Chov ošípaných v marginálnych oblastiach - 4. Starostlivosť o ciciaky

Peter Demo, Ľubomír Botto

Ciciaky je potrebné ihneď po narodení osušiť, zbaviť zvyškov plodových obalov, skrátiť a dezinfikovať pupočný povrazec a priložiť k vemenu prasnice. Hneď po uliahnutí prasiatka inštinktívne vyhľadávajú vemeno prasnice. Ošetrovateľ im musí v tejto činnosti aktívne pomáhať, pretože novonarodené prasiatka musia prijať mledzivo čím skôr. Zloženie mledziva zodpovedá potrebám prasiatok takmer ideálne. V porovnaní s normálnym mliekom prasnice má mledzivo takmer 3-násobný obsah bielkovín, pričom ide hlavne o gamaglobulíny. Obsah globulínov sa v mledzive rýchlo mení, už 12 hodín po oprasení sa znižuje o 75 %. Pri ošípaných nie je možný prechod imunoglobulínov z krvi matky do plodov. K imunizácii môže dochádzať len po prijatí mledziva.

Z hľadiska ochranného účinku gamaglobulínov má význam nielen ich celkové prijaté množstvo, ale aj množstvo, ktoré prechádza do krvi. Črevá novonarodených prasiatok sú pre tieto vysokomolekulárne látky priepustné len krátku dobu. Už po troch hodinách života klesá ich absorpčná schopnosť na polovicu. Keď prasiatka príjmu mledzivo až po 12 hodinách, absorbuje sa len cca 5 % gamaglobulínov. Vtedy už nemôžeme počítať s dostatočnou imunizáciou prasiatok. Uvedené skutočnosti podčiarkujú dôležitú úlohu ošetrovateľa v týchto procesoch, pričom základom je, aby prasiatko dostalo mledzivo do 2 hodín od narodenia.. Rovnako v ďalších dňoch sa ošetrovateľská služba musí sústreďovať na kontrolu cicania a zdravotného stavu prasiatok. Nepokojná prasnica a ciciaky, ležanie prasnice na bruchu, zježená srsť ciciakov, ich chradnutie, bledosť, nezdravý vzhľad, objavenie sa hnačiek- to sú všetko indikátory, že mlieková úžitkovosť prasnice je nízka a materský vzťah prasnica:ciciaky nefunguje. V tejto situácii je dôležitý čo najrýchlejší zásah. V prvých troch dňoch života sa musíme pokúsiť o presunutie slabších jedincov k dojčiacej prasnici, ktorá má dostatok mlieka, dobré materské vlastnosti a je predpoklad, že novonarodené prasiatka prijme bez náznakov agresívneho správania.. Zároveň prirodzene ošetrovateľská služba v spolupráci s veterinárnou rieši príčinu vzniknutého stavu- zväčša ide o chyby kŕmenia dojčiacich prasníc, ktoré môžu vyústiť do MMA syndrómu (zápaly vemena, maternice, agalakcia). Tento syndróm môže vo vážnych prípadoch môže končiť až  úplným zastavením sekrécie mlieka prasnicou.

Nemenej dôležitou stránkou starostlivosti o ciciaky je zabezpečenie sucha a tepla (použitím infralampy, resp. podlahového vyhrievania). Kontrola funkčnosti týchto zariadení je nevyhnutná k dosiahnutiu úspechu pri odstave prasiatok.

Ak má prasnica mlieka dostatok, výsledkom sú spokojné prasiatka a vysoká intenzita ich rastu, čo je základným predpokladom získania životaschopných odstavčiat a v neskoršom období aj úspešne zvládnutého predvýkrmového a výkrmového procesu.

V popôrodnom období sa pohlavné orgány vracajú do pôvodného stavu. V prvých 4-6 dňoch z nich vyteká sivobelasý hlienovitý sekrét. Involúcia (znovunavrátenie) maternice do pôvodného stavu trvá asi 3 týždne. Plnohodnotný pohlavný cyklus a nástup do ruje po oprasení nastupuje spravidla 2-8 dní po odstave, v závislosti od kvality pohlavného cyklu. Rozmnožovacia schopnosť prasnice trvá do veku 6-10 rokov, pričom do 4-6 prasenia sa reprodukčné parametre prasníc zvyšujú.

Prvým krmivom pre prasiatka je mledzivo a po ňom mlieko prasnice. Stráviteľnosť bielkovín mlieka prasnice je pri ciciakoch vo veku od 5-35 dní až 98 %. Hmotnostný prírastok prasiatok z 1 kg mlieka prasnice je na úrovni 250-350 g. V prvých dvoch týždňoch života ciciakov pokrýva mlieko prasnice plne ich požiadavky, po tomto období najmä pri ťažších ciciakoch môže dôjsť k nesúladu medzi produkovaným množstvom živín mlieka a požiadavkami prasiatok. Z uvedeného dôvodu väčšina výživových programov ciciakov počíta s ich prikrmovaním od veku dvoch týždňov. Navykanie prasiatok na predštartérovú zmes musia ošetrovatelia zabezpečiť postupne pri dostatku temperovanej pitnej vody. Počíta sa so spotrebou l,5-2 l temperovanej vody na kus a deň. Predštartérovú kŕmnu zmes odporúčame  skrmovať v granulovanej forme (veľkosť granúl do 3 mm), počíta sa s celkovou spotrebou predštartéra cca 5 kg na jedného ciciaka.

Ideálnym spôsobom odchovu (ak to priestorové a technologické podmienky umožňujú) je ponechanie prasiatok po odstave na pôvodnom mieste. Vyhneme sa tým viacnásobnému stresu odstavených prasiatok (zmena miesta, absencia prasnice, zmena kŕmnej dávky).  Pri správne volenej výžive a starostlivosti by ciciaky vo veku 35 dní mali dosiahnuť  8-10 kg živej hmotnosti. Po presune do odchovne sa prechádza plynule na štartérovú kŕmnu zmes, ktorú skrmujeme do hmotnosti cca 15 kg a veku cca 50  dní.. V prípade predštartérov i štartérov sa v ostatnom období preferuje ich chuťová a čuchová atraktívnosť (ciciaky si navykajú na takéto zmesi rýchlejšie), ako aj obsah energie a jej vzájomný pomer k lyzínu. V skorom období vývinu ciciakov treba taktiež venovať náležitú pozornosť injekčnej aplikácii železitých prípravkov, pričom prvá intramuskulárna aplikácia sa odporúča v 3.-5. dni života a druhá o dva týždne neskôr.

Výživu prasnice diferencujeme podľa dvoch základných období- podľa štádia prasnosti a obdobia dojčenia. Je vhodné, ak sa pred zapustením zabezpečí tzv. flushingová výživa (kŕmenie vysoko utilizovateľnými krmivami s doplnkom vitamínov a minerálií 7-14 dní pred rujou). Po fertilnom pripustení naopak odporúčame reštringované kŕmenie tak, aby nedochádzalo k resorpcii embryí. Správa výživa prasníc má zabezpečiť:

  • normálny pohlavný cyklus, s výraznými rujami a intenzívnou ovuláciou
  • minimálne embryonálne úhyny
  • rast plodov a správny vývin mliečnej žľazy
  • vysokú mliekovú úžitkovosť, ktorá podmieňuje vysokú intenzitu rastu ciciakov
  • primerané straty živej hmotnosti prasnice a jej ďalšiu výraznú ruju

V prvých týždňoch prasnosti dosahujú plody vo veku 2 mesiacov len 8% svojej hmotnosti pri oprasení. Dynamický vývin nastáva až po tomto období. Celkový prírastok živej hmotnosti by nemal presahovať 50 kg.

Veľmi dôležitou fázou, náročnou na správnu ošetrovateľskú prácu je obdobie dojčenia. V prvom týždni laktácie je potrebné počítať s 30-35 cicaniami denne. Pri jednom cicaní je schopné prasiatko prijať 30-50 g mlieka, jeho celkový denný príjem môže potom dosiahnuť 900-1500 g mlieka. Denná produkcia mlieka prasnice je na úrovni približne 7-13 kg mlieka. Častým nedostatkom zo strany manažmentu kŕmenia je nezabezpečenie adekvátneho množstva čerstvej pitnej vody prasniciam. Je potrebné si uvedomiť, že potreba vody počas dojčenia môže dosiahnuť 40-75 l vody denne.

Dojčiace prasnice odporúčame kŕmiť individuálne 2-3 krát denne, prasné prasnice 2-krát denne skupinovým spôsobom. Pri kŕmení vlhčenými KKZ by navlhčené krmivo nemalo ostať vo válove dlhšie ako 1 hodinu, predovšetkým v horúcich letných mesiacoch.  

Pokiaľ sa týka techniky kŕmenia, od 1.-90. dňa prasnosti odporúčame skrmovať KKZ OŠ 08 (PBK) v množstve 2,4 – 2,8 kg na kus a deň. Od tretieho mesiaca gravidity do obdobia pôrodu potom skrmovať KKZ OŠ 09 (PKK) v množstve 2,8 – 3,0 kg. Približne týždeň pred pôrodom je potrebné začať so znižovaním kŕmnej dávky tak, aby v predpokladaný deň pôrodu mala prasnica prístup iba k čerstvej pitnej vode. V období dojčenia sa počíta s denným príjmom krmiva na úrovni 2,2 – 2,6 kg a prídavkom krmiva podľa počtu ciciakov (+ 0,3 – 0,4 KKZ na jedného ciciaka).

Odchov prasiat je najnáročnejším úsekom v chove ošípaných. Je to aj obdobie najväčších strát, pričom za fyziologickú hranicu je sú považované straty ciciakov okolo 10 %. Ak však chceme hovoriť o rentabilite chovu ošípaných, straty by sa mali pohybovať hlboko pod touto hranicou. Cieľom postnatálnej výživy a starostlivosti o odstavené prasiatka by malo byť využívanie vysokej rastovej schopnosti prasiatok v prvých týždňoch po odstave.

Dôležitou úlohou ošetrovateľskej služby a manažmentu chovu je naskladňovanie zvierat do odchovne, pričom platí zásada, že je vhodné nemiešať zvieratá medzi sebou, tzn. premiestňuje sa a naskladňuje spolu celý vrh. Ak to z rôznych dôvodov nie je možné (technologické obmedzenia, kapacita odchovných kotercov ap.),  nové zvieratá so skupín v kotercoch by sa malo uskutočniť najneskôr do 3.-4. dňa po presune zvierat. Po tomto termíne majú už totiž zvieratá vytvorenú hierarchické usporiadanie skupiny a nové zvieratá sú vystavené početným atakom predovšetkým zo strany dominantných jedincov.

Dobre odchované prasiatka by mali vo veku 8 týždňov dosahovať 15-20 kg. V období o odstave odporúčame skrmovať kvalitnú granulovanú KKZ OŠ 03. Samozrejmosťou je postupný prechod z predošlej KKZ OŠ 02 tak, aby sa maximálne využilo dedičné založenie pri vysokej tvorbe chudej svaloviny. Správne vyživované ošípané by mali hmotnosť 30-35 kg dosiahnuť vo veku 80-90 dní. V tejto hmotnosti sa počíta s denným príjmom zmesi na úrovni 1,5 kg – 1,7 kg.

Späť