Chov králikov - 4. Veterinárna starostlivosť

Ján Rafay

Chorobnosť zvierat je často najväčšou prekážkou na ceste k chovateľskému a ekonomickému úspechu v chove králikov. Ochorenia zapríčiňujú, okrem priamych strát úhynom, nepriame straty z dôvodu znižovania úžitkovosti a na ich liečbu sa vynakladajú veľké náklady, pričom liečba nie je vždy dostatočne efektívna. Chovatelia však môžu  tieto straty významne obmedziť za predpokladu, že si uvedomia, ako vzniku chorôb predchádzať. Vo všeobecnosti platí, že prevencia ochorení je vždy lacnejšia ako ich liečba.


Za chorobu sa považuje stav organizmu, kedy dochádza k poruche priebehu a súhry normálnych životných pochodov v celom tele alebo v jeho jednotlivých orgánoch. Tento stav je výslednicou účinku rozličných patogénnych (chorobu vyvolávajúcich) faktorov a zvýšenej vnímavosti organizmu. Ochorenie vzniká vtedy, ak zmeny prostredia (fyzikálno-chemické, nutričné, klimatické, mikrobiálne a pod.)  prekročia prispôsobovaciu schopnosť organizmu. K „prelomeniu“ obranyschopnosti organizmu teda dochádza predovšetkým vtedy, ak je odolnosť zvierat nízka (v dôsledku jednosmerného šľachtenia, príbuzenskej plemenitby, deficitnej výživy, chronického stresu a pod.) alebo ak je negatívny tlak prostredia príliš veľký (zlá hygiena chovného prostredia, chyby ustajnenia, vysoká hustota zvierat na malej ploche, nesprávna výživa, kontaminovaná voda, teplotné extrémy, prievan, vysoká koncentrácia čpavku a dráždivých plynov, prašnosť, vysoká mikrobiálna, parazitárna záťaž prostredia a pod.).

Zdravé a choré zviera
Pre včasné rozpoznanie vzniku ochorení, ale i pre založenie a udržanie zdravého chovu je potrebné, aby chovatelia a ošetrovatelia zvierat poznali základné charakteristiky zdravého a chorého králika. Každé zdravé zviera sa vyznačuje určitými všeobecnými znakmi, ktoré sú typické pre dané plemeno a vyjadrujú jeho normálny (fyziologický) stav. Pri posudzovaní zvieraťa je potrebné si všímať:

  • správanie – zdravý králik vykazuje živý temperament, čulo reaguje na bežné podnety (otvorenie klietky, podanie krmiva a pod.) charakteristický je jasný výraz očí a hra ušníc.   Chorý králik sa často krčí v kúte klietky, vyhýba sa pohybu, málo reaguje na podnety, niekedy podkladá končatiny pod brucho, oči sú matné, privreté, alebo naopak „vytreštené“(pri bolesti), hra ušníc ustáva,
  • výživný stav – zdravé zviera je v zodpovedajúcej kondícii. Zdravé mláďatá vzrastom a hmotnosťou zodpovedajú veku, obyčajne sú po zdvihnutí ťažšie, než na prvý pohľad vyzerajú. Chronicky choré králiky postupne strácajú podkožný tuk a pod kožou sa črtajú obrysy chrbtice. Choré mláďatá zaostávajú v raste, pri zdvihnutí sú ľahké. Chronicky choré mláďatá si zachovávajú konfiguráciu tela mláďaťa s neprimerane veľkou hlavou voči telu,    
  • sliznice – sliznice očných spojiviek, nosa, pohlavných orgánov sú u zdravého zvieraťa ružové, vlhké, bez zvláštneho výtoku, sliznica vonkajšieho zvukovodu je čistá, suchá. U chorých zvierat môže byť sliznica príliš bledá, žltkasto alebo špinavo-červeno sfarbená, príliš suchá, častejšie však pozorujeme prítomnosť hlienového alebo hnisavého výtoku z očí, nosa, pohlavných orgánov,
  • v okolí pohlavných orgánov sa môžu vyskytovať rôzne chrasty a zdureniny,
  • sliznica zvukovodu býva niekedy zapálená, pokrytá ušným mazom, chrastami, a  hnisavým výpotkom. Ušnica chorého zvieraťa niekedy klesne, stráca prirodzenú pohyblivosť, dochádza k natáčaniu hlavy na stranu chorého ucha,
  • koža zdravého zvieraťa by mala byť čistá a pružná (keď sa vytvorí kožná riasa, táto sa primerane vyrovnáva), srsť má byť hladká a lesklá. Koža chorého zvieraťa je niekedy pokrytá kožnými léziami – zapálené miesta s vypadanou srsťou, abscesy, chrasty, ktoré nie vždy pod srsťou vidieť (zistíme ich pohmatom, keď prejdeme rukou po tele zvieraťa). Pri zvieratách s ochoreniami tráviaceho aparátu koža často stráca pružnosť (kožná riasa sa narovnáva pomalšie).  Srsť chorých zvierat je často matná a odstávajúca, v okolí análneho otvoru môže byť znečistená výkalmi pri hnačke, pri nádche býva rozstrapatená a vlhká srsť na vnútornej strane predných končatín, ktorými si zviera utiera nos. Na panvových končatinách sa môžu vyskytovať otlaky. U samíc je potrebné skontrolovať stav mliečnej žľazy, či nie je zapálená a či sa na nej nevyskytujú zatvrdnuté miesta,
  • dýchacie a obehové ústrojenstvo pracuje pri zdravom a chorom jedincovi rozdielne. Zdravé zviera má v pokoji 50 – 60 dychov, 120 – 150 tepov srdca za minútu. Pri  zvieratách s ochorením dýchacieho aparátu sa niekedy objavujú prídavné šelesty pri dýchaní, chrapot, prípadne kašeľ a fŕkanie. Často sa pozoruje výtok z nosa, niekedy je viditeľné len znečistenie na predných labkách,
  • tráviace ústrojenstvo – charakteristickým znakom zdravého zvieraťa je primeraná chuť do kŕmenia a primeraný príjem vody, ako aj pravidelné nenásilné vylučovanie.  Dôležité je všimnúť si aj pravidelné postavenie rezákov, ktoré sa pri zdravých zvieratách obrusujú a nemajú sklon k prerastaniu. U chorých zvierat býva chuť do jedla znížená až zastavená. Mení sa pohyb čriev, ktorý môže byť búrlivý, dobre počuteľný, alebo naopak celkom prestáva. Často sa objavuje zmena konzistencie výkalov, ktoré sú malé, suché, alebo naopak mäkké so zvýšeným obsahom vody, s prímesou hlienu, prípadne riedke. Niekedy vyprázdňovanie celkom ustáva.  U králikov je častá plynatosť, kedy je brušná stena výrazne napnutá,    
  • pohybové ústrojenstvo – v porovnaní so zdravým zvieraťom, s prirodzeným vývojom kostry, držaním tela a pohybovými schopnosťami, pri chorých jedincoch niekedy pozorujeme deformity kostry po úrazoch, v dôsledku porúch premeny živín alebo obrny v dôsledku infekčných a parazitárnych ochorení. Je vhodné všímať si odchýlky v konfigurácii chrbtice, predných a zadných končatín ako aj prirodzený postoj zvieraťa na pevnej podložke.
Zdravé a choré zviera
Zdravý králik vykazuje živý temperament,chorý králik sa často krčí v kúte klietky

Späť