Chov ošípaných v marginálnych oblastiach - 5. Technológie chovu ošípaných

Peter Demo, Ľubomír Botto

Dôležitou požiadavkou v chove ošípaných má byť zabezpečenie takých životných podmienok, ktoré by umožnili plne využiť ich vnútorné schopnosti na efektívnu a kvalitnú produkciu. Okrem odpovedajúcej výživy a primeranej starostlivosti o ošípané, významnú úlohu zohráva systém ustajnenia. Výber technologického systému chovu ošípaných v marginálnych oblastiach závisí nielen od pôdnoklimatických podmienok, koncentrácie zvierat a od spôsobu získavania krmív, ale aj od ekonomických podmienok chovateľa. Tieto sú v konečnom dôsledku limitujúcim faktorom rozhodovania, ktorý systém zvoliť. Dôležitou požiadavkou, ktorú treba zabezpečiť v každom prípade, je pohoda zvierat. Táto je základným predpokladom dosahovania dobrých výsledkov chovu i hospodárenia.

5.1. Pohoda a ochrana ošípaných
V každom chove sa musia ustajneným ošípaných zabezpečiť podmienky pre pohodu, dobré zdravie, rast a úžitkovosť vo všetkých štádiách života. Pod pojmom životná pohoda (welfare) ošípaných sa rozumie súhrn celkového fyzického i psychického stavu zvieraťa, t.j. jeho telesné zdravie, zdatnosť a to, či danú situáciu prežíva ako utrpenie alebo sa v nej cíti spokojne. V zmysle zákona NR SR č. 39/2007 Z. z. v § 22 vlastník alebo držiteľ zvieraťa je povinný pri chove zvierat alebo držaní zvierat zabezpečiť ich ochranu a pohodu. Rozumie sa ňou dosiahnutie takého vzťahu medzi prostredím a každým individuálnym zvieraťom, ktorý s ohľadom na druh zvieraťa, stupeň jeho vývoja, prispôsobenia sa a domestikácie zaručí jeho dobrý zdravotný stav, fyziologické a etologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu, sociálne vzťahy, rozvíjanie jeho daností a fyziologické prejavy správania, a to okrem iného aj dodržiavaním požiadaviek na kontrolu zvierat, ustajnenie zvierat, na používané zariadenia, kŕmenie, napájanie, používanie liekov, na chov zvierat, vykonávanie zákrokov na nich, vedenia záznamov a i. Uvedené požiadavky sú podrobne rozpracované v nariadení vlády SR č. 322/2003 v znení nariadenia vlády SR č. 368/2007 Z. z., ktoré stanovuje minimálne normy na ochranu zvierat chovaných alebo držaných na farmárske účely. Každý chovateľ (držiteľ) ošípaných musí dodržiavať ustanovenia tohto nariadenia ako aj nariadenia vlády SR č. 735/2002, ktorým sa ustanovujú minimálne normy ochrany ošípaných v znení nariadenia vlády SR č. 325/2003 Z. z. Osoby, ktoré ošetrujú ošípané (ošetrovatelia ošípaných), musia byť zaškolené a poučené o požiadavkách na chov ošípaných. Za zaškolenie sa považuje aj dosiahnutie vzdelania v odbore veterinárny technik alebo chovateľ, od ukončenia ktorého neuplynulo viac ako päť rokov. Ošetrovateľ ošípaných musí najneskôr do šiestich mesiacov od nástupu do zamestnania absolvovať zaškolenie. Kontrolu dodržiavania legislatívnych požiadaviek v chove ošípaných vykonávajú orgány veterinárnej a potravinovej správy a v ich aj veterinárni odborníci z Európskej komisie.

Zabezpečením správnych parametrov ustajňovacích priestorov je možné podstatne ovplyvniť uspokojovanie potrieb chovaným zvieratám. Ustajňovací priestor pre chov ošípaných musí byť prispôsobený ich veku, pohlaviu, plemenu alebo ich fyziologickému stavu. Ustajnenie ošípaných musí byť konštruované takým spôsobom, ktorý zvieratám umožní prístup k fyzicky a tepelne pohodlnému priestoru pre ležanie, ktoré je primerane odvodnené a čisté a umožňuje všetkým ošípaným súčasne ležať, normálne odpočívať a vstávať. Typ podlahy má rozhodujúci význam pre ležanie ošípaných a pri výbere priestoru pre odpočinok, ktorý musí byť dostatočný, aby umožňoval oddychovať naraz všetkým ošípaným, a má umožniť komfortné ležanie okrem iného aj preto, lebo ošípané väčšinu dňa ležia.

Podstielka zo slamy
Podstielka zo slamy priaznivo stimuluje prirodzené aktivity

Z hľadiska pohodlia zvierat a ďalšieho využitia výkalov vhodnejšie je využívať podstielkový systém ustajnenia s produkciou maštaľného hnoja, ktorý viac vyhovuje prirodzeným potrebám ošípaných. Slama okrem podstielky a krmiva plní aj funkciu stimulátora prirodzených aktivít ošípaných a má význam i z hľadiska redukcie tepelných strát. a má priaznivejší dopad na životné prostredie. Dôležitou požiadavkou pritom je podstielať dostatočné množstvo suchej a čistej slamy, lebo v opačnom prípade sa vytvoria pre zvieratá horšie podmienky ako pri bezpodstielkovom ustajnení. Pri dennom podstielaní a odstraňovaní hnoja pre prasnice v pôrodnici sa počíta s minimálnym denným množstvom 3,5 kg slamy na kus, pre ostatné prasnice 1,5 kg/ks, pre kančeky 1,3 kg.ks-1 a prasničky 1,0 kg.ks-1 a pre kance 1,8 kg na kus. Odstavčatám sa poskytuje 0,6 kg na kus a ošípaným vo výkrme 0,8 kg/ks. Pri ustajnení na hlbokej alebo narastajúcej podstielke prasným a pripúšťaným prasniciam treba zabezpečiť najmenej 2 kg/ks, prasničkám 12,5 kg/ks, odstavčatám 0,7 kg a ošípaným vo výkrme 1 kg na kus.

Podstielková slama musí byť aj hygienicky nezávadná, aby nespôsobovala zdravotné problémy, pretože ošípané túto slamu požierajú. Využívanie slamy vyžaduje vhodné skladovacie priestory a manipuláciu a tým aj určité nároky na potrebu ľudskej práce. Bezpodstielkový systém ustajnenia s produkciou tekutého hnoja sa uplatní predovšetkým v oblastiach s nedostatkom podstielkovej slamy. Je menej náročný na ľudskú prácu, ale vyžaduje dostatočné skladovacie priestory na hnojovicu. Ďalším faktorom, od ktorého závisí uplatnenie systému ustajnenia, je možnosť resp. nadväznosť ďalšieho využitia exkrementov. Podľa kategórie a počtu chovaných ošípaných bude závisieť aj spôsob ich chovu a ustajnenia.

Materiály používané na výstavbu ustajnenia, a najmä materiály na stavbu zábran a príslušenstvo, s ktorými môžu prísť zvieratá do styku, nesmú byť pre zvieratá škodlivé a musia sa dať dôkladne čistiť a dezinfikovať. Dvere a priechody musia byť také široké a vysoké, aby zvieratám pri prechádzaní nimi nespôsobovali poranenia. Manipulačné uličky pre ošípané, ktoré slúžia pre zabezpečenie technologického procesu, sa riešia podľa rozmerových požiadaviek technologického zariadenia. Pre jednotlivé kategórie ošípaných sa musia dodržiavať minimálne svetlé šírky preháňacích uličiek. Svetlou šírkou sa rozumie rozmer medzi okrajmi najviac presahujúcich prvkov deliacich zábran smerom do uličky. Minimálna svetlá šírka preháňacích uličiek pre vysokoprasné prasnice je 1,0 m a pre ostatné prasnice 0,85 m. Pre odstavčatá v odchove a výkrmové ošípané minimálna šírka uličky je 0,65 m, pre prasničky a kančeky 0,8 m a pre kance 0,85 mm.

Ustajnenie a zariadenia na zabezpečenie zvierat musia byť zostrojené a udržiavané tak, aby na nich neboli ostré hrany alebo výčnelky, ktoré by mohli zvieratá poraniť. Izolácia, kúrenie a vetranie budovy musia zaručovať, aby sa cirkulácia vzduchu, prašnosť, teplota, relatívna vlhkosť vzduchu a koncentrácia plynov udržovali na požadovanej úrovni.

V časti budovy, kde sa chovajú ošípané, musí sa zabrániť stálej hlučnosti nad 85 dBA, ale aj stálemu alebo náhlemu hluku. Ošípané musia byť najmenej 8 hodín denne chované pri osvetlení s intenzitou najmenej 40 luxov. Odporúčané technologické osvetlenie v pôrodnici je na úrovni 75 luxov, v odchove odstavčiat a výkrme ošípaných 40 luxov a pre prasnice a kancov je to 100 luxov. Pre dôkladnú kontrolu ošípaných v pôrodnici by malo byť osvetlenie na úrovni až 250 luxov. Ak sa ošípané chovajú mimo stavieb a tam, kde je to potrebné a možné, musí sa poskytnúť ochrana proti nepriazni počasia a zdravotným rizikám.

5.2. Ustajnenie ošípaných
Pre ustajnenie zapúšťaných a prasných prasníc je možné využiť individuálne boxy alebo koterce, v ktorých je možné umiestniť jedno alebo i viac zvierat. Pri väčšom počte prasníc je možné využiť skupinové koterce s voľným pohybom alebo boxové koterce, ktoré podľa potreby umožňujú fixáciu i voľný pohyb. Najlepšie je uplatniť podstielanie slamou. Pri podstielkovom ustajnení objekt nemusí byť vykurovaný a môže byť riešený ako ľahšia stavba. Je vhodné zriaďovať výbehy. V zimnom období sa môže priestor nad ležiskom uzavrieť (prekryť doskami, pletivom a pod. v kombinácii s vrstvou slamy).

V zmysle nariadenia vlády SR č. 735/2002 prasnice a prasničky počas obdobia začínajúceho 4. týždňom po zapustení a končiaceho 1 týždeň pred očakávaným prasením musia byť ustajnené skupinovo. Túto požiadavku musia spĺňať nové chovy, kým ostatné existujúce chovy až od 1.1.2013. Pre zapustené prasničky a prasnice ustajnené v skupinových kotercoch je potrebné zabezpečiť požiadavky týkajúce sa minimálnych ustajňovacích plôch a súčasne aj splnenie požiadavky týkajúcej sa minimálnych dĺžok strán skupinového koterca. Celková voľná plocha podlahy dostupná pre všetky prasničky po pripúšťaní musí byť najmenej 1,64 m2 a pre prasnice najmenej 2,25 m2. Ak sa tieto ošípané chovajú v skupinách s menej ako 6 jedincami, voľná plocha podlahy sa musí zväčšiť o 10 %. Dĺžka strán koterca, v ktorom sa chová skupina zapustených prasničiek alebo prasných prasníc, musí byť väčšia ako 2,8 m. Ak skupina ošípaných chovaných v koterci má menej ako 6 jedincov, dĺžka strán koterca musí byť väčšia ako 2,4 m. Uvedené opatrenia smerujú k zlepšeniu chovných podmienok a pohody ošípaných. Ak sa prasnice a prasničky chovajú na farme s menej ako 10 prasnicami, môžu sa chovať počas uvedeného obdobia v individuálnych boxoch (kotercoch), ak sa v nich dokážu jednoducho otočiť. Povrch podlahy pre prasničku po pripúšťaní musí mať z celkovej dostupnej plochy súvislý pevný povrch najmenej 0,95 m2 a pre prasnú prasnicu 1,3 m2, pritom drenážne otvory nepresahujú 15 % jeho plochy. Podlahy musia byť hladké, ale nie šmykľavé, aby sa tak predišlo úrazom ošípaných. Musia byť navrhnuté, konštruované a udržované tak, aby ošípaným nespôsobovali úrazy alebo utrpenie. Musia byť prispôsobené veľkosti a hmotnosti ošípaných a ak sú bez podstielky, musia byť pevné, rovné a stabilné.

Hniezdo zo slamy
Slama umožňuje prasnici pred oprasením vytvoriť si hniezdo

V rámci uplatňovaného systému voľného skupinového ustajnenia prasníc sa využíva individuálne kŕmenie v automatických kŕmnych boxoch (AKB), ktoré poskytuje prasniciam voľný pohyb, zachovanie individuálnej starostlivosti o ustajnené zvieratá využívaním elektronickej identifikácie a umožňuje dosahovanie vysokej produktivity práce. Voľné skupinové ustajnenie s kŕmením v AKB je možné využiť pre všetky kategórie prasníc (v tzv. integrovanom chove). Pri ustajnení zapúšťaných a odstavených prasníc je dôležitým faktorom priamy kontakt s kancom. V rámci rodinnej farmy ošípaných resp. voľného skupinového chovu kanec sa môže ustajňovať spoločne s prasnicami alebo aj samostatne. Koterec pre kanca sa musí situovať a konštruovať tak, aby sa v ňom mohol otáčať a počuť, cítiť a vidieť ostatné ošípané. Voľná plocha podlahy koterca pre dospelého kanca musí mať najmenej 6 m2 a ak sa používa aj na prirodzené pripúšťanie najmenej 10 m2. Dostatok plochy je potrebné zabezpečiť aj pri spoločnom ustajnení s prasnicami vo výbehoch, ktoré sa budú využívať v priaznivom počasí v prechodnom a letnom období, ale aj v objektoch, ktoré sú potrebné pre prípad nepriaznivého počasia a najmä zimné obdobie.

Vysokoprasné, rodiace a dojčiace prasnice je možné ustajniť v podstielaných či bezpodstielkových individuálnych pôrodných kotercoch s voľným pohybom prasnice, trvalo obmedzeným pohybom alebo dočasne obmedzeným pohybom (v tzv. kombinovaných kotercoch). Pri rodinnom type farmy resp. vo voľnom skupinovom chove sa pre prasnice s prasiatkami môže využiť kombinácia individuálneho a skupinového ustajnenia obyčajne v podstielaných skupinových kotercoch. Podstielané koterce s voľným resp. s dočasne obmedzeným pohybom umožňujú vhodnejšie podmienky z hľadiska prirodzených potrieb a životnej pohody prasníc i prasiatok. V týchto kotercoch musia byť proti zaľahnutiu prasiatok k dispozícii ochranné zábrany 150 - 200 mm od steny koterca a 250 mm od podlahy. V prípade využitia kotercov s obmedzeným pohybom box pre fixáciu musí umožňovať prasnici ľahnúť si, oddýchnuť si a normálne sa postaviť. Musí mať minimálnu dĺžku 2,1 m a šírku 0,7 m. Voľný priestor za boxom musí byť aspoň 0,30 m. Box musí umožňovať prasnici natiahnuť nohy a hlavu pri ležaní na boku, voľne stáť a pohybovať sa vpred i vzad a líhať bez problémov aj pri vyvýšenom válove. Box musí poskytovať prasnici a ciciakom po jeho oboch stranách dostatočný priestor na bezproblémové cicanie a primerané správanie sa počas dojčenia. V koterci s fixačným boxom by dojčenie nemalo trvať viac ako 4 týždne, pretože prasiatka potom majú pre svoju veľkosť problémy dostať sa cez zábrany boxu k ceckom. Riešenie pôrodného koterca má umožniť dobrý prístup ošetrovateľa k prasnici i ciciakom. Prasnica a ciciaky musia mať k dispozícii slamu alebo akýkoľvek iný vhodný materiál na zabezpečenie ich potrieb a pohody, ak to nevylučuje použitá technológia ustajnenia.

Plošné parametre pre pôrodné koterce v legislatíve sa neuvádzajú, preto pre orientáciu uvádzame nami odporúčané plochy:

Plocha ležiska ciciakov v oboch typoch pôrodných kotercov má byť 0,08 m2.ks-1. Znamená to, že pri 10 ciciakoch sa požaduje plocha ležiska 0,8 m2, pri 12 kusoch 0,96 m2 a pri 14 ciciakoch 1,12 m2.

Dôležité je zabezpečiť podstatne odlišné teplotné nároky pre prasnice a prasiatka (lokálnym ohrevom). K ohrevu priestoru pre ciciaky je možné použiť  vyhrievacie lampy prípadne vyhrievanú podlahu najlepšie v kombinácii s krytým brlohom (búdkou). Oddelenie ležoviska prasiatok od ostatnej časti koterca pôsobí obzvlášť priaznivo na ich správanie počas ležania. Prasiatkam najviac vyhovuje spevnená, tepelne izolovaná resp. podstielaná podlaha.

Predpokladá sa, že prasiatka sa budú odstavovať vo veku 28 a viac dní. Odstav pred dovŕšením veku 28 dní nie je povolený okrem prípadov, že by neskorší odstav nepriaznivo vplýval na pohodu alebo zdravie matky alebo prasiatka. Odstav vo veku 21 dní sa môže realizovať vtedy, ak sa prasiatka premiestnia do špecializovaného ustajnenia, ktoré bude prázdne, dôkladne vyčistené a vydezinfikované pred naskladnením novej skupiny a ktoré je oddelené od ustajnenia prasníc, aby sa minimalizoval prenos chorôb na prasiatka. Stres prasiatok vyvolaný odstavom relatívne nezávisí od dĺžky dojčenia, najmä keď je spojený s presunom do inej maštale.

Odstavčatá a výkrmové ošípané v závislosti od ich počtu je možné ustajniť v skupinových kotercoch s denným podstielaním a odstraňovaním hnoja alebo v kotercoch s narastajúcou (polohlbokou) resp. hlbokou podstielkou. V ustajnení na narastajúcej podstielke ležisko býva znížené oproti kŕmisku pri odstavčatách o 0,3 m, vo výkrme o 0,4-0,45 m a znečistená podstielka sa odstraňuje aj v priebehu turnusu. Pri hlbokej podstielke zníženie predstavuje 0,5 m resp. 0,8-0,9 m a podstielka sa odstraňuje až po ukončení cyklu. Prechod z ležiska do kŕmiska sa rieši šikmým prechodom alebo schodmi. Šikmá rampa nesmie byť príliš strmá, schody príliš úzke alebo vysoké a ich povrch šmykľavý. Uplatniť sa môžu aj koterce s pevným ležiskom (najlepšie podstielaným) a bezpodstielkovým kaliskom s plnou alebo roštovou podlahou. Ustajnenie odstavčiat v kotercoch s roštovou podlahou sa dá dosiahnuť vysoký stupeň hygieny, ak sa zabezpečí vhodná mikroklíma a dodrží hustota obsadenia. Obdobne to platí aj pre výkrmové ošípané. Pri skupinovom ustajnení je potrebné zabezpečiť minimálne využiteľnú voľnú plochu podlahy v závislosti od ich hmotnosti (nar. vlády č. 735/2002 Z. z.).

tabulka 7

Nároky na veľkosť ustajňovacej plochy pri raste ošípaných sa menia. Dostatočná plocha je dôležitá najmä v období s vysokými teplotami, kedy ošípané zaujímajú polohu ležania na boku s odstupom.

5.3. Kŕmenie ošípaných
Všetky ošípané sa musia kŕmiť najmenej jeden raz denne. Ak sa ošípané kŕmia v skupine iným spôsobom ako do úplného nasýtenia alebo individuálnym automatickým kŕmnym systémom, každá ošípaná musí mať prístup ku krmivu v rovnakom čase ako ostatné ošípané v skupine.

Voľba systému kŕmenia závisí od kŕmnych komponentov, konzistencie krmiva, kategórie a počtu chovaných ošípaných a samozrejme od možností chovateľa, t.j. od jeho konkrétnych podmienok, najmä od disponibility poľnohospodárskej pôdy. Podľa konzistencie distribuovaného krmiva sa uplatňujú systémy na suché alebo mokré kŕmenie, pričom každý spôsob má svoje výhody i nevýhody (produktivita práce, prašnosť, vlhkosť prostredia, žravosť ošípaných, čistota v koterci, investičná náročnosť a pod.). Pri kŕmení je dôležité dodržiavať požiadavky týkajúce sa presnosti dávky, fyzikálno-mechanických vlastností (veľkosť častíc, sušina), výživnej a energetickej hodnoty a zdravotnej nezávadnosti krmív. Dôležitou požiadavkou pri kŕmení z válova je zabezpečiť pre každé zviera dostatočný priestor na nerušený príjem krmiva.

tabulka 8
Ad-libitné kŕmenie
Ad-libitné kŕmenie výkrmových ošípaných

Krmivá v suchom stave pri adlibitnom kŕmení sa budú podávať ciciakom a odstavčatám zo samokŕmidiel a v predvýkrme a výkrme pri uplatňovaní samoobslužných kŕmnych zariadení. Pri dávkovaným kŕmení sa krmivo ošípaným zakladá v určitých množstvách linkami s rôznym stupňom riadenia režimu kŕmenia. V zložitejších systémoch pre dávkované kŕmenie sa uplatňuje riadenie počítačom, čo umožňuje kŕmenie podľa zadanej kŕmnej krivky a možnosť meniť zloženie i veľkosť kŕmnej dávky. Pri kŕmení prasníc sa bude uplatňovať systém individuálneho alebo skupinového dávkovaného kŕmenia. Individuálne kŕmenia sa zabezpečuje ručne alebo pomocou dávkovačov. Pri skupinovom (simultánnom) kŕmení sa prasnice kŕmia malými dávkami zmesi, čím sa biologicky fixujú ku kŕmnemu miestu. Systém individuálneho kŕmenia prasníc v automatických kŕmnych boxoch (AKB) pri skupinovom ustajnení zabezpečuje nerušený príjem krmiva každej prasnice. Je založený na elektronickej identifikácii zvierat. Výdaj kŕmnej dávky môže byť v suchom stave, so zvlhčovaním alebo v tekutom stave. Uplatnenie nachádzajú aj nepriechodné AKB s výdajom kašovitého krmiva hubicou priamo do pysku prasnice.

V prípade skrmovania krmív v mokrom stave (kŕmne zmesí miešané vodou) sa okrem ciciakov môžu podávať všetkým kategóriám ošípaných. Podľa miestnych podmienok sa v kŕmnej dávke môžu uplatniť aj objemové a šťavnaté krmivá resp. rôzne kŕmne odpady. Zakladanie krmív sa bude realizovať ručne a pri väčšom počte ošípaných mechanizovaným spôsobom. Pre skladovanie kŕmnych zmesí sa využijú zásobníky s odpovedajúcou kapacitou, z ktorých sa zmes bude distribuovať dopravníkmi do dávkovačov alebo kŕmnych zariadení. Chovateľ má možnosť výberu z viacerých typov adlibitných jednomiestnych alebo viacmiestnych kŕmnych zariadení bez alebo so zvlhčovaním, ktoré ponechávajú zvieratám výber konzistencie dávky krmiva (suchú, kašovitú, resp. tekutú). Aj v prípade skladovania kŕmnych zmesí vo vreciach, je možné využiť dopravník, ktorý bude vybavený vhodnou násypkou, do ktorej sa bude ručne vysýpať príslušná zmes.

Uplatnenie linky na kŕmenie ošípaných tekutými zmesami bude závisieť od počtu chovaných ošípaných a najmä od ekonomických možností chovateľa. Dostupné sú potrubné kŕmne linky, ktorých princíp činnosti je v podstate u všetkých rovnaký, ale veľké rozdiely sú však v energetickej náročnosti, životnosti, použitých materiáloch, v konštrukcii jednotlivých častí a v úrovni riadenia prípravy a distribúcie kŕmnej dávky. Pri ručnom zakladaní kŕmnej dávky je potrebné mať miešaciu nádrž s miešadlom a zásobník vody s ohrevom. Pre výdaj krmiva z nádrže sa môže využiť samospád alebo čerpadlo. V prípade použitia čerpadla sa toto môže použiť aj na miešanie a na výdaj krmiva buď do prepravnej nádrže, resp. v kombinácii s ohybnou hadicou aj na zakladanie do válova. Popri dávkovaných systémoch uplatnenie nachádzajú aj systémy senzorového adlibitného kŕmenia. Ich výhodou je, že použité kŕmne válovy sú krátke a v nich inštalované hladinové senzory radia dávkovanie tekutého krmiva.

5.4. Napájanie ošípaných
Nastúpený technický pokrok v konštrukcii a v materiálovom vyhotovení napájačiek stále napreduje, čo sa odzrkadľuje vo zvyšovaní ich spoľahlivosti, v znižovaní strát vody a v dôsledku toho aj v znižovaní množstva a zlepšení kvality produkovaných výkalov. Podľa nariadenia vlády SR č. 735/2002 všetky ošípané musia mať od veku 2 týždňov stály prístup k dostatočnému množstvu čerstvej vody. Jej teplota má byť minimálne 8-15°C. Nariadením vlády SR č. 368/2007 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády č. 322/2002 o ochrane zvierat chovaných na farmárske účely, sa stanovilo, že všetky zvieratá majú mať prístup k pitnej vode. Pre chovateľov to znamená, že musia zabezpečiť požadovanú kvalitu napájacej vody a uskutočňovať jej kontrolu v zmysle nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a vyhlášky MZ SR č. 151/2004 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody.

Kolíková napájačka
Kolíková napájačka – najrozšírenejší typ napájačky

Okrem najrozšírenejších kolíkových napájačiek uplatnenie nachádzajú miskové a tzv. mušľové napájačky. Pri ich inštalácii je potrebné dodržať určité zásady a parametre týkajúce sa výšky osadenia v koterci a prietokového množstva (Botto a kol., 1995). Musia sa dať ľahko ovládať zvieratami bez možnosti zneužívania a musia byť bezporuchové. Pri skupinovom ustajnení na jednu napájačku pripadá najviac 12 odstavčiat resp. výkrmových ošípaných alebo 6 prasníc. Okrem uvedených typov sa používajú aj zvlhčovacie napájačky (ventily), ktoré bývajú súčasťou kŕmnych zariadení a umožňujú voľbu konzistencie kŕmnej dávky a v kombinácii s miskou alebo válovom plnia funkciu miskovej napájačky. Použitie zvlhčovacích napájačiek pre prasnice v pôrodnici môže pri nevyžratom krmive znemožňovať príjem vody, v dôsledku čoho najmä v letnom období prasnica môže trpieť smädom, čo sa odzrkadlí aj na zníženej tvorbe mlieka a zhoršenému prekonávaniu tepelného stresu. Preto je lepšie využívať kolíkové napájačky. Aj v prípade použitia kŕmnych zariadení so zvlhčovacími ventilmi je potrebné zabezpečiť samostatné napájačky. Pre jednotlivé kategórie ošípaných sa napájačky inštalujú tak, aby zvieratá mohli čo najpohodlnejšie a bez strát prijímať vodu (Botto a kol., 1995). Potreba pitnej vody sa mení v závislosti od živej hmotnosti ošípaných, od obsahu sušiny v krmive a mikroklimatických podmienok ustajnenia. Pre dojčiace prasnice základná spotreba napájacej vody predstavuje 15 litrov, pričom na každý ciciak sa táto spotreba zvyšuje o 1,5 litra. Potreba pitnej vody pre prasnice v pôrodnici sa pohybuje v rozmedzí 25 až 40 litrov na deň pri prietoku v napájačke 3-4 litre za minútu. Pre ciciaky denná potreba vody predstavuje 0,5-0,7 litra pri prietoku 0,5-1 liter za minútu. Potreba napájacej vody sa mení aj v závislosti od živej hmotnosti ošípaných, od obsahu sušiny v krmive a mikroklimatických podmienok ustajnenia. Pri teplotách prostredia do 25°C predstavuje potreba vody na l kg prijatej sušiny krmiva 3-5 litrov, pri teplotách 25 až 30°C je potrebné počítať so zvýšenou spotrebou vody o 25 % a pri teplote nad 30°C až o 50 %.

U všetkých typov používaných napájačiek je potrebné pravidelne zisťovať prietok, ktorý v dôsledku upchatia alebo zanesenia nečistotami býva častokrát nevyhovujúci. Toto sa tak isto môže prejaviť na zníženom príjme vody, čo je z hľadiska správnych fyziologických pochodov nežiaduce.

5.5. Odstraňovanie exkrementov
Odstraňovaniu exkrementov a manipulácii s výkalmi je potrebné z ekologického hľadiska venovať zvýšenú pozornosť. Zvolený systém odstraňovania výkalov ovplyvňuje mikroklímu, hygienu práce a výšku investičných a prevádzkových nákladov.

Systém odstraňovania, manipulácie a skladovania exkrementov závisí od spôsobu ustajnenia a stavebno-dispozičného riešenia objektu. V ustajnení s podstielaním sa produkuje pevný maštaľný (slamnatý) hnoj a v bezpodstielkovom ustajnení tekutý hnoj (hnojovica). Celková produkcia hnojovice závisí od kategórie ošípaných, veľkosti a konzistencie kŕmnej dávky, stavu napájačiek a množstva používanej vody pri čistení.

Maštaľný hnoj z ustajňovacích priestorov pri dennom podstielaní a odstraňovaní hnoja sa bude odstraňovať ručne alebo sa využijú aj mechanické zhrňovače. Z mechanických zhrňovačov sa najviac využívajú obežné zhŕňače, pri ktorých sa hnoj odstraňuje reťazovo-lištovým dopravníkom pohybujúcim sa v kanále v tvare okruhu. Odlišným typom mechanického zhrňovača je jednokanálový vratný zhŕňač, ktorého zhŕňací mechanizmus sa pohybuje v priamom kanále. V objektoch s ustajnením ošípaných na hlbokej alebo na narastajúce podstielke sa k odstraňovaniu maštaľného hnoja používajú mobilné mechanizmy, použitie ktorých závisí od dispozičného riešenia ustajňovacieho objektu, t.j. či je objekt prejazdný alebo nie. V prejazdných maštaliach sa obyčajne využíva k odstraňovaniu hnoja traktor alebo malotraktor s radlicou. V neprejazdných maštaliach sa pre vstup mechanizmov budujú bočné dvere v pozdĺžnej stene a k odstraňovaniu hnoja sa uplatňujú nakladače.

Obežný zhŕňač
Obežný zhŕňač v pôrodnici prasníc

Hnojovicu z ustajňovacích priestorov je možné odstraňovať mechanicky, hydromechanicky a hydraulicky. Na mechanické odstraňovanie výkalov sa používajú zhrňovacie lopaty rôznych typov. Pri hydromechanickom spôsobe odstraňovania sa výkaly zhromažďujú v nádržových podroštových kanáloch, z ktorých sa po určitej dobe vypúšťajú. V pôrodniciach prasníc a v odchove odstavčiat sa používa systém s podroštovými vaňami nainštalovanými pod každým kotercom. Zachytávané výkaly sa z nich odstraňujú odpadovým potrubím. Pri hydraulickom spôsobe odstraňovania sa výkaly v podrošovom kanále čerpadlom uvedú do núteného pohybu a následne sa odstránia. Z ustajňovacích priestorov sa hnojovica dopravuje čerpaním alebo samospádom do zberných nádrží, z ktorých sa potom prečerpáva do skladovacích nádrží pomocou kalových čerpadiel. Na homogenizáciu hnojovice sa používajú stabilné alebo prenosné vrtuľové miešadlá alebo spomínané kalové čerpadlá.

Z hľadiska ochrany životného prostredia je dôležité dôkladne organizačne a technicky zabezpečiť, aby produkované exkrementy zvierat nepôsobili negatívne na životné prostredie. Skladovanie hnojív a ich využívanie upravuje príslušná legislatíva. Stanovujú sa v nej požiadavky na ochranu vôd a vodných ekosystémov. Jej cieľom je zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd pre ich trvalé využívanie.

5.6. Mikroklíma a vetranie ustajňovacích priestorov
Úspešný chov ošípaných je spojený s dosiahnutím optimálnych podmienok maštaľného prostredia, bez ktorých nie je možné naplno využiť rastovú schopnosť zvierat. Mikroklíma maštaľných objektov je považovaná za významný produkčno-ekonomický faktor, pretože výrazným spôsobom môže ovplyvniť termoregulačné mechanizmy, konverziu živín, úžitkovosť a zdravotný stav ošípaných.

Komfortná teplotná zóna
Komfortná teplotná zóna pre ošípané

K významným zložkám mikroklímy prostredia patria teplota, relatívna vlhkosť vzduchu, povrchová teplota konštrukčných prvkov a prúdenie vzduchu. Požadovaný pohyb vzduchu je závislý na intenzite vetrania a skutočnej vetracej výkonnosti v klimaticky rozdielnych obdobiach. Ošípané sa cítia najlepšie v prostredí, ktoré kladie najmenšie nároky na ich termoregulačný systém. Ide o teplotné pásmo, ktoré je vymedzené hornou a dolnou kritickou teplotou, a nazýva sa pásmom tepelnej rovnováhy alebo termoneutrálnou zónou. Teplotné požiadavky (zóny teplotného komfortu) sa menia s vekom a hmotnosťou ošípaných a s podmienkami prostredia v použitom systéme ustajnenia. Komfortná teplotná zóna je oblasť teplôt, v ktorej zviera nemusí vynakladať žiadne úsilie na udržanie svojej telesnej teploty a chov je najekonomickejší. U novonarodených prasiatok je blízka ich telesnej teplote. Všeobecne klesá s vekom, ale náhle vzrastá pri odstave, pretože znížená produkcia telesnej teploty je spojená s redukovaným príjmom krmiva. Všeobecne sa odporúča ošípané chovať pri teplote asi o 3°C vyššej ako je dolná kritická teplota. So zvyšovaním telesnej hmotnosti vzrastajú aj tepelno-izolačné vlastnosti povrchu tela ošípaných a hodnoty kritickej teploty klesajú.

Pásmo tepelnej rovnováhy pre individuálne chované ošípané je 20-22°C, pre skupinovo ustajnené ošípané v rozmedzí 16-18°C. Za prípustné sa považuje aj rozpätie 14-19°C. Maximálna teplota maštaľného vzduchu nemá v letnom období prekročiť teplotu vonkajšieho vzduchu o viac ako 3°C. Pri nízkej teplote ošípané viac stoja a srsť majú naježenú. Ležia tesne vedľa seba, čo znižuje straty tepla. Túto kolektívnu termoreguláciu ošípané využívajú často, keď nemajú inú možnosť kompenzácie nízkych teplôt.

Dôležité je zabezpečiť podstatne odlišné teplotné nároky prasníc a ciciakov v pôrodnici. Požiadavka prasiatok na teplotu sa s ich vekom znižuje z 32-34°C pri narodení približne o 2°C na každý týždeň veku. K vyhrievaniu zóny pre prasiatka sa využívajú rôzne systémy vrchného alebo spodného ohrevu. Vhodné je vytvoriť aj brloh (prekrytím priestoru), v ktorom sa udržuje vyššia teplota ako v ostatnom priestore, čo vyhovuje aj prasnici, ktorej požiadavky na teplo sú podstatne nižšie (16-22°C) a v priebehu roka sa v podstate nemenia. Ciciakom je potrebné zabezpečiť suché a bezprievanové prostredie.

Pohodu ošípaných okrem teploty určuje aj relatívna vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu v zóne zvierat. Uvedené faktory vplývajú na výsledky chovu, t.j. na prírastky, mortalitu, počet živonarodených prasiatok a ich hmotnosť, prasnosť prasníc atď. V objektoch pre chov ošípaných sa požaduje optimálna relatívna vlhkosť v rozpätí 50-75 % a maximálna 75-80 % v závislosti od kategórie ošípaných. Rýchlosť prúdenia vzduchu sa musí posudzovať vždy vo vzťahu k teplote. Zvýšenie rýchlosti prúdenia v maštali o 0,05 m/s zvyšuje hornú kritickú teplotu o 1 °C. S rastom rýchlosti prúdenia vzduchu sa mnohonásobne zvyšuje tepelná strata z povrchu tela zvierat. Pri nízkych teplotách sa tak urýchľuje podchladenie organizmu. Naopak pri vysokých teplotách je možné využiť potrebného ochladzovacieho účinku zvýšením rýchlosti prúdenia vzduchu. Požadovaná rýchlosť prúdenia vzduchu pri minimálnych teplotách je 0,05-0,1 m/s, pri optimálnych 0,2-0,3 m/s a pri teplotách vyšších ako optimálnych 0,3-2,0 m/s v závislosti od kategórie ošípaných a štádia chovu.

Pre vyjadrenie úrovne pohody zvierat sa používa faktor pohody TVI (teplotno-vlhkostný index) vo forme diagramov (pre rôzne kategórie zvierat). Tieto diagramy udávajú vzájomný vzťah teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu vo vzťahu k pohode a to, ako je potrebné upraviť teplotu v závislosti na meniacej sa vlhkosti vzduchu. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že so stúpajúcou relatívnou vlhkosťou vzduchu sa zvyšuje pocit teploty u ošípaných.

Čistota vzduchu, zabezpečovaná vetraním, je jedným zo základných predpokladov dobrého zdravotného stavu zvierat a dosahovania ich vysokej úžitkovosti. Správny spôsob vetrania môže významne ovplyvniť mikroklimatické podmienky chovu a tým aj jeho konečné výsledky.

Základným princípom ventilácie je udržanie teploty v maštali pod hornou hranicou komfortnej zóny čo najdlhšie, odvetranie nadbytočného tepla zvýšenou výmenou vzduchu v ustajňovacom priestore, zabránenie príliš vysokým koncentráciám škodlivých plynov (CO2, NH3, H2S) a limitným hodnotám relatívnej vlhkosti vo vzduchu. Ďalej je to rozšírenie komfortnej zóny zvýšením rýchlosti prúdenia vzduchu najmä v horúcom počasí a vytvorenie cirkulácie vzduchu, ktorá je potrebná pre funkciu ochladzovania.

Požadované parametre mikroklímy sa dosahujú v súčinnosti so stavebným riešením objektu a jeho izoláciou, vetraním, vykurovaním či ochladzovaním. Potreba riadiť teplotu v maštali závisí od klimatických podmienok, konštrukcie objektu, produkčnej fázy chovu a tiež použitého systému ustajnenia. Tepelno-izolačné vlastnosti ustajňovacích objektov, najmä však strechy, ovplyvňujú mikroklimatické podmienky v ustajňovacom prostredí. Podstielané systémy s dostatkom slamy napomáhajú ošípaným udržovať optimálnu teplotu. Požadovanú teplotu ovplyvňuje individuálne alebo skupinové ustajnenie (o 3–4°C nižšia teplota v skupinovom ustajnení), použitý podlahový systém (roštová podlaha vyžaduje teplotu o 4°C vyššiu), úroveň podlahy. Ohrev objektu sa zabezpečuje lokálne alebo v celom priestore a to buď priamym alebo nepriamym ohrevom resp. vykurovaním.

V súčasnosti sa v chove ošípaných vo väčšej miere využíva nútené vetranie. K dispozícii sú podtlakové, pretlakové alebo kombinované (rovnotlaké) ventilačné systémy. Najviac sa uplatňuje podtlakový systém, ktorý najlepšie umožňuje reguláciu vetracej výkonnosti. Prirodzený spôsob vetrania, ktorý pracuje na princípe rozdielnosti vnútornej a vonkajšej teploty, v uzatvorených objektoch sa využíva v menšej miere, pretože v letnom období pri rovnosti teplôt a pri bezvetrí nefunguje. Z tohto dôvodu sa používa v kombinácii s núteným systémom vetrania, prípadne ako núdzové vetranie, čo si vyžaduje špeciálne riešenie s bočnou stenou zo zvinovacej fólie. Prirodzené vetranie sa bude využívať v polouzatvorených a otvorených objektoch.

Výkonnosť ventilátorov musí zabezpečiť výmenu všetkého vzduchu v maštali v závislosti od kategórie a počtu zvierat v objekte. V zásade je potrebné rozlišovať minimálnu (zimnú), štandardnú a maximálnu (letnú) ventiláciu. Prísun čerstvého vzduchu do maštale sa zabezpečuje prívodnými klapkami rôznej konštrukcie, ktoré ovplyvňujú rýchlosť a smer prúdenia privádzaného vzduchu.

V rámci podtlakového vetrania sa uplatňuje priečne vetranie, komínový systém vetrania, chodbové vetranie, difúzne vetranie. Pri bezpodstielkovom ustajnení sa okrem klasického podtlakového systému využíva aj spodné vetranie, pri ktorom sa vzduch odsáva z priestoru pod roštami (30-40 % výkonu).

Progresívnym systémom podtlakového vetrania je pozdĺžne tunelové vetranie, ktoré pri vysokých teplotách využíva ochladzovací účinok zvýšeného prúdenia vzduchu. Pre zlepšenie teplotných podmienok v horúcom letnom období je vhodné použiť aj systém zvlhčovania. V zimnom období sa vonkajší vzduch prisáva z podkrovného priestoru cez stropné klapky.

5.7. Možnosti redukcie tepelného stresu
Pre ošípané sa za kritické teploty považujú teploty 26°C a vyššie, pri ktorých sa zvyšuje aj ich rektálna teplota. Ošípané sa nepotia a možnému prehriatiu organizmu sa bránia predovšetkým evaporáciou (výparom), a to najmä zvýšenou frekvenciou dýchania, čo je prvým fyziologickým indikátorom reakcie na vysokú teplotu prostredia. Ošípané pri vyšších teplotách znižujú produkciu tepla a následne aj príjem krmiva. V dôsledku tepelného stresu sa mení aj správanie ošípaných. Ustajnené ošípané sú menej aktívne, uprednostňujú ležanie na roštovej podlahe. Na kalenie a močenie (defekáciu) využívajú priestor s plnou podlahou, pritom sa v týchto exkrementoch aj váľajú, aby sa ochladzovali (využívajúc princíp evaporácie).

Tepelný stres je ovplyvňovaný kombináciou teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu v maštaľnom priestore. Chovatelia ošípaných majú možnosť využiť nasledovné opatrenia k zníženiu tepelného stresu vo svojich chovoch:

  1. 1. Zabezpečenie dostatočnej ustajňovacej plochy – je to dôležité, pretože v prípade výskytu vysokých teplôt ošípané potrebujú dostatok priestoru pre ležanie i pohyb, najmä kategórie s vyššou hmotnosťou a väčším telesným rámcom. Zvieratá v bočnej polohe ležia uvoľnene s natiahnutými končatinami a podľa možnosti samostatne bez vzájomného kontaktu.
  2. 2. Zabezpečenie primeranej izolácie stavieb a vhodného tienenia – v uzatvorených objektoch izoláciou strechy (sedlový podhľad) alebo stropu (rovný podhľad) sa zabráni prestupu tepla do ustajňovacieho priestoru a tým jeho prehrievaniu. Účinným opatrením je možnosť zatienenia okien alebo presvetlovacích plôch v strešnej konštrukcii. V prípade výbehov je potrebné zabezpečiť tienenie, čo sa obyčajne rieši výstavbou rôznych prístreškov, najlepšie s bielym alebo reflexným povrchom. Výhodné je využiť prirodzené tienenie stromami.
  3. 3. Zabezpečenie dostatočného zásobovania pitnou vodou – ošípaným sa musí zabezpečiť stály prístup k dostatočnému množstvu pitnej vody od 2 týždňov veku v zmysle platnej legislatívy. Je to dôležité z toho hľadiska, že počas obdobia s vysokými teplotami ošípané pijú častejšie. Použitý spôsob napájania má zabezpečiť neobmedzený prístup k pitnej vode, čo v prípade využívania len zvlhčovacích ventilov (napájačiek) nie je možné splniť. Príjem dostatku vody je potrebný k evaporačnému uvoľňovaniu prebytočného tepla prostredníctvom dýchania, ktorým sa ošípané ochladzujú. Je potrebná pravidelná kontrola stavu napájačiek z hľadiska poruchovosti a požadovaného prietoku.
  4. 4. Zabezpečenie účinného vetrania a výmeny vzduchu v objekte - z dôvodu správnosti regulácie vetracej výkonnosti pri nútenom podtlakovom systéme je potrebné zabezpečiť, aby prisávanie vonkajšieho vzduchu bolo 75 % a viac otvormi na to určenými. Dôležité je, aby každý vetrací systém mal núdzový režim pri výpadku elektrickej energie, aby sa zabezpečilo vetranie a zdravie zvierat nebolo ohrozené. Pri teplotách vyšších ako optimálnych ošípané je možné ochladzovať zvýšeným prúdením vzduchu v zóne zvierat v rozsahu 0,3 až 2 m/s podľa jednotlivých kategórií ošípaných. Zvyšovaním rýchlosti prúdenia vzduchu sa znižuje „pocitové“ vnímanie teploty a tým sa eliminuje tepelný stres ošípaných. V objektoch s prirodzeným vetraním sa v ustajňovacích priestoroch inštalujú ventilátory, ktorými sa zabezpečuje lepší pohyb vzduchu. Okrem toho je možné využiť aj tzv. cirkulačné ventilátory, ktoré sa inštalujú v oblasti stropu a svojou činnosťou zabezpečujú lepšiu cirkuláciu vzduchu. Toto riešenie je vhodné najmä v prípadoch, keď neizolovaný strešný plášť sa zvlhčuje vodou. Veľmi účinným systémom vetrania v horúcom letnom období je tunelový systém vetrania, ktorý je možné využívať aj v zimnom období (pre výkrmové ošípané), avšak je potrebné riešiť kombinovaný prívod vzduchu pre letné a zimné obdobie. Pri tomto spôsobe ochladzovania sa využíva v horúcom období zvýšená rýchlosť prúdenia vzduchu, čím sa znižuje „pocitové“ vnímanie teploty a tým sa eliminuje tepelný stres ustajnených ošípaných.
  5. 5. Využitie priameho ochladzovania aplikáciou vody - rozprašovaná voda sa dostáva na kožu ošípaných a jej odparovaním dochádza k evaporačnému ochladzovaniu. Využívajú sa k tomu systémy s aplikáciou vody po kvapkách, ktorý je vhodný len pre prasnice ustajnené v individuálnych boxoch. Využiť sa môže aj ručné postrekovanie resp. polievanie ošípaných. Vo výbehoch je možnosť ochladzovania v bahenných (vodných) nádržiach
  6. 6. Využitie nepriameho ochladzovania - využívajú sa nízkotlakové, strednotlakové alebo vysokotlakové stacionárne systémy. Nízkotlakové systémy (0,3-1,4 MPa) produkujú kvapky s veľkosťou asi 30 µm, sú zaujímavé jednoduchšou inštaláciou a najmä nižšou cenou ako vysokotlakové systémy. Tie pracujú s tlakmi 5-15 MPa a rozstrekované kvapôčky vody majú priemernú veľkosť 2-8 µm. Rozprašovaná voda (vodná hmla) sa mení na paru a pri jej odparovaní, t.j. premene tekutej fázy na plynnú, sa spotrebúva teplo, ktoré sa odoberá z prostredia. Týmto dochádza k ochladzovaniu maštaľného vzduchu. Do tejto kategórie patria aj chladiace ventilátory, ktoré okrem toho, že rozprašujú vodu, priaznivo vplývajú aj na cirkuláciu vzduchu v ustajňovacom priestore. Sú vhodné pre využitie v objektoch s hlbokou alebo narastajúcou podstielkou. Môžu pracovať s nízkymi alebo vysokými tlakmi (0,1-0,6 MPa, resp. do 12 MPa). V objektoch s tunelovým podtlakovým vetraním sa uplatňuje systém aktívneho ochladzovania vzduchu využitím vlhčiacich doskových chladičov (tzv. Pad Cooling). V tomto systéme ochladzovania sa využíva chladiaci efekt prostredníctvom nasycovania vzduchu vodnými parami, kedy cez voštinové dosky steká voda a zmenou energie dochádza k ochladzovaniu prisávaného vzduchu. V praxi sa uplatňuje aj systém doskových chladičov, ktorý pracuje na princípe vháňania vonkajšieho vzduchu pomocou ventilátora, ktorý je súčasťou chladiča.

Použitá literatúra

  • Botto, Ľ., Brestenský V., Mihina, Š., Sklenár, D.: Alternatívy riešení rekonštrukcie a adaptácie objektov pre chov ošípaných. Správa za účelovú úlohu. VÚŽV Nitra, 1999, 54 s.
  • Botto, Ľ., Šottník, J.: Ustajnenie ošípaných: In: Brestenský, V. a kol.: Sprievodca chovateľa hospodárskych zvierat. 1.vyd. Nitra: VÚŽV, 2002, 119-130, ISBN 80-88872-18-9, (Publikácie VÚŽV Nitra 5).
  • Botto, Ľ., Waldnerová, S., Mihina, Š., Brestenský, V., Lendelová, J.: Podklady pre modernizáciu a rekonštrukciu objektov pre chov ošípaných. Správa za účelovú úlohu. VÚŽV, Nitra, 1995, 61 s.
  • Brestenský a kol. Sprievodca chovateľa hospodárskych zvierat, In: Publikácie VÚŽV Nitra, 5, 2002.
  • Demo, P., Bahelka, I., Porhajaš, A.: Hodnotenie podielu svaloviny ošípaných systémom SEUROP v podmienkach SR. In: Chov ošípaných v 21. storočí, medzinárodná vedecká konferencia SPU Nitra, 2001, s. 27-30.
  • Demo, P.- Mojto, J.: Legislatívne zmeny v oblasti klasifikácie jatočných zvierat v SR nadobudli účinnosť.  In: Agromagazín, 6, 2004, č. 10, s.6.
  • Demo, P.: V tvrdej konkurencii obstoja len najlepší. In: Agromagazín, 6, 2004, č. 12, s.1-2.
  • Demo, P: Výsledky v reprodukčnej úžitkovosti v kontrole úžitkovosti ošípaných potvrdili stagnáciu.  In: Agromagazín, 6, 2004, č. 5, s.3.
  • Demo, P.- Bahelka, I.- Peškovičová, D.- Hanusová, E.: Nové regresné rovnice pre klasifikáciu jatočných ošípaných v SR. In: Aktuální problémy šlechtění, chovu, zdraví a produkce prasat : 14.mezinár.konf.: České Budějovice, ČR, 9.-10.2.2005: [Sbor.přísp.]. - České Budějovice : Jihočes.univ., 2005. - s. 325-328.
  • Demo, P.- Bahelka, I.- Peškovičová, D.: Klasifikácia jatočných ošípaných bude objektívnejšia. In:  Spravodaj Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo (2009), s. 54-58.
  • Demo, P., Bahelka, I., Peškovičová, D.: Tvorba novej regresnej rovnice prístroja FOM pre podmienky SR. In: J.Farm Anim.Sci.,38, 2005, 241-246.
  • Demo P.: Prioritou chovu ošípaných je zvyšovanie konkurencieschopnosti. In: Naj Naše Pole-Slovenský CHOV, 2005, 23.
  • Nariadenie vlády SR č. 735/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú minimálne normy ochrany ošípaných.
  • Nariadenie vlády SR č. 322/2003 Z. z. o ochrane zvierat chovaných na farmárske účely.
  • Nariadenie vlády SR č. 325/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády č. 735/2002.
  • Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.
  • Nariadenie vlády SR č. 368/2007 Z. z., ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády č. 322/2003 Z. z.
  • Peškovičová, D., Demo, P., Oravcová, M., Bahelka, I., Vašíček, D.: Achievements of research in the field of swine. In: WAAP Book of the year 2007, 121-135.
  • Rist, M. a kol: Přirozený způsob chovu hospodářských zvířat - Příspěvek k dosažení citlivého přístupu k přírodě. RUBICO. Olomouc, 1994, 130 s., ISBN 80-85839-02-4.
  • Smernica Rady č. 2001/88/ES z 23. októbra 2001, ktorou sa mení smernica Rady č. 91/630/EHS stanovujúca minimálne normy na ochranu ošípaných.
  • Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 338/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, zisťovania pôdnych vlastností lesných pozemkov a o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch.
  • Vyhláška MZ SR č. 151/2004 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody.
  • Zajačikovskij, J., Fulop, L., Demo, P.: Nová intrauterinná technika inseminácie ošípaných. Slovenský CHOV, 10, 2005, 36-37.
  • Zákon Národnej rady SR č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, ktorý mení a dopĺňa zákon Národnej rady SR č. 555/2004 Z. z. a č. 202/2008 Z. z.
  • Zákon Národnej rady SR č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý upravil platnosť predchádzajúceho zákona Národnej rady SR č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.

Späť