Chov králikov - 3. Technológia a technika chovu

Ján Rafay

3.1. Ustajnenie

Prirodzený biotop (lokalita výskytu vo voľnej prírode) formoval králika a jeho požiadavky na ustajnenie v umelých chovoch. Ako pôvodný obyvateľ stredomorského pieskového pobrežia Pyrenejského poloostrova a časti pobrežia Severnej Afriky si králik vyhrabával v pieskových pôdach nory, v ktorých sa rozmnožoval a nachádzal ochranu pred nepriateľom a nepriaznivým počasím. Stredoveký spôsob chovu králikov v leporáriách prešiel v 18. storočí na maštalný chov, keď sa králiky začali chovať v maštaliach pod veľkými hospodárskymi zvieratami. V 19. storočí hlavne na francúzskom vidieku sa králiky ustajňovali už do  klietok, v ktorých prebiehal celý reprodukčný a rastový cyklus.

Hlavným cieľom produkčného chovu králikov je buď celoročná alebo sezónna produkcia mladých  králikov na jatočné spracovanie.

Minimálne biologické požiadavky králika možno zhrnúť do nasledovnej tabuľky:

tab. 2
drobnochov
Drobnochov (kliknutím zväčšíte obrázok)

V drobnochovateľských podmienkach, ktoré sú charakteristické malými koncentráciami zvierat vo vonkajších  králikárňach nie je  vo väčšine prípadov problém dodržať tieto podmienky. Nevýhodou takýchto králikární je náročnejšia starostlivosť o zvieratá počas zimy a sezónna reprodukcia. Väčšie uzavreté chovné priestory umožňujú celoročnú produkciu zvierat, ale majú väčšie nároky na udržiavanie mikroklimatických podmienok vo vnútri chovného priestoru (teplota, vlhkosť a výmena vzduchu, fotorežim, odpratávanie hnoja atď.). Pri svojpomocnej výstavbe králikárne je klasické drevo často nahrádzané inými materiálmi. Popri cene je dobré mať na pamäti aj tepelnoizolačné vlastnosti takýchto materiálov a možnosť ich pravidelnej dezinfekcie. Pri stavbe takýchto králikární je dobré uplatniť  niektoré stavebné prvky, ktoré môžu podstatne zjednodušiť starostlivosť o zvieratá. Takými prvkami sú  napr. kŕmidlá s násypníkom na vonkajšej strane dverí, fľaškové napájačky, obitie drevených rohov v chovnom priestore plechom a pod. 

roštové dielce
Roštové dielce

Často používanou podlahou sú roštové dielce (drevené alebo kovové) umožňujúce prepad trusu a tekutých exkrementov mimo chovný priestor. Dôležitým faktorom je aj umiestnenie králikárne vzhľadom na svetové strany, prevládajúce prúdenie vzduchu či potenciálny vplyv na susedné obydlia. Tiež je dôležité si uvedomiť, že priemerná produkcia hnoja od jednej samice za rok je asi 1 m3. Mnoho nápadov a rád môžu záujemcovia nájsť na špecializovaných domovských stránkach.

3.2. Kŕmenie.

Racionálne kŕmenie králikov by malo byť založené na poznatkoch o anatómii tráviacej sústavy a fyziológii trávenia. Priemerná denná spotreba kompletného granulovaného krmiva predstavuje pri brojlerových králikoch nasledovné hodnoty:

  • plemenné samce, samice mimo reprodukcie            50 - 80  g
  • rastúce mláďatá vo veku 2,5 mesiaca                      50-200 g
  • laktujúca samica na 21.deň laktácie                       200-300 g    

Potreba živín
Prvoradý význam má správne posúdenie výživnej hodnoty krmiva. Pri chemickom rozbore krmív sa obvykle zisťuje percento vody hlavných organických živín (dusíkaté látky, tuk, vláknina) a popolovín. Bezdusíkaté výťažkové látky (BNLV) predstavujú množstvo škrobu, cukrov, organických kyselín a ostatných  vo vode rozložiteľných bezdusíkatých látok. Potreba živín sa vyjadruje v percentách alebo v gramoch na 1 kg krmiva. Súčet uvedených živín vyjadruje sušinu krmiva.

Potreba sušiny sa mení podľa fyziologického stavu zvieraťa, hmotnosti a úžitkovosti. Sušinou sa hodnotí objemnosť kŕmnej dávky, ktorá zabezpečuje pocit nasýtenosti zvieraťa. Spotreba sušiny pre králika sa pohybuje od 3 do 7 % zo živej hmotnosti.

Živiny obsiahnuté v  krmivách sú látky, ktoré z funkčného hľadiska delíme na stavebné, energetické a biokatalytické.

Zo základných stavebných látok sú najdôležitejšie dusíkaté látky (N-látky alebo NL) a z nich predovšetkým bielkoviny, ktoré sa skladajú zo základných zložiek -  aminokyselín. Aminokyseliny (AK) sa z hľadiska dôležitosti pre organizmus rozdeľujú na postrádateľné (neesenciálne) a nepostrádateľné (esenciálne). Postrádateľné AK je organizmus schopný vytvoriť vlastnými biochemickými pochodmi, kým nepostrádateľné (arginín, histidín, izoleucín, leucín, tryptofan, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, valín) musia byť do organizmu dodané v krmive. Z hľadiska potreby N-látok je veľmi dôležitá vyrovnanosť obsahu jednotlivých nepostrádateľných aminokyselín. V tradičných krmivách králikov sú lyzín a metionín zastúpené v malom množstve a preto sa stávajú limitujúcimi. Počas spracovávania krmiva v tráviacom systéme králika dochádza k enzymatickému  rozkladu zložených organických molekúl na ich nižšie jednotky (napr. bielkoviny na aminokyseliny, tuky na mastné kyseliny), ktoré sa absorbujú (prenášajú) z tenkého čreva do krvi. Podiel organizmom  využitej časti z celkového množstva prijatých živín sa nazýva stráviteľnosť. Čím je vyššia stráviteľnosť, tým je lepšie využitá živina.

stráviteľnosť
Stráviteľnosť

Každá činnosť organizmu je spojená so potrebou energie, ktorá je dodávaná do organizmu krmivom. Celková energetická hodnota jednotlivých krmív sa úplne nevyužíva, čo je závislé od ich stráviteľnosti. Stráviteľnosť jednotlivých krmív  a živín pri rôznych druhoch hospodárskych zvierat je odlišná a spôsobená odlišnosťou v stavbe tráviacich ústrojov. Koncentrácia živín potrebných na zabezpečenie metabolických potrieb vplýva na príjem krmív. Energetická hodnota krmiva pre králiky sa vyjadruje ako metabolizovateľná energia (ME) alebo ako stráviteľná energia (SE) a vyjadruje sa v MJ (megajoule - megadžaul) na  1 kg krmiva. Úroveň energie v kŕmnych zmesiach pre jednotlivé kategórie králikov  sa udržuje na úrovni od 8 do 11 MJ na 1 kg zmesi. Energetickú potrebu každého zvierat zabezpečujú sacharidy, tuky, dusíkaté látky a všetky organické zlúčeniny. Energetickú potrebu králika z veľkej časti zabezpečujú zrniny (pšenica, ovos, jačmeň kukurica) a okopaniny obsahujúce jednoduché sacharidy a ľahko stráviteľné sacharidy vo forme škrobu. Pri králikoch je malá tvorba enzýmov napomáhajúcich tráveniu škrobu (amylolytické enzýmy) hlavne po odstave králikov, a preto väčšia časť škrobu sa dostáva do hrubého čreva a trávi sa mikrobiálne v slepom čreve. Škrob sa v slepom čreve mikroorganizmami trávi až na kyselinu mliečnu. Nadmerné množstvo kyseliny mliečnej narušuje prirodzenú kyslosť a funkciu slepého čreva, zároveň aj  prednej časti hrubého čreva, ktoré majú hlavnú úlohu pri tvorbe mäkkých výkalov, tak dôležitých pre výživu králika. Často dochádza k sacharidovému preťaženiu, čo vedie k premnoženiu baktérií produkujúcich enterotoxíny a  vyvolaniu hnačiek. Tomuto preťaženiu je možné zabrániť varením škrobu alebo inou tepelnou úpravou krmiva. Okrem ľahko stráviteľných sacharidov, krmivá obsahujú aj vo vode ťažko rozložiteľnú celulózu, hemicelulózu, lignín, pentózany a pektínové látky. Súhrnne sa tieto zložky nazývajú vláknina.

Vláknina síce nepriaznivo ovplyvňuje energetickú hodnotu krmiva, ale je nevyhnutným regulátorom tráviacich pochodov. Jej vysoký obsah znižuje trávenie ostatných organických živín aj minerálnych látok krmiva. Stráviteľnosť vlákniny zabezpečujú iba mikroorganizmy nachádzajúce sa v slepom a hrubom čreve. Podiel vlákniny v krmivách pre králiky sa pohybuje medzi 12 až 25%. Podiel vlákniny v zmesiach sa optimalizuje na úroveň 14 až 16 %. Vyšší podiel vlákniny je výhodný pre dospelé zvieratá v období pohlavného pokoja. Ak skrmujeme krmivo so zvýšeným obsahom vlákniny, králiky vykonávajú častejšie cekotrofiu, čím kompenzujú vyššie straty endogénnych N-látok. Pri nízkom podiele vlákniny v dávke sa znižuje príjem krmiva a predlžuje sa črevná retencia, pričom vzniká predispozícia k hnačke.

V menšej miere energetickú potrebu zabezpečuje tuk obsiahnutý v zrninách a extrahovaných šrotoch. Optimálny obsah tuku v krmive je do 5 %. Prídavok rastlinného alebo živočíšneho tuku sa používa na zvýšenie koncentrácie energie v krmive.  

K biokatalytickej činnosti organizmu patria minerálne látky a vitamíny, ktoré regulujú rozsah metabolických procesov. Potreba minerálnych látok je vysoká aj na stavbu organizmu. Králik má významné požiadavky na vápnik, fosfor, sodík, draslík, horčík, chlór a síru (koncentrácie týchto prvkov sa vyjadrujú v gramoch na 1 kg krmiva – g/1kg). Ďalej potrebuje dostatočný prísun mangánu, železa, medi,  selénu, jódu a zinku (koncentrácie týchto prvkov sú udávané v miligramoch na 1 kg krmiva – mg/1kg alebo tiež v jednotke ppm – milióntiny z celku). Sú dôležité pre stavbu kostry, tvorbu produktov a významne sa podieľajú na tráviacich procesoch. Nedostatok minerálnych látok má za následok zdravotné problémy a zhoršenie úžitkovosti. Zároveň treba brať do úvahy aj vzájomné ovplyvňovanie jednotlivých prvkov. Nadbytok vápnika znižuje využitie fosforu a horčíka. Nedostatok horčíka vyvoláva dekalcifikáciu (odvápnenie) kostry, stratu chlpov a spomalenie rastu. Prebytok horčíka veľmi zle znášajú všetky monogastrické zvieratá. V dôsledku zvýšeného prísunu horčíka vznikajú poruchy v premene vápnika a zinku, ktoré negatívne pôsobia na činnosť srdca. Správny pomer vápnika a fosforu je 2:1, ale potrebný je aj dostatočný prísun vitamínu D. Využitie draslíka je v priamom spojení s vitamínom E.

Dostatok minerálnych látok  v správnom vzájomnom pomere v kompletných kŕmnych zmesiach zabezpečujú premixy minerálnych látok. Majú vyrovnávať nedostatok prvkov, ktoré sa nachádzajú v zmesi z jednotlivých komponentov.

Vitamíny sú špecificky účinné látky, ktoré pôsobia ako biokatalyzátory metabolických dejov. Mikroflóra zažívacieho traktu králikov v dostatočnom množstve vytvára vitamíny skupiny B a vitamín K. Nevyhnutné sú vitamíny rozpustné v tuku (A, D, E a K). Pre veľkochovy sa normujú pre komplexné dávkovanie aj vitamíny skupiny B. V menšej miere trpia králiky na nedostatok vitamínu C, prevažne iba  pri vyššej záťaži a pri vysokých teplotách prostredia. Odporúčajú sa v tomto období používať vo vode rozpustné vitamínové premixy po dobu 4 až 5 dní pričom sa má táto aplikácia zopakovať po 3 až 4 týždňoch.  Vzhľadom na nebezpečenstvo predávkovania je potrebné dodržiavať postup aplikácie komerčných vitamínových prípravkov podľa priloženého návodu.

Voda je nevyhnutnou zložkou dennej výživy. Denná potreba závisí na kvalite a zložení kŕmnej dávky, na ročnom období a teplote prostredia, na zdravotnom a  fyziologickom stave, veku a hmotnosti zvierat. Všeobecne králik potrebuje množstvo vody zodpovedajúce 2 – 2,5 násobku prijatej sušiny krmiva. V závislosti od fyziologického stavu, teploty prostredia a hmotnosti spotrebuje intenzívne rastúci králik vo výkrme 0,2 – 0,5 l, kotná samica 0,4 – 0,6 l, dojčiaca samica bezprostredne po pôrode 0,6 – 0,8 l a samica v maximálnej laktácii ( t.j. 18. – 21. deň po okotení) 0,8 – 1,5 l vody denne. Pitná voda musí byť zdravotne nezávadná a dostupná pre zviera bez obmedzenia. Niektorým chovateľom sa osvedčilo znížovať pH vody na 5 – 5,3 (prídavkom octu v množstve 200 ml na 8 l vody). Taktiež je možné použiť 25 ml kyseliny chlorovodíkovej (k.soľnej) na 100 l vody ako prevenciu črevných ochorení. Na zníženie pH (t.j. okyslenie) je na trhu niekoľko prípravkov, ktoré sa komponujú ako zmes rôznych organických kyselín. Okrem zlepšenia chuti a  dezinfekcie pitnej vody zároveň tieto prípravky odstraňujú vodný kameň  v rozvodovom napájacom systéme .

Krmivá pre králiky
Vo farmových chovoch brojlerových králikov sa využívajú výlučne kompletné granulované kŕmne zmesi. Sú to vo vhodnom pomere zamiešané objemové suché krmivá (senné múčky 20 - 40%), obilniny a mlynské kŕmne zvyšky (spolu do 50 %), extrahované šroty a pokrutiny (do 20 %). Ďalej môžu byť zaradené strukoviny, cukrovarské rezky, sušené mlieko, kvasnice, minerálne látky a vitamíny. Prednosťou týchto zmesí je možnosť zvýšenia biologickej hodnoty jednotlivých živín, zníženia spotreby krmív na jednotku produkcie a možnosť dosiahnutia požadovanej koncentrácie a vyrovnanej potreby živín  pre konkrétnu úžitkovosť. Výrobcovia sa snažia jednotlivé receptúry kompletných zmesí optimalizovať nielen živinovo a energeticky, ale aj ekonomicky.

Okrem živinového zloženia má pri králikoch význam aj kompaktnosť a veľkosť krmiva. Granule pre mladé zvieratá majú mať priemer 2,5 až 3 mm a dĺžky 3 až 4 mm. Pre dospelé zvieratá  by priemer granúl nemal presahovať 5 mm a dĺžka 6 mm. Prašnosť, priesev a rozpad nesmie presahoval 3 %; okrem zvýšenia spotreby krmiva spôsobuje väčší podiel sypkých častíc v krmive respiračné problémy zvierat. Počas výroby granúl možno pridávať do krmív aj rôzne biologicky účinné látky. Často sa pridávajú antikokcidiká. Výrobca musí však zabezpečiť jasné označenie takejto zmesi spolu s ochrannou dobou – t.j. časom, ktorý treba dodržať medzi  ukončením kŕmenia takýmto krmivom a jatočným spracovaním zvieraťa. Zabráni sa tak tvorbe zvyškov v mäse a vnútornostiach. Ďalej sa  do kŕmnych zmesí pridávajú schutňovadlá na báze rastlinných výťažkov. Ich funkciou je, aby zabezpečili atraktívnu chuť a vôňu granúl.

Každá granulovaná kŕmna zmes má určitú dobu použiteľnosti (expirácie, garancie), ktorá je daná dobou použiteľnosti najmenej stabilnej zložky alebo vzájomného pôsobenia viacerých zložiek. Predpokladá sa pritom, že krmivo je počas doby použiteľnosti skladované podľa doporučenia výrobcu (t.j. suché, chladné prostredie bez prístupu voľnežijúcich živočíchov – hlodavce, vtáky). Obyčajne sa doba použiteľnosti udáva v rozpätí 2 – 4 mesiace.

Pre využívanie kŕmnych zmesí platia nasledovné odporúčania:

  • Používať zmes podľa návodu pre príslušné kategórie zvierat.
  • Používať zmes v garančnej lehote.
  • Skladovať zmes v suchom a vzdušnom prostredí.
  • Neskrmovať zmesi z narušených obalov (plesnivé, spečené) a po uplynutí garančnej doby.

V drobnochove sú hlavné komponenty kŕmnej dávky pre králiky zložené hlavne z čerstvej zelenej hmoty, sena, obilnín a zvyškov sušených pekárenských výrobkov. Keď sa králikom predkladajú rôzne druhy krmiva, optimalizuje si svoje živinové a energetické potreby ich selektívnym príjmom.

3.3. Reprodukcia

V drobnochovateľských podmienkach, na rozdiel od intenzívnych chovov, sa králiky pária prirodzeným spôsobom. Po preložení samice do klietky samca obyčajne celý proces prebehne za niekoľko desiatok sekúnd. V prípade, že samica nie je ochotná k páreniu je potrebné jej opätovné priloženie na ďalší deň. Väčšinou  ide o laktujúce samice, pretučnelé alebo zvieratá s hormonálnymi poruchami.

Po úspešnom párení nastáva kotnosť (gravidita), ktorú možno s vysokou pravdepodobnosťou stanoviť prehmataním rohov materníc od 14. dňa po oplodnení. Gravidita končí po 31. – 33. dňoch pôrodom (vrhom, kotením).

Pred vlastným pôrodom si samica inštinktívne začína upravovať hniezdo (5 – 7 dní pred kotením). Vlastný pôrod prebehne obyčajne v noci v priebehu necelej hodiny. Bezprostredne po pôrode dochádza k produkcii mlieka, ktorá trvá až do 28. dňa veku mláďat. Mláďatá s hmotnosťou 1 kg (pri stredných plemenách to zodpovedá veku 35 – 42 dní) možno odstaviť do samostatných klietok a začať ich výkrm. Samica sa medzitým môže znova páriť tak, aby  týždeň po odstave mláďat vrhla ďalšie potomstvo – znamená to, že v závislosti od telesnej vyspelosti mláďat možno samicu dať znova páriť na 10. – 20. deň po predchádzajúcom kotení.

3.4. Výkrm

Od 21. dňa veku mláďat začína klesať produkcia mlieka samice a mláďatá začínajú postupne prijímať tuhé krmivo. Táto fáza vývoja mláďat predstavuje kritické obdobie ich vývoja, ktoré je umocnené aj následným oddelením od matky. Skorý odstav (do 35. dňa veku mláďat) prináša riziko zvýšeného úhynu, chorobnosti alebo spomalenia rastu. Neskorý odstav (po 2 mesiacoch veku mláďat) zasa znižuje reprodukčnú  efektivitu.

Odstavené králiky sú ustajnené skupinovo a mali by mať kvalitné krmivo – optimálnym riešením je predkladať aspoň v prvých dvoch týždňoch po odstave komplexné granulované zmesi. V prípade, že chovateľ chce predkladať čerstvú zelenú hmotu, je potrebné jej postupné pridávanie do kŕmnej dávky.  

V závislosti od kvality krmiva a požadovanej jatočnej hmotnosti sa doba výkrmu končí na 80. – 120. deň. V tomto veku začínajú zvieratá pohlavne dospievať, čo vyžaduje oddelené ustajnenie podľa pohlavia. Králiky určené na ďalší chov sa umiestňujú individuálne.

Späť