Chov koní v marginálnych oblastiach - 2. Odchov žriebät

Jan Brouček

Hlavným predpokladom správneho a úspešného odchovu žriebät je kombinácia voľného ustajnenia s dostatkom pohybu a pobytu na pastve. To zaisťuje dobrý vývin všetkých orgánov, zosilnenie kostry, šliach, svalstva, priaznivé utváranie rohoviny kopýt, kože, dýchacieho a obehového ústrojenstva.

Posledných 7 až 14 dní pred termínom pôrodu sa kobyle začínajú rysovať hrbole sedacích kostí, resp. kosť krížová. Uvoľnením brušných väzov dochádza k jeho poklesu. Zväčšujúca sa mliečna žľaza produkuje sekrét podobný mlieku. Kobyla pred pôrodom nie je spokojná, často kalí a močí, líha si a opätovne vstáva, mierne sa potí, obmedzuje príjem krmiva, ale často prijíma vodu.

Pôrod pozostáva z troch štádií: otváracieho, vytláčacieho a popôrodného.
Otváracie štádium trvá až jeden deň.
Vo vypudzovacej fáze žrebenia kobyla leží a toto štádium začína prechodom plodových obalov pôrodnými cestami, odtokom plodových vôd a vytlačením plodu. Fáza vypudzovania trvá 15 až 30 minút.
Krátko po uliahnutí už matka a žriebä zvukovo komunikujú. Nasleduje olizovanie novorodenca. Žriebä je takto očistené a osušené, predovšetkým sa však stimuluje dýchanie, krvného obehu a činnosť zažívacieho traktu.

Vzájomné spoznávanie kobýl - matiek a ich žriebät sa v počiatočnom období spoločného života realizuje okrem hlasových prejavov aj čuchom. Niekedy zaznamenávame narušenie vzájomného vzťahu kobyly a jej žriebäťa. Príčiny môžu byť nedostatočne vyvinutý materinský pud, nedostatok kľudu pri žrebení, alebo nadmerná šteklivosť či bolesti súvisiace s ochorením celého vemena. Kobyla pred potomkom ustupuje, prípadne naňho útočí zubami a v krajných prípadoch ho hryzie alebo kope.

Odchov žriebäťa začína jeho narodením a končí zaradením do výcviku alebo tréningu. Pozostáva z troch  častí: období od narodenia do odstavu, vlastný odstav a obdobie od odstavu do doby zaradenia do výcviku. Toto posledné obdobie má nadväzovať na voľné ustajnenie kobýl so žriebätami (najlepšie na pastve). Pri ustajnení kobýl so žriebätami do odstavu v individuálnych boxoch je bezpodmienečne nutná kombinácia tohto ustajnenia s pastvou, z dôvodu dostatku pohybu pre žriebätá a technologické nadväznosti. Len pastevne odchovaná žriebätá majú predpoklady pre plné rozvinutie úžitkových vlastností.

Prevod kobyly so žriebäťom z pôrodnice alebo z pôrodného boxu voľnej maštale matiek so žriebätami alebo do boxu mimo pôrodného oddelenia je vhodný medzi 10. - 14. dňom (po prvom zapustení kobyly).

V dobe, kedy sa žriebä začne zaujímať o jadrové krmivo matky, t.j. asi dva týždne po narodení, je nutné začať žriebätá prikrmovať čerstvo miaganým ovsom. Vo voľných maštaliach sa časť ustajnenia oddelí priechodnou stenou (škôlka), ktorá umožňuje žriebätám kedykoľvek prístup k jadrovému krmivu, ale zabraňuje vstupu kobylám. Ak je kobyla ustajnená so žriebäťom v boxe, umiestni sa do opačného rohu boxu, než kŕmidlo pre kobylu, malé kŕmidlo pre žriebä s miaganým ovsom v množstve, ktoré žriebä stačí rýchlo skonzumovať. Najvhodnejšie je zavesenie kŕmidla na stene a po kŕmení odstránenie. Žriebä postupne navykáme na ohlávku a na priväzovanie pri kŕmení a na dotyky človeka (handling). Vo veku dvoch mesiacov sa musí previesť korektúra kopýt a potom vždy minimálne po šiestich týždňoch.

Žriebätá sa odstavujú v priemernom veku 6 mesiacov, keď je žriebä zdravé, dobre vyvinuté a je schopné sa samo živiť (prijíma jadrové aj objemové krmivo) a podiel materského mlieka v jeho kŕmnej dávke je už malý. Stále ale platí, že čo najskoršie sa žriebä odstavuje, tým je to pre jeho vývin priaznivejší.

Odporúčané spôsoby odstavu žriebät:
Pozvoľný - žriebä si postupne navyká na dlhšiu neprítomnosť matky (zostáva v boxe alebo vo výbehu s ostatnými žriebätami) a ku kobyle sa púšťa trikrát za deň, neskoršie dvakrát, jedenkrát a konečne sa úplne odlúči od matky. Kobyla tak postupne stráca mlieko až sa zasuší. V prípade nutnosti sa musí vynechať jadrové krmivo alebo obmedziť príjem vody a šťavnatého krmiva.

Jednorazový (z pohľadu žriebäťa) je najčastejší spôsob odstavu. Jeho predpokladom je stádo kobýl so žriebätami, do ktorého sú postupne zaradované ďalšie kobyly s narodenými žriebätami; spoločným pohybom sa vytvorí spoločenský rebríček kobýl a medzi žriebätami (väčšinou medzi dvojicami) priateľské putá. V dobe odstavovania sa potom postupne na pastvinu vyháňa stádo vždy bez matiek najstarších odstavovaných žriebät (najmenej dvoch s rešpektovaním vytvorených priateľských dvojíc). Platí zásada, že ich matky sa musia previesť tak ďaleko, aby sa matky so žriebätami navzájom nepočuli. Predchádzajúce vytvorené priateľské vzťahy žriebät v stáde napomáhajú ich rýchlejší adaptácii na neprítomnosť matiek a odstavené žriebätá postupne vytvoria samostatnú skupinu na pastvine, v ktorej sa budú stále častejšie zdržovať aj ešte neodstavené žriebätá. S poslednými odstavenými žriebätami sa v stáde necháva vhodná kobyla, ktorá nebola zapustená alebo zostala jalová, a ta je ich vychovávateľkou. Vodí žriebätá a žriebätá od nej získavajú potrebné návyky a životné skúsenosti.

Počas celého obdobia odchovu žriebät je nutné sledovať telesný vývin. Sledujú sa (najlepšie raz za mesiac) základné telesné miery a živá hmotnosť.

kone
Ilustračné foto

Späť