva, čo je dôležité okrem chovateľov predovšetkým pre spracovateľský priemysel.. Výsledky sú zhrnuté v tabuľke 2.

tabulka_2

Štruktúra jatočne opracovaných tiel a podiel svaloviny ošípaných vykázali v ostatných 3-5 rokov v SR podstatné zlepšenie. Je to spôsobené cieľavedomou prácou výskumníkov, šľachtiteľov i odborníkov na výživu a technologické systémy.

Vývoj mäsovej úžitkovosti jatočných ošípaných, hodnotený objektívnymi prístrojovými systémami v podmienkach SR v rokoch 2004-2008 je uvedený v tabuľke 3.

tabulka_3

Z výsledkov jednoznačne vyplýva, že štruktúra jatočne opracovaných tiel ošípaných, vyjadrená podielom svaloviny a zatriedením do tried kvality v systéme SEUROP znesie aj tie najprísnejšie kritériá a je porovnateľná s dosahovanými výsledkami v chovateľsky  najvyspelejších krajinách EÚ (Dánsko, Holandsko, Nemecko, Francúzsko).

Pri zabezpečení dostatočného množstva a kvality kŕmnych zmesí sa často v prevádzkovej praxi opomína dôležitosť dostupnosti kvalitnej pitnej vody pre ošípané. Bez nej nie je možné dosahovať hore uvedené parametre úžitkovosti. Kvantitatívne požiadavky na vodu sú pri ošípaných ovplyvnené ich živou hmotnosťou, príjmom krmiva, podmienkami vonkajšieho prostredia či klimatickými faktormi. Požiadavky na vodu rastúcich ošípaných sú schematicky uvedené v tabuľke 4.

tabulka_4

Pri prasniciach je potreba vody mnohonásobne vyššia, napr. pri dojčiacich je potrebné počítať so 40-75l/deň. Jedným z dôležitých faktorov, ovplyvňujúcich požiadavku na vodu je teplota vonkajšieho prostredia. Vyššie teploty prirodzene vedú k zvýšenej potrebe vody, pričom z literárnych prameňov vyplýva, že napr. zvýšením teploty z 20 na 35°C sa zvýšil príjem vody ošípanými až o 50%. Rovnako tak teplota vody môže zmeniť jej príjem. Chladenie vody v teplom prostredí (nad 25°C) vedie k výraznému zvyšovaniu príjmu vody. V praxi sa mnohokrát podceňuje význam kvalitnej pitnej vody, pričom dôležité je si všímať aj zdanlivé maličkosti, napr. prietokovú rýchlosť v napájačkách. Nižšia rýchlosť spôsobuje predlžovanie času na uspokojenie potrieb ošípanými. Je to predovšetkým vypuklé v horúcich letných mesiacoch. Zatiaľ čo v chladných je dostatočná prietoková rýchlosť 0,6 l/min., pri vonkajšej teplote nad 30 ?C by prietoková rýchlosť mala byť nad 1 l/min.

Výživou a kŕmením prasníc a ciciakov sa budeme zaoberať v podkapitole reprodukcia ošípaných. V tejto časti uvedieme základné zásady kŕmenia a starostlivosti o výkrmové ošípané a plemenné kance.

Pri plánovaní výživových schém pre výkrmové ošípané je potrebné uvedomiť si skutočnosť, že pokiaľ kŕmna dávka neobsahuje dostatok kvalitnej bielkovinovej zložky, genetický potenciál moderných úžitkových typov ošípaných v smere zvyšovania podielu svaloviny sa neprejaví v plnej výške. Znížená úroveň výživy, predovšetkým do hmotnosti 60-70 kg (kedy je dynamika intenzity rastu najvyššia) spomaľuje maximálny rast svalového tkaniva. Naopak nižšia úroveň výživy v druhej polovici výkrmu priaznivo vplýva na kvalitu jatočne opracovaného tela ošípanej. Preto sa v ostatnom období odporúča dvojfázový systém výkrmu ošípaných. Jeho cieľom je dosiahnuť v celom období výkrmu denné prírastky na úrovni 750-800 g a spotrebu krmív na jednotku prírastku okolo 3 kg. Prirodzene, že konečný úspech vo výkrme ošípaných závisí okrem nutričných faktorov výživy aj od techniky kŕmenia a starostlivosti o zvieratá v tejto kategórii. V súvislosti s technikou kŕmenia sa často poukazuje na vplyv rôznej konzistencie krmiva na výkrmové a jatočné ukazovatele. Z mnohých literárnych prameňov všeobecne vyplýva, že pri správnom zvládnutom manažmente výživy a techniky kŕmenia nie sú medzi používanými spôsobmi výkrmu podstatné rozdiely. Kŕmenie suchými KKZ je v porovnaní s kŕmením zvlhčenými zmesami nevýhodnejšie pre vyššiu prašnosť a väčšie úniky mikročastíc do prostredia, čo môže byť nepriaznivé ako pre ošípané, tak aj ošetrovateľov. Rovnako pri tomto spôsobe kŕmenia pozorujeme vyššie straty vyhŕňaním kŕmnej zmesi, čo môže mať za následok zhoršenú ekonomiku výroby bravčového mäsa. Kŕmenie so zvlhčenými, resp. mokrými spôsobmi prináša spravidla vyššie vstupné náklady (drahšie technológie) a vyžaduje taktiež skúsenejší manažment a ošetrovateľov.

Úspešné zvládnutie výkrmového procesu determinujú nasledujúce činitele:

  • frekvencia kŕmenia (optimálne 2 až 3 krát denne)
  • denný príjem krmiva optimalizáciou dávok prispieva k ekonomizácii procesov
  • dodržanie optimálneho počtu ošípaných v koterci
  • vytvorenie vhodných vonkajších podmienok (teplota, vlhkosť, dostatočné vetranie ap.)
  • granulovanie kŕmnych zmesí priaznivo ovplyvňuje príjem krmiva, znižuje straty, je však ekonomicky náročnejšie

Podobne ako pri iných kategóriách, aj v tejto podčiarkujeme význam potreby vody, pričom sa počíta s potrebou 2-3 l na 1 kg kŕmnej zmesi.

Vzhľadom na individuálny systém ustajnenia je pri kancoch (okrem dojčiacich prasníc) vytvorený ideálna možnosť ich individuálneho kŕmenia a starostlivosti o ne. Pri kŕmení z válova sa kance kŕmia suchou, resp. navlhčenou KKZ OŠ 10. Odporúčame kŕmiť dvakrát denne, ak to podmienky v marginálnych regiónoch dovoľujú, ideálne je pri tom možnosť využiť pridávanie objemových krmív (napr. kŕmna mrkva). Pri kŕmení z dávkového automatu je možné dennú dávku nadávkovať jednorazovo, avšak adlibitné spôsoby kŕmenia (vzhľadom k možnosti vzniku pretučnenia) neodporúčame. Ošetrovanie a starostlivosť o kance je potrebné zveriť fyzicky zdatným a najskúsenejším ošetrovateľom. Samozrejmosťou je nezabudnúť na neustále dodržiavanie všetkých bezpečnostných opatrení a ostražitosti pri manipulácii s kancom, predovšetkým s rabiátnejšími jedincami. Pri správne odchovaných kancoch však stačí pri horšej ovládateľnosti (napr. pri premiestňovaní, resp. vyhľadávaní rujných prasníc) len zvýšený hlas a využitie nepriehľadných zábran: Ošetrovateľská služba by sa v každom prípade mala zdržať používania fyzického násilia voči kancom. Vedie to k ešte väčšej agresivite a neovládateľnosti kancov.

Späť