Chov králikov - 1. Biologické vlastnosti králika

Ján Rafay

Biologické vlastnosti králika boli formované prostredím, v ktorom sa  tento druh vyvíjal. Sfarbenie tela, jeho veľkosť, tvar, fyziologické vlastnosti a spôsob života vo voľnej prírode tvoria komplex taxonomických znakov druhu, ktorý je v zoologickej taxonómii označovaný ako Oryctolagus cuniculus (orytein (gr.) = hrýzť, lagus (gr.) = zajac, cuniculus (lat.) = chodbička).  Blízkym príbuzným králika v zoologickom systéme je zajac poľný (Lepus europeus), ktorý sa však líši v mnohých znakoch, vlastnostiach a spôsobom života. Zajac a králik sa navzájom nepária. Porovnanie niektorých charakteristík obidvoch druhov prináša nasledovná tabuľka.

                   dIvý králik                                                                                        jednodňové mláďa

tab. 1

V súčasnosti divožijúce populácie králikov obývajú väčšinu kontinentov. Okrem polárnych a tropických oblastí osídľujú územia s vhodnými podmienkami pre norový spôsob života s dostatkom rastlinnej potravy. Napriek tomu, že neexistuje dostatok paleontologických nálezov o priamych predchodcoch  dnešných králikov, vo všeobecnosti sa predpokladá, že sa vyvinuli v neskorých treťohorách  v strednej Ázii, odkiaľ sa rozširovali na  východ a západ. V štvrťohorách králiky osídľovali celú Európu s výnimkou jej ľadovcových častí. S nástupom ľadových dôb populácie králikov ustupovali na juh,  na juhoeurópske a severoafrické  západné Stredomorie. Z tejto oblasti pochádzajú aj prvé písomné údaje o výskyte zvierat podobných králikom.  Feníčania okolo roku 1100 p.n.l. popísali ich hojný výskyt na východnom pobreží Pyrenejského (Iberijského) poloostrova. Králiky, ktoré Feníčania dovtedy nepoznali, im pripomínali domáceho damana (hebrejsky saphan, shaphan). Pomenovali ich preto týmto menom a krajinu, kde sa vo veľkých počtoch králiky vyskytovali nazvali  i-shephan-im.  Neskôr Rimania meno previedli do latinskej formy Hispania. A tak Španielsko vďačí za svoje meno práve králikom.

Kolískou úžitkového králikárstva sú teda stredomorské štáty (Taliansko, Francúzsko, Španielsko). Bohaté chovateľské tradície na týchto územiach siahajú do rímskeho staroveku. Zdomácňovanie ako postupná zmena  exteriéru a správania sa divožijúcich zvierat podľa požiadaviek človeka  sa začala pri králikoch uplatňovať relatívne neskoro. Je známe, že medzi  prvé domestikované zvieratá patria pes, koza a ovca, ktoré človek usmernene choval vo svojej blízkosti už pred viac ako 10 000  rokmi. Medzi prvými správami o úžitkovom využití králikov je  záznam od Plínia (23 – 79). Popisuje, že novorodené králiky (laurices)  predstavujú pre Rimanov pochúťku, o ktorej boli presvedčení,  že jej pravidelný konzum zabezpečuje ľudom mladistvý vzhľad,  zdravie a krásu.
 
1.1. Reprodukčná sústava

Klimatické podmienky pôvodných lokalít výskytu králika na stredomorskom pobreží Pyrenejského poloostrova  a  Severnej Afriky mu umožnili celosezónne párenie  hneď po dosiahnutí pohlavnej zrelosti. V krajinách mierneho pásma dochádza ku skráteniu času rozmnožovania na dobu vegetačného obdobia poskytujúceho dostatok potravy pre novú generáciu králikov. V našom zemepisnom pásme (t.j. 48 – 50 ° s.š.) sú divožijúce populácie králikov reprodukčne aktívne približne od apríla do septembra. Sezónnosť reprodukčnej aktivity je regulovaná dĺžkou svetelnej fázy dňa. Predlžovaním slnečného svitu dochádza k stimulácii hormonálnych systémov, ktoré vyvolávajú pohlavnú aktivitu samíc i samcov. V umelých podmienkach sa táto schopnosť využíva v chovoch na udržanie stabilnej reprodukcie tým, že chovným samiciam sa v zime predlžuje dĺžka svetelnej fázy dňa umelým prisvetlovaním (16 hodín svetlo : 8 hodín tma).

Pri pohlavnom (sexuálnom) rozmnožovaní cicavcov organizmov dochádza k tvorbe pohlavných buniek (gamét), ktoré vznikajú v špecializovaných orgánoch.  Vaječníky samíc produkujú vajíčka a semenníky samcov spermie. Z genetického hľadiska sú gaméty typické tým, že obsahujú polovičné množstvo genetickej informácie (tzv. haploidia). Splynutím spermie s vajíčkom vzniká oplodnená vajcová bunka (zygota) obsahujúca genetickú výbavu obidvoch rodičov. Jej delením sa postupne vytvárajú základy orgánov budúceho jedinca. Pri väčšine cicavcov vývoj plodu (embrya) prebieha v maternici (uterus), ktorá umožňuje vyživovať embryo prostredníctvom  placenty a krvného obehu matky.

Typickými vlastnosťami králikov sú mnohorodosť (multiparnosť), mnohopočetnosť vrhov a rýchle striedanie vrhov. Priemerná dĺžka gravidity (kotnosti, brezosti) králika je 31 – 33 dní, pričom optimálnym obdobím pre nasledovné oplodnenie je doba do 24 hodín po predchádzajúcom vrhu. Dokonca sú zaznamenané prípady, keď počas gravidity boli oplodnené ďalšie vajíčka a v maternici sa vyvíjali plody  rôzneho veku (superfetácia).

Ďalšou zvláštnosťou králika je schopnosť uvoľňovať vajíčka  pre oplodnenie na základe stimulov vonkajšieho prostredia (provokovaná ovulácia). Kým pri väčšine hospodárskych zvierat dochádza k cyklickým ovuláciám (hovädzí dobytok -  21  dní, ošípaná -  21 dní, ovca -  17   dní), samica králika ovuluje nepravidelne a provokovane. K ovulácii dochádza 8 - 13 hodín od podnetu. Základnými podnetmi na vyvolanie ovulácie môže byť párenie, bezprostredná prítomnosť samca, mechanická manipulácia  so zvieraťom, náhle krátkodobé zmeny teploty chovného prostredia,  kŕmenia, aplikácia dávky luteinizačného hormónu a pod.

Samičie pohlavné orgány
Samičie pohlavné orgány

Samičie pohlavné orgány pozostávajú z párových vaječníkov, vajcovodov, dvoch materníc a jednej pošvy (vaginy). Samice pohlavne dospievajú vo veku 4 - 8 mesiacov v závislosti od plemennej príslušnosti, výživy a technológie ustajnenia. Maličké plemená so živou hmotnosťou v dospelosti do 1,5 kg dospievajú skôr, obrovité plemená so živou hmotnosťou nad 5,5 kg dospievajú neskôr. Samice brojlerových králikov sa zaraďujú do reprodukcie  obyčajne vo veku 17 – 18 týždňov. Optimálna výživa zabezpečujúca všetky dôležité živinové zložky urýchluje nástup pohlavnej dospelosti, nedostatok živín pohlavnú dospelosť odďaľuje.  Vo všeobecnosti možno uviesť, že pri prvom párení by mala mať samica minimálne 80 % svojej živej hmotnosti, ktorú dosahuje v dospelosti. Pri plemenách a líniách chovaných na produkciu mäsa to predstavuje minimálnu hmotnosť 3,8 kg.

Cieľom párenia je prenos samičích spermií do vajcovodov samice tak, aby došlo k splynutiu obidvoch pohlavných buniek - vajíčka a spermie.

Preniknutím jednej spermie do vajíčka dochádza k oplodneniu a vzniku oplodnenej bunky - zygoty, z ktorej sa vyvíja nový jedinec. Hoci sú vajíčka schopné oplodnenia bezprostredne po uvoľnení z vaječníkov, ku skutočnému splývaniu so spermiou dochádza až po 90 minútach po ich uvoľnení. Približne 72 hodín po oplodnení sa zygota pasívnym pohybom premiestni do maternice.  Zygota sa začína deliť na mnohobunkový útvar, z ktorého sa postupne vytvárajú základy budúcich orgánov nového jedinca. Po siedmich dňoch od oplodnenia  sa zárodočná bunka vyvinie do štádia blastocysty a zachytáva sa (nidácia) na vnútornej stene maternice. Rozdelenie blastocýst do rohov maternice je len zriedkavo pravidelné. V jednom rohu je obyčajne väčší počet embryí ako v rohu druhom. Okolo embrya sa vytvárajú zárodočné obaly chrániace vyvíjajúci sa zárodok pred mechanickým poškodením. V polovici gravidity, t.j. na 14. deň dosahujú plody spolu s plodovými obalmi veľkosť vlašských orechov. 

brušná strana tela
Brušná strana tela

Približne 3 až 5 dní pred vrhom mláďat si samica začína vytrhávať zubami srsť z hrude  a vystiela ňou hniezdo. Po okotení samica obyčajne zožerie zvyšky tkanív (plodové obaly, pupočné šnúry, zrazená krv) a mláďatá poprikrýva materiálom z hniezda.

Za niekoľko hodín po pôrode mláďatá prvýkrát pijú mlieko. Mliečna žľaza samice má 4 alebo 5 párov mliečnych bradaviek súmerne rozložených na brušnej strane tela. Počas posledného týždňa gravidity dochádza k jej rýchlemu vývinu. V mliečnej žľaze bezprostredne po pôrode je pripravené mledzivo, ktorá sa tvorí ešte 2 až 3 dni po vrhu. Tento produkt mliečnych žliaz, podobne ako pri ostatných cicavcoch obsahuje vysoký podiel bielkovín s ochrannou funkciou pre mláďatá. Vlastné mlieko králika v porovnaní s inými druhmi hospodárskych zvierat má vysoký obsah bielkovín a tuku. Umožňuje intenzívny rast mláďat počas laktácie a efektívnu konverziu približne 2 g mlieka na 1 g prírastku ž.hm. Normálne rastúce mláďatá prijímajú výlučne materské mlieko do 21. dňa veku. Od tohto veku postupne prechádzajú na tuhé krmivo a príjem mlieka klesá. Odstav mláďat od samice sa uskutočňuje medzi 35. a 45. dňom ich veku.

Z rozdielu živej hmotnosti vrhu po narodení a na 21. deň možno vypočítať veľkosť laktácie:

produkcia mlieka21 = (hmotnosť vrhu pri pôrode – hmotnosť vrhu na 21. deň) x 2

Mladé králiky zdvojnásobujú pôrodnú živú hmotnosť za 6 dní. Produkcia mlieka samice stúpa až do veku mláďat 21 dní.

Popri normálnom priebehu kotnosti dochádza v niektorých prípadoch aj k anomáliám. Najčastejšie sa vyskytuje pseudogravidita (nepravá kotnosť). Prejavuje sa tým, že samica si už v polovici gravidity začína vytrhávať srsť na prípravu hniezda, ale nevrhne žiadne mláďatá. Pseudogravidita môže nastať:

  • keď pri pripustenej samici došlo k ovulácii, vytvorili sa žlté telieska, ale vajíčka z rôznych príčin neboli oplodnené (neplodný samec, defekty v pohlavných orgánoch atď.)
  • keď došlo k provokovanej ovulácii spoločne umiestnených samíc. V ojedinelých prípadoch môže ovuláciu vyvolať aj mechanická manipulácia so samicou (napr. pri presune z klietky,  kontrole zdravotného stavu a pod.).

Pseudogravidita trvá 17 – 18 dní a po jej skončení je samica opäť pohlavne aktívna a možno ju znova páriť.

Ďalšou anomáliou v rozmnožovaní je superfetácia – dvojité oplodnenie. Príčinou je to, že pri párení sa oplodnia vajíčka len  v jednom rohu maternice, kde sa začínajú vyvíjať. Ak dá  chovateľ pripustiť takúto samicu na 6. – 7. deň po predchádzajúcom párení (napr. pri skúške gravidity priložením k samcovi), pri druhom párení môže ovulovať druhý vaječník. Z neho pochádzajúce vajíčka môžu byť oplodnené a začnú sa vyvíjať v druhom maternicovom rohu. Prvé kotenie nastane na 28. – 31. deň po prvom pripustení a narodia sa z neho životaschopné mláďatá z prvého rohu maternice. Po tomto pôrode za týždeň sa samica znova okotí a vrhne mláďatá (obyčajne mŕtve) z druhého rohu.

Celý proces tvorby, dozrievania, uvoľňovania a oplodnenia vajíčok je kontrolovaný hormonálne. Aplikáciou exogénnych sérových gonádotropínov možno umelo stimulovať dozrievanie vajíčok vo vaječníkoch (v tzv. Graafových folikuloch) a následne vyvolať ovuláciu (vyplavenie) oplodnenia schopných vajíčok do vajcovodu. V posledných rokoch sa dostávajú do popredia postupy, ktoré pripravujú samice do estrálnej fázy bez aplikácie hormónov.  Okrem úpravy svetelného režimu, reštrikcie krmiva je to aj krátkodobá izolácia mláďat od laktujúcej samice.

Samčie reprodukčné orgány
Samčie reprodukčné orgány

Samčie reprodukčné orgány sa skladajú zo semenníkov, semenovodov, prídavných žliaz a kopulačného orgánu – penisu.
Semenníky dospelých samcov sú uložené mimo brušnej dutiny a pri mláďatách začínajú intenzívnejšie  rásť od 5 týždňov  veku. K prvým prejavom  sexu-álneho správania sa samcov dochádza vo veku 80 - 90 dní. Pri spoločnom ustajnení sa  vzájomne napádajú a spôsobujú si často poranenia. Pravidelné tvorba spermií - spermiogenéza začína vo veku 80 - 100 dní. Pohlavná dospelosť definovaná ako vek, pri ktorom je stabilná produkcia spermií, nastáva pri strednohmotnostných králikoch  okolo 210 dní veku. Objem vyprodukovaného ejakulátu (zmes výlučkov prídavných samčích žliaz a spermií) pri dospelých samcoch dosahuje 0,3 až 2,0 ml. Priemerná koncentrácia spermií je 150 mil. - 500 mil. ks v 1 ml ejakulátu.

1.2. Tráviaca sústava

Podmienky prostredia, v ktorých sa vyvíjali populácie predchodcov dnešných králikov sformovali aj anatomickú skladbu a fyziologické funkcie tráviacej sústavy tohto živočíšneho druhu. Prevažne rastlinné krmovinové zdroje s vysokým obsahom vlákniny stimulovali vznik a zdokonalenie špecializovaných častí a  funkcií tráviaceho traktu.

Základné časti tráviacej sústavy sú: ústna dutina, pažerák, žalúdok, tenké črevo, slepé črevo, hrubé črevo a konečník.

Ústna dutina s charakteristickým zubným vzorcom umožňuje príjem suchých, na vlákninu boha-tých zložiek potravy. Predné hryzáky dorastajúce počas celého života umožňujú ohlodávanie aj tvrdých drevených materiálov. Zadné stoličky počas rýchlych žuvacích pohybov čelustí (až 130 /min) drtia odhryznuté časti krmiva na menšie kúsky. Tenkostenný žalúdok vakovitého tvaru má prie-merný objem pri stredných plemenách 150 - 200 ml. Dochádza v ňom k intenzívnemu okyseľovaniu prijatého krmiva žalúdočnou kyselinou. Pri porovnaní kyslosti žalúdkov rôznych hospodárskych zvierat sa zistilo, že vnútorné prostredie žalúdka králika je najkyslejšie zo všetkých hospodársky využívaných druhov. Vysoká kyslosť zohráva zrejme dôležitú úlohu pri potláčaní pôsobenia choroboplodných baktérií v ďalších častiach tráviaceho traktu. Svedčí o tom aj skutočnosť, že tesne po odstave mláďat t.j. vo veku 28 - 35 dní, nie je žalúdočné prostredie dostatočne kyslé, čo vedie ku zvýšenému úhynu tejto vekovej kategórie zvierat. Kyslé prostredie ďalej umožňuje pôsobenie enzýmov, ktoré odštepujú základné stavebné zložky z vysokomolekulárnych živín. Žalúdok slúži ako rezervný vak pre ďalšie tráviace procesy tenkého čreva a pri zdravých zvieratách sa nikdy úplne nevyprázdni.

traviaca sustava
Traviaca sustava (kliknutim zväčšíte obrázok)

Zo žalúdka postupuje rozdrtené a premiešané krmivo do tenkého čreva. Tenké črevo svojou dĺžkou a anatomickou stavbou umožňuje odštepovanie a  vstrebávanie základných živinových zložiek pochádzajúcich z krmiva.

Na prechode medzi tenkým a hrubým črevom sa nachádza slepé črevo. Predstavuje predĺžený vakovitý orgán s objemom 500 - 600 ml a jeho hlavná funkcia sa realizuje pri využívaní vlákniny. Vláknina je totiž po chemickej stránke zložená z jednoduchých cukrov, ktoré sú navzájom pospájané pevnými chemickými väzbami. Vyššie  živočíchy nie sú schopné produkovať enzýmy, ktoré dokážu štiepiť tieto  väzby a preto sa vláknina vylučuje z organizmu v podstate nevyužitá. Všetky bylinožravé živočíchy majú prispôsobené časti tráviacej sústavy na využitie rastlinného krmiva, ktoré obsahuje vysoký podiel vlákniny. Králik má pre trávenie vlákniny prispôsobené objemné slepé črevo (tvorí až 1/5 objemu celej tráviacej sústavy). Vnútorné steny slepého čreva sú osadené jedno-bunkovými mikroorga-nizmami – celulolytickými baktériami, ktoré sú schopné štiepiť tieto chemické väzby. Ich rozštiepením  sa uvoľnia zlúčeniny, ktoré organizmus králika môže ďalej využívať vo svojej látkovej premene. Natrávené krmivo s vysokým obsahom vlákniny putuje z tenkého čreva do slepého čreva, kde počas niekoľkých hodín prebieha štiepenie (degradácia) molekúl vlákniny. Takto natrávená hmota sa posúva pohybmi stien slepého čreva do hrubého čreva, cez ktoré prechádza bez podstatných zmien. Formuje sa tu do mäkkých strapcovitých útvarov, ktoré si králik vyberá priamo z konečníka do ústnej dutiny. Odtiaľ prechádzajú cez žalúdok znova do tenkého čreva, kde dochádza k opätovnej resorbcii (vstrebávaniu) využiteľných zložiek živín do krvného obehu. Na konci tenkého čreva sa táto hmota dostáva bezprostredne do hrubého čreva, kde sa odvodňuje a formuje do typického králičieho trusu. Celý proces  opätovného využívania celulolytických živinových zložiek sa nazýva cekotrofia a umožňuje králikovi čiastočné využitie vlákniny z krmiva. Králik je schopný z prijatej vlákniny využiť 14 – 19 %. Pre porovnanie účinnosti využitia vlákniny (straviteľnosti) možno uviesť prežúvavcov (hovädzí dobytok, ovce, kozy, raticová zver), kde sa prijatá vláknina využíva s účinnosťou 45 – 60 %.

Zo základných zložiek, ktoré ovplyvňujú nutričnú hodnotu kŕmnej dávky sa najčastejšie uvádzajú  nasledovné živiny:

Dusíkaté látky (NL) sa označujú buď v percentách alebo v gramoch (g/100 g krmiva) a ich obsah v kŕmnych zmesiach tvorí od 17 % (výkrm) do 20 % (laktujúce samice). Pre králiky vo výkrme to predstavuje 4,5 - 5,5 g stráviteľných bielkovín na 1 kg ž.hm., pre laktujúce samice 6,5 - 7,0 g /1 kg ž.hm.  

Vláknina uvádzaná podobne ako NL v % ( resp. g/100g krmiva) predstavuje komplex polysacharidov, ktoré obsahujú chemické väzby s rôznou degradovateľnosťou (štiepiteľnosťou). Okrem priameho využitia počas cekotrofie tvorí mechanickú výplň tráviaceho traktu a zabezpečuje správnu funkciu pohybov črevných stien (peristaltika). V granulovaných krmivách sa jej obsah udáva od 12 do 16 % čo predstavuje denný príjem od 0,5 do 2,0 g/1 kg ž.hm. Koncentrácia vlákniny ovplyvňuje nepriamo úmerne využiteľnosť bielkovín. Čím je obsah vlákniny v krmive vyšší, tým menší podiel bielkovín z ich celkového obsahu v krmive organizmus králika využije.

Tuk predstavuje skupinu chemických zlúčenín, ktoré sa vyznačujú vysokým obsahom  energie. Tuky majú vysokú stráviteľnosť a väčšinou slúžia ako zdroj energie pre organizmus. Ich priemerná koncentrácia v krmive  má byť od 2,5 do 5,0 %, čo predstavuje denný príjem 0,25 - 1,0 g/ kg ž.hm.

Energia udávaná obyčajne ako metabolizovateľná energia sa vyjadruje v džauloch (J)  a v ich násobkoch (kilodžauloch - kJ, megadžauloch - MJ ).  Udáva energiu uloženú v chemických väzbách vysokomolekulových zlúčenín (polysacharidy, tuky, čiastočne bielkoviny), ktorá sa využije v látkovej premene organizmu. V granulovaných zmesiach pre králiky je jej hodnota  od 8,5 do 11,5 MJ / kg krmiva, čo predstavuje denný prísun pre zviera od 0,7 (mláďatá pri odstave 28 dní) do 2,5 MJ  (samice na  21. deň laktácie). Čím je krmivo energeticky bohatšie tým je jeho spotreba nižšia a naopak.

Ďalšie zložky výživy (minerálne látky, vitamíny, voda) síce neprispievajú do  energetického metabolizmu králika, ale svojou významnou funkciou v molekulách emzýmov, hormónov a ďalších biologicky aktívnych látkach zabezpečujú správny priebeh metabolických reakcií. V komplexných kŕmnych zmesiach sú prirodzené obsahy jednotlivých živín, ktoré pochádzajú zo zložiek zmesi optimalizované pridávaním koncentrátov (premixy) minerálnych látok a vitamínov.

Voda tvorí z celého organizmu králika podiel okolo 70 %. Jej význam spočíva v tom, že v bunkách i medzi bunkami jednotlivých tkanív a orgánov vytvára prostredie na priebeh metabolických pochodov. Dostatok hygienicky nezávadnej pitnej vody  v požadovanom  množstve je preto prvoradou podmienkou zvlášť v chovoch, kde zvieratá prijímajú krmivo s vysokým obsahom sušiny.

Koncom osemdesiatych a v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia sa začali v chove králikov intenzívnejšie využívať rôzne kŕmne prídavky (aditíva), ktoré zvyšovali prírastky, znižovali spotrebu krmiva a minimalizovali ukazovatele  chorobnosti a úhynu.

Späť