Chov ošípaných v marginálnych oblastiach - 3. Reprodukcia ošípaných

Peter Demo, Ľubomír Botto

Zvládnutie reprodukčných procesov je v chove ošípaných prvým a často najdôležitejším krokom k dosiahnutiu chovateľských úspechov. K najdôležitejším činiteľom, určujúcich úspešnosť chovu plemenníc, je poznanie a zabezpečenie priebehu reprodukčných procesov pri zachovaní dobrého zdravotného stavu dospelých jedincov a ich potomstva. Tieto procesy sú zviazané so správnou technikou kŕmenia  a zabezpečením priaznivých podmienok prostredia (welfare), ako aj a veterinárnou starostlivosťou.

Prvé prejavy pohlavného dospievania moderných typov ošípaných sa objavujú vo veku 4-5 mesiacov, pri hmotnosti 50-70 kg a jeho ukončenie, čiže pohlavná dospelosť je asi vo veku 7 mesiacov, pri hmotnosti približne 90 kg.

Prvé pripustenie prasničky odporúčame vo veku 220-240 dní, pri hmotnosti 110-130 kg v závislosti od plemennej príslušnosti, t.j. v čase, kedy už pred tým prebehli 3-4 plnohodnotné ruje. Pri včasnejšom pripustení (predovšetkým pri nedosiahnutí aspoň 110 kg živej hmotnosti) sa môže znižovať početnosť vrhu a môžu nastať i ďalšie reprodukčné problémy (predĺžené, resp. skrátené cykly, horšie zabrezávanie ap.)

Prasnica je polyestrické zviera, čo značí, že na jej pohlavných orgánoch sa pravidelne objavujú opakujúce sa zmeny počas celého roka. Pohlavný cyklus trvá 18-24 dní, pričom je možné ho rozdeliť na :

  1. 1. Obdobie pred rujou, ktoré trvá asi 2-3 dni a charakterizuje ho rast folikulov a regresia starých žltých teliesok z predošlého cyklu, zdurenie vulvy, dráždivosť, nepokoj
  2. 2. Obdobie samotnej ruje, ktoré trvá 1,5-2,5 dňa, je charakterizované dozrievaním Graafových folikulov, ich ovuláciou, otvorením kŕčka maternice, tvorbou hlienu, zmenou správania, ktorý vyúsťuje do prejavenia sa tzv. reflexu nehybnosti, kedy vrcholí ochota páriť sa. Vrcholom ruje je ovulácia, ktorá prebieha 3-8 hodín pred jej skončením a trvá asi 4-7 hodín.
  3. 3. Obdobie po ruji, trvá asi 7-8 dní. Je charakterizované rýchlym vývojom žltých teliesok v mieste ovulovaných folikulov, uzatvorením kŕčka maternice, zánikom opuchu a celkovým skľudnením správania sa prasnice.
  4. 4. Obdobie medzi rujami je obdobím pohlavného kľudu s trvaním 7-9 dní. Počas  obdobia nevznikajú žiadne zmeny na pohlavných orgánoch prasníc, ani v ich správaní. Na konci obdobia sa začína zánik žltých teliesok a nastupuje zasa obdobie pred samotnou rujou (pokiaľ nie je prasnica prasná).

K najdôležitejším prvotným úkonom ošetrovateľov vo svojich chovoch pre zabezpečenie vysokej reprodukčnej úžitkovosti je sledovanie ruje plemenníc a presné určenie reflexu nehybnosti. Iba správne detekované plemennice možno s veľkou presnosťou a úspešne pripustiť. Preto pri sledovaní termínu ruje by hlavným cieľom malo byť zachytenie presného začiatku ruje s výskytom reflexu nehybnosti. Je treba mať na pamäti skutočnosť, že ovulácia prebieha začiatkom tretej tretiny ruje a pripustenie sa má vykonať 12-4 hodiny pred ovuláciou tak, aby v čase ovulácie čakali spermie vajíčko vo vajcovode v mieste oplodnenia.

V praxi sa mnohokrát opomína známa skutočnosť, že sledovanie ruje sa má vykonať minimálne 2 krát cez deň v odpočinkových - tichých, pokojných fázach dňa (aj cez víkend!). Pri zisťovaní a stimulácii ruje je vhodný priamy kontakt (rypák k rypáku) so skúšobným kancom, ak nie je k dispozícii, určitou náhradou môžu byť feromónové aplikátory vo forme sprejov. Tieto sa aplikujú pred rypák prasnice a nie priamo naň. Tieto kontakty zvýrazňujú vonkajšie prejavy ruje prasníc a napomáhajú určeniu reflexu nehybnosti a samotnému aktu pripúšťania. V prevádzkach s umelou insemináciou sa reflex nehybnosti skokom kanca na prasnice uskutočňuje len s veľkými ťažkosťami, alebo vôbec nie. Preto sa skúšobné kance používajú len ako stimulačné kance, ktoré sa preháňajú cez manipulačné chodby.

Takýto kanec vyvoláva pri prasniciach vizuálne, akustické a čuchové podráždenia, ktoré ošetrovateľ dopĺňa dotykovými podráždeniami, pričom napodobňuje obvyklé úkony kanca. Spočiatku miernym a potom silnejším tlakom kolena na slabiny prasnice sa snaží odtisnúť zviera na bok. V prípade, ak prasnica neustupuje, ošetrovateľ sa snaží napodobniť zovretie tlakom na druhú slabinu. V pozitívnom prípade (ak prasnica nemá tendenciu unikať) môže ošetrovateľ tlak na chrbát zosilniť, až po prenesenie hmotnosti na chrbát prasnice. Keď prasnica toto zaťaženie v bedrovo-krížovej oblasti neodmietne („stojí“), potom je výsledok sedenia na prasnici pozitívnym ukazovateľom nástupu reflexu nehybnosti. Okrem zistenia reflexu nehybnosti si ošetrovateľ všíma aj ďalšie príznaky plnohodnotnej ruje (prekrvené vonkajšie pohlavné orgány, výtok z vulvy, hlasové prejavy, nastraženie uší atď.). Ak sú prítomné všetky tieto ukazovatele, je potrebné plemennicu označiť sprejovou farbou, aby bola v stáde ľahko identifikovateľná a viditeľná a mohla sa pripustiť. Podľa výskytu a dĺžky ruje a reflexu nehybnosti možno prasnice rozdeliť na tri typy:

  • prasnice s predčasnou rujou (prvé príznaky ruje približne na 3. deň po odstave s dĺžkou ruje 3 dni) sa zapúšťajú 24-36 hodín od začiatku ruje a druhýkrát 12-16 hodín po l. zapustení,
  • prasnice s normálnou rujou (prvé príznaky ruje približne na 5. deň po odstave s dĺžkou ruje 2-3 dni) sa zapúšťajú 12-24 hodín od začiatku ruje a druhýkrát 12 hodín po 1. zapustení,
  • prasnice s oneskorenou rujou (prvé príznaky ruje približne na 7.-8. deň po odstave s dĺžkou trvania ruje 1-2 dni) sa zapúšťajú 2-4 hodiny od začiatku ruje a druhýkrát 12 hodín po 1. zapustení.

V prevádzkovej praxi marginálnych oblastí je možné využívať tak prirodzenú plemenitbu, ako aj umelú insemináciu. Pri prirodzenej plemenitbe sa pri  bežných chovateľských podmienkach kance obmieňajú po 16-24 mesiacoch, pričom na jedného kanca treba počítať v priemere 20-25 prasníc. Dospelý kanec sa môže využívať na 2-3 skoky týždenne, pri mladých kančekoch je potrebné postupné zaťažovanie (1-2 skoky týždenne). Prestávky medzi skokmi by mali trvať tri dni, maximálne 6 dní, nakoľko dlhšia prestávka má za následok zhoršené ukazovatele kvality spermy. Celoživotná produkcia na jedného kanca v prirodzenej plemenitbe predstavuje narodenie približne 500-1000 ciciakov.
V starostlivosti o dospelého kanca hrá pred a jeho zaradením do plemenitby dôležitú úlohu karantenizácia. Po uskutočnení predpísaných veterinárnych skúšok sa môže začať s nácvikom pripúšťania. Párenie je zložitý fyziologicko-reflexný akt, pri ktorom sa sperma kanca dostane do pohlavných ciest prasnice. Jeho úspešnosť je podmienená uskutočnením niekoľkých pohlavných reflexov:

  • zblíženie sa kanca s plemennicou v ruji
  • erekcia pohlavného údu a jeho vysunutie
  • reflex zasunutia
  • ejakulačný reflex
  • reflex zoskoku

V týchto procesoch zohráva ošetrovateľ aktívnu úlohu a snaží sa vytvoriť zvieratám vhodné podmienky vonkajšieho prostredia pre úspešné pripustenie. Samozrejmosťou je preto pokojné zaobchádzanie s kancom. Páriaci akt spravidla trvá 10-15 minút, samotná ejakulácia cca 5 minút, Objem ejakulátu je v priemere 300-400 ml a má obsahovať 40 mld.spermií. Oplodňovaciu schopnosť posúdime podľa % oplodnenia po 1. inseminácii (mala by byť aspoň 80 % a priemernej veľkosti vrhu (približne 12 životaschopných prasiatok).

Pri plánovanom vybudovaní tzv. eros centra je dôležité urobiť stavebno-technologické úpravy tak, aby koterec pre kance bol v strede maštale a z každej strany bol obklopený kotercami pre prasnice. Odporúčame, aby osoba, ktorá uskutočňuje vyhľadávanie reflexu nehybnosti pri prasniciach realizovala aj ich pripúšťanie. Z hľadiska dosiahnutia vynikajúcich výsledkov v reprodukcii je to jeden z dôležitých činiteľov.

Koterec, v ktorom plánujeme realizovať prirodzené pripúšťanie, by mal mať veľkosť cca 10 m2, jeho podlaha by nemala byť klzká, s nadmerným sklonom a nevhodným povrchom. V prípade mladých kančekov je vhodné vybrať prasnicu podobnej veľkosti a hmotnosti, neagresívnu, s dobre prejavujúcim sa reflexom nehybnosti.

Pre skoršiu identifikáciu úspešnosti pripúšťania odporúčame zaviesť stanovenie zabreznutých plemenníc využitím ultrazvuku. V súčasnosti existujú prístroje, ktoré diagnostikujú včasnú prasnosť spoľahlivo od 30 dňa s presnosťou 98 % a tým minimalizujú počet „jalových“ dní na minimum.

Problémy s reprodukčnou úžitkovosťou, ktoré sú ovplyvnené sezónnymi vplyvmi v letných mesiacoch (zníženie kvality spermy, nevýrazné ruje u prasníc, zvýšený podiel „prebiehaviek“ zníženie % zabrezávania,) je potrebné riešiť prijatím komplexných opatrení - počnúc výživou, až po technologické úpravy ustajňovacích priestorov (ochladzovanie zvierat využitím ich sprchovania, zvýšenie účinnosti vetrania a znižovania teploty priestorov a pod.). V období dlhotrvajúcich horúčav môže napomôcť aplikácia syntetických kančích feromónov, ktorou sa zlepší detekcia ruje a presnejšieho určenia reflexu nehybnosti. Tieto preparáty môžu tiež znížiť agresivitu zvierat pri zoskupovaní zistených prasných prasníc do skupín, čo sa prejaví v znížení stresového zaťaženia zvierat a priaznivom ovplyvnení prenatálnych strát.

Umelá inseminácia je definovaná ako zavedenie laboratórne spracovanej spermy do pohlavných orgánov plemennice. Rovnako ako pri prirodzenom pripúšťaní, tak aj pri umelej inseminácii treba dbať z pohľadu ošetrovania a starostlivosti zreteľ na profesionálny výkon činnosti a zabezpečenie optimálnych podmienok. Insemináciu prasníc výrazne ovplyvňujú rôzne vonkajšie a vnútorné faktory akými sú:

  • zabezpečenie kvalitnej inseminačnej dávky pri získavaní a spracovaní ejakulátu kancov
  • využitie najnovších technických pomôcok pre výkon inseminácie
  • určenie najvhodnejšieho termínu inseminácie v závislosti na kvalitnom posúdení ruje
  • chovná kondícia prasníc a dobrý celkový zdravotný stav
  • miestnosť pre pripúšťanie prasníc vo väčších chovoch by mala byť svetlá a chladnejšia, s možnosťou prítomnosti kanca

Pri samotnom výkone inseminácie treba dbať na striktné dodržanie zoohygienických pravidiel. Samozrejmosťou je dokonalé očistenie vonkajších pohlavných orgánov prasnice a správny výkon inseminácie.

Ošetrovateľská služba s oprávnením vykonávať inseminácie robí pri samotnom akte inseminácie časté chyby predovšetkým pri zavádzaní pipety do krčka maternice prasnice. Oliva pipety musí zľahka kĺzať po hornej stene klenby pošvy tak, aby sa omylom nedostala do močovej rúry. Dotyk pipety s vonkajším vyústením maternice signalizuje určitý odpor, ktorý sa  miernym tlakom a súčasnom otáčaní musí prekonať a zaviesť tak pipetu do krčka maternice. Inseminačný technik si po úspešnom zavedení pipety všíma rytmické nasávacie pohyby maternice, pričom odtok a dávkovanie spermy kontroluje citlivým zovretím ampulky rukou. Pri tom je dôležité neustálym pôsobením tlaku na chrbát prasnice túto stimulovať, aby sa podporila motorika maternice. Skúsený inseminačný technik pozná už podľa spôsobu a intenzity prijímania inseminačnej dávky, či ide o vhodný termín a podmienky pre insemináciu. Nesprávne je tlačiť dávku násilím, pretože i v nevhodne zvolenom termíne inseminácie i tak nastáva výtok dávky a tým aj horšie vyhliadky na fertilné pripustenie. Po vyprázdnení odporúčame inseminačnú pipetu ponechať 1-2 minúty v pôvodnej polohe a až potom ľahkým otáčavým pohybom odstrániť. V trvaní inseminácie sú medzi prasnicami značné individuálne rozdiely. Inseminácia prasničiek môže trvať 4-20 minút, pri starších prasniciach 3-15 minút. V záujme odborne vykonávanej inseminácie treba počítať s maximálnym denným počtom  20-25 inseminácií na jedného inseminátora.

Po fertilnom pripustení plemenníc a úspešne zvládnutom období prasnosti (v priemere spravidla115 dní) dochádza k pôrodu. Pred očakávaným pôrodom sú viditeľné vonkajšie morfologicko-fyziologické zmeny: brucho očividne ovísa, vulva sa zväčší, zdurí a sčervená, mliečne žľazy sú zdurené a tesne pred pôrodom sa začína po ich stlačení objavovať mledzivo.

Vlastný pôrod má tri štádiá:

  • otváracie, ktoré trvá približne 4-6 hodín a je charakteristické nepokojom prasnice (časté líhania a vstávanie, močenie, tlačenie ap.)
  • vytláčacie, sprevádzané intenzívnym tlačením a bolesťami. Trvá cca 3-4 hodiny v závislosti od početnosti vrhu. Prasiatka sú vytláčané jednotlivo, plodové obaly odchádzajú po uliahnutí 4-6 ciciakov, prípadne až na konci pôrodu
  • popôrodné, ktoré trvá do vytlačenia posledného plodového obalu (spravidla najneskôr 1 hodinu po uliahnutí posledného ciciaka)

Späť