Chov koní v marginálnych oblastiach - 3. Chovateľské prostredie a ustajnenie

Jan Brouček

kone
Ilustračné foto

Kone majú čiastočne obmedzené prirodzené správanie tým, že nemajú dostatočný priestor a voľnosť. Kôň je pôvodom stepné zviera a má veľmi vysoké nároky na pohyb, čerstvý vzduch a svetlo, čo je potrebné zohľadniť pri dispozičnom riešení chovných a výcvikových stredísk. Prostredie môže byť narušené aj zlou mikroklímou, často majú v objekte málo svetla a nekvalitný vzduch. Vyšľachtený kôň je náchylnejší na rôzne ochorenia, môžu sa prejaviť aj psychické poruchy. Preto je dôležité mu toto prostredie maximálne spríjemniť a snažiť sa ho čo najviac prispôsobiť jeho prirodzeným podmienkam.

Materiály používané na výrobu pomôcok, na výstavbu chovného zariadenia a na stavbu iného príslušenstva, s ktorými môžu prísť zvieratá do styku, sa konštruujú a udržiavajú tak, aby na nich neboli ostré hrany, alebo výčnelky, ktoré by mohli zvieratá poraniť, a nesmú byť pre zvieratá škodlivé. Dvere a priechody musia byť dostatočne široké a vysoké tak, aby zvieratám nespôsobovali poranenie. V prípade použitia pletiva alebo mreže v chovnom zariadení, musia mať len otvory takých veľkostí, aby sa zviera nemohlo zachytiť hlavou či končatinou.

Kôň musí mať možnosť vidieť a počuť čo sa deje v jeho chovnom zariadení a v jeho okolitom prostredí, a musí mať možnosť komunikovať. Celé vnútorné zariadenie boxových a väzných stajní musí v každom svojom detaile vylučovať možnosť zranenia koní a svojim riešením zároveň prispievať čo najviac k blízkemu a citlivému styku človeka s koňom v záujme jeho zdravia a pohody.

Maštaľ pre kone musí svojím vnútorným zariadením zodpovedať určenému účelu. To znamená, že pre odchov, t.j. pre chovné kobyly a odstavené žriebätá do 3 rokov vyhovujú najlepšie objekty s voľným ustajnením. Pre  športové kone, plemenné žrebce a kobyly v pôrodnici sú vhodné objekty s boxovým ustajnením. Len pre záprahové kone a pre kone vo výcviku sa môže používať ustajnenie s priväzovaním. Pri všetkých ostatných alternatívach ustajnenia sa musíme snažiť priblížiť čo najviac k prírodným podmienkam.

Výška stropu maštale má vylúčiť možnosť zranenia koní. Vo voľných ustajneniach je nutná výška 4 – 4,5 m, v boxovom a väznom ustajnení stačí výška 3 – 3,2 m. Jednotlivé boxy koní majú byť oddelené plnou stenou vysokou minimálne 1,4 m, najlepšie z tvrdého dreva, nad ktorou má byť mreža. Plná stena spolu s mrežou má  mať minimálnu výšku 2,5 m. Dvere do boxu majú byť minimálne 1,2 m široké, s vonkajším bezpečnostným zatváraním. Deliaca stena medzi koňmi má byť umiestnená vo výške cca 1 m na stĺpiku vysokom minimálne 1,8 m. Rozmery pôrodného boxu sa odporúčajú obdĺžnikového pôdorysu. Jeho podlaha a steny musia byť dezinfikovateľné (stačí horúca voda alebo para), s dĺžkou 4 - 5 m, šírkou 5 - 4 m a celkovou plochou 20 m2. Box pre plemenného žrebca by nemal mať menšiu plochu ako 16 m2.

Kŕmny žľab má byť vo výške lakťového kĺbu koňa, 0,65 až 0,9 m, u veľkých plemien až 1 m, šírka 0,65 m. Hrana žľabu by mala byť zahnutá dovnútra, aby kone nevyhadzovali ovos; vhodnejšia je oválna "mušľa" (dĺžka 0,6 m, šírka 0,4 m, hĺbka 0,4 m) z kameniny nebo zo zhutneného betónu. Šírka kŕmneho miesta (vo voľných maštaliach) pre odstavené žriebä min. 0,6 m, ročné žriebä min. 0,7 m, pre dospelé kone min. 0,8 m. Objemové krmivo sa môže podávať ľahko načechrané na čistú podstielku u kŕmneho žľabu alebo do kŕmnych košov, zabudovaných do kŕmneho stola vo výške max. 1 - 1 ,5 m od podlahy, nikdy nie do jaslí nad kŕmnym žľabom (pre kone je to neprirodzené a vyložene škodlivé!), v maštaliach s voľným ustajnením do stredu na pozdĺžnu os objektu.

Potreba napájacej vody sa pohybuje v rozmedzí 20 až 50 litrov, voda má byť čistá, číra, optimálna teplota 8 – 12 °C a zdravotne nezávadná. Ideálne sú automatické miskové napájačky umiestnene 1,2 - 1,5 m od podlahy, ku ktorým má kôň neustály prístup (vhodnejšia než tlaková je voda spádová z vyrovnávajúcej nádrže). Vo voľnom ustajnení je treba zriadiť napájacie žľaby, na pastvinách napájadlá.

Na priväzovanie je najvhodnejší remeň na konci s dreveným závažím, voľne prechádzajúci pevným, do múru zabudovaným kruhom, alebo upevnený na priväzovací krúžok, pohybujúci sa na zvislej oceľovej tyči, zabudovanej do podžľabového múrika.

Podlaha maštale musí byt pevná, odolná proti oderu, pružná, teplá a nepriepustná, so sklonom 1,5 - 2 % smerom k žliabku chodby. Podlaha koterca, boxu alebo väzného ustajnenia by mala byť pokrytá vhodnou podstielkou, najmä slamou, hoblinami alebo iným sajúcim materiálom, prednostne prírodného pôvodu. Podstielka musí byť čistá a suchá. Nesmie byť prašná a musí mať takú hĺbku, aby nebolo ohrozené zdravie a pohoda koňa. Najvhodnejšia podlaha je špalíková dlažba z tvrdého dreva z impregnovaných dubových špalíkov, rezaných naprieč. Kladie sa do parketárskeho tmelu. Ďalším vhodným materiálom je protišmyková guma. Platí, že priechody a dvere nesmú mať ostré uhly a hrany a musia byť také široké, aby zvieratá mohli nimi bez poranenia prechádzať. Na liečenie chorých alebo poranených koní treba mať oddelený ustajňovací priestor. Po vyprázdnení ustajňovacieho priestoru a pred privezením nových zvierat sa musí vždy vykonať dezinfekcia.

Chodba by mala byť v dvojradových maštaliach minimálne 3 m široká, v jednoradových 2,5 m široká, z rovnakých materiálov ako podlaha objektu, močovková stružka za stojiskom, popr. boxom, široká 0,15 – 0,25 m, hlboká 0,03 – 0,05 m, v spáde 1 - 2 % k vpusti kanalizácie, jednotlivé vpuste situovať vždy po 6 m. Dvere maštale sú vhodné delené dvojkrídle (tzn. štvordielne), otvorenou hornou polovinou sa v lete vetrá. Odporučené rozmery sú šírka 2,5 až 4 m, výška pre možnosť vjazdu mechanizačných prostriedkov  od 2,4 do 3 m.

Kôň má mať k dispozícii dostatočný výbeh, umožňujúci voľný pohyb zvieraťa. Vo výbehu má byť prístrešok, ktorý kone chráni pred nepriaznivým počasím. Kone musia mať prístup k čerstvej pitnej vode. V prípade absencie výbehu by mal majiteľ zabezpečiť dostatočný každodenný pohyb podľa druhu a spôsobu využitia.

Maštaľ má poskytovať koňom nielen potrebnú ochranu pred nepriaznivým počasím, ale aj pokojné miesto pre odpočinok. Preto má byť priestranná, svetlá, vzdušná, teplá, suchá, a musí vyhovovať základným zootechnickým požiadavkám. Kubatúra v m3 v prepočte na 1 VDJ je pri boxovom a väznom ustajnení 38 – 40 m3 a pri voľnom ustajnení 54 – 60 m3. Dôležitou požiadavkou je výmena vzduchu. Rýchlosť prúdenia vzduchu v lete by nemala prevýšiť 0,4 - 0,8 m.s-1 a v zime 0,25 m.s-1. Veľmi nebezpečný je aj prievan. Obsah oxidu uhličitého nesmie prekročiť 0,25 %, amoniaku 0,026 %  (alebo 5 - 10 ppm) a sírovodíka 0,01 %. Teplota vzduchu v maštali má byť 10 – 15° C, pričom nemá klesnúť pod 6° C a v lete presahovať 25° C. Kôň znesie skôr nižšiu teplotu, ak nie je vnútri vlhko a prievan. Vlhkosť vzduchu je optimálna v rozmedzí 75 – 80 % a to je veľmi dôležité. Nevhodná vlhkosť totiž spôsobuje poruchy dýchacieho aparátu. Teplý a vlhký vzduch je nebezpečnejší ako chladný a suchý. Kone potrebujú čerstvý vzduch a pokiaľ sa správne otužujú, majú dostatočne kvalitnú srsť, odolnú proti chladu. Mikroklíma je rozhodujúca pre zdravie koňa. Samozrejme, najlepšia je pri odchove na pastvinách s jednoduchými prístreškami. Kone, ktoré sú chované týmto spôsobom sú dostatočne otužilé a zároveň odolné proti respiračným chorobám.

Pre dobré osvetlenie objektu denným svetlom musí plocha okien tvoriť 70 lx a v pôrodniciach 100 lx. Niektorí autori však odporúčajú v pôrodne 160 lx a v pôrodnom boxu až 250 lx. Pri prirodzenom osvetlení tvorí plocha okien najmenej jednu šestnástinu podlahovej plochy ustajňovacieho priestoru. Podľa ďalšieho výpočtu by mal byť pomer plochy maštale k ploche okien 10 až 16 : 1. U plemenných koní sa odporúča 1 : 8 - 12, u pracovných koní 1 : 16 (t.j. 1 m2 okna na 8 - 12 m2 podlahy, resp. 16 m2).

Okná sa musia udržiavať čisté a mali by zabezpečovať dostatočné osvetlenie stajne. Ich rozmer by mal byť minimálne 1,2 x 0,9 m s tým, že sa dajú sklápať dovnútra kvôli vetraniu a majú izolačné dvojité sklo (diterm). Treba ich umiestniť tak, aby slnečné lúče kone neoslňovali, to znamená v minimálne 1,8 - 2 m nad podlahou. Nedostatočné osvetlenie má silný vplyv na pohlavnú aktivitu koní. Nedostatok vitamínu D má za následok rachitídu u žriebät.

Kone treba udržiavať v čistote. Kôň by sa mal čistiť viackrát denne, minimálne vždy pred jazdou a po jej skončení. Čistenie má niekoľko fáz: vyškrabovanie kopýt, hrubé očistenie, čistenie mäkkou kefou, vyčesanie hrivy a chvosta, natretie kopýt olejom. Sprchovací kút by mal byť umiestnený blízko maštale. Dôležité je zabezpečiť odtok vody podľa zásad ochrany vôd. Každodenné čistenie, starostlivosť o srsť, hrivu, chvost a kopytá nie je iba práca a zvyšovanie nákladov na chov, ale je to súčasť kultúry v chove koní. Odporúča sa aj používanie leskov na srsť, kondicionérov na hrivu a chvost a mastí na kopytá. Pravidelné očkovanie a odčervovanie je samozrejmou súčasťou veterinárneho ošetrovania.

Dôležitá je pravidelná starostlivosť o zuby. U mladých koní je potrebné skontrolovať či netrpí na tzv. vlčie zuby, pretože zubadlo na ne môže narážať a z toho vzniká problém s hádzaním hlavy, priečnou tuhosťou. U starších koní býva problém prerastených zubov. Z týchto dôvodov sa odporúča upravovať zuby jedenkrát za rok. Ďalším vážnym problémom býva starostlivosť o kopytá, pravidelné korektúry mladých koní a podkúvanie pracovných koní. Koňom sa pravidelne každých šesť až osem týždňov ošetrujú kopytá korektúrou alebo vhodným podkutím podľa spôsobu ich využitia. Využívanie pravidelných služieb kvalifikovaných podkúvačov prispieva k dlhšiemu pracovnému využitiu koní. Výbehy je treba pravidelne čistiť od trusu.

slovenský teplokrvník
Žrebec - slovenský teplokrvník (Format)

Voľné ustajnenie
Voľné skupinové ustajnenie je pre kone najvhodnejšie a najprirodzenejšie, je však najnáročnejšie na zastavaný priestor. Toto ustajnenie sa používa najmä v žrebčincoch a rančoch. Odporúča sa pre žrebné kobyly, kobyly so žriebätami, a najmä pre odchov žriebät po odstavu, jednoročných, dvojročných aj trojročných koní (do zaradenia do výcviku).

Kone sú tu rozdelené do skupín, v ktorých zotrvávajú dlhšiu dobu, ako napríklad matky so žriebätkami, chovné kobyly, odstavené žriebätá do troch rokov veku, mladé kone a podobne. Voľná maštaľ je väčšinou jeden veľký priestor, v ktorom sú pri stenách umiestnené žľaby, napájačky a krúžky na priväzovanie koní. Na zemi je hlboká podstielka, ktorá sa mechanicky vyváža raz za určité obdobie. Celý priestor môže byť aj rozdelený na veľké koterce. V objekte by mali zvieratá tráviť veľmi málo času. Zväčša sú na pastvine a v stajni len za nepriaznivého počasia alebo na noc. Platí, že v jednom halovom ustajňovacom priestore je možno ustajniť najviac 40 zvierat.

Na tomto istom princípe funguje aj vonkajší odchov. Maštaľ nahrádza len prístrešok, kam sa koňom dováža kŕmenie a chráni ich pred nepriaznivým počasím, alebo naopak prílišným slnkom. Kone spolu žijú prirodzeným spôsobom, vytvoria si hierarchiu v stáde, majú dostatok pohybu a čerstvého vzduchu. Kôň je stádové zviera a tento spôsob chovu v stáde slúži aj ako prevencia psychických porúch, ktoré nazývame maštaľné zlozvyky.

V prípade mladých koní je to najlepší spôsob ich prirodzeného vývoja, posilňuje sa pohybový aparát, pľúca, a srdce. Za nevýhodu môžeme pokladať to, že tieto kone sa horšie kontrolujú, ošetrujú a ťažšie sa s nimi manipuluje. Záleží však vždy na počte koní v stáde, alebo v skupine. Ak sa majiteľ a ošetrovatelia pravidelne venujú aj mladým koňom, nie je problém s manipuláciou ani ošetrovaním v staršom veku. Pri takomto ustajnení je ideálne, ak sa stádo často nemení. Pri každom zmiešaní skupín, alebo zavedení cudzieho zvieraťa sa mení spoločenské poradie a to vyvoláva nekľud a stres.

Priestor vlastného voľného ustajnenia je obyčajne rozdelený na sekcie podľa veku a pohlavia. U chovných kobýl je vždy oddelený priestor pre prikrmovanie žriebät jadrom. Dĺžka halového objektu musí byť taká, aby žľab na jadrové krmivo stačil na pohodlné zoradenie všetkých ustajnených zvierat v dobe kŕmenia a zamedzilo sa vyvolávanie súťaživosti pri kŕmení. Dôležité je aj vhodné umiestnenie dostatočného počtu automatických napájačiek. Pre voľné ustajnenie sa odporúčajú haly s rozponom 18 m a so závesným stropom, v ktorom sa dajú vhodne inštalovať vetracie prívodné kanály tak, aby ich štrbinové vyústenie bolo v úrovni podkladu stropu.

Priestor voľného ustajnenia spolu s umiestnením a veľkosťou dvier musí byť navrhnutý tak, aby bolo možné odstraňovať hlbokú podstielku mechanickými nakladačmi, čo sa obyčajne robí jedenkrát za 3 až 4 mesiace. Pri voľnom ustajnení je najvhodnejšie riešiť napájanie umiestnením napájacieho žľabu na krátkej stene, kŕmenie jadrovým krmivom válovom na dlhej stene s možnosťou uväzovania a objemovým krmivom v strede maštale. Ustajňovacie priestory na chov koní s voľným ustajnením musia mať fixačnú chodbu, ohradu alebo fixačnú klietku s rýchlym otváraním a zatváraním.

Pre dospelého koňa sa odporúča plocha 7,3 m2.ks-1, pre kobylu so žriebäťom 12 - 16 m2.ks-1, pre žriebä do 1,5 roka 6 m2.ks-1 a pre žriebä do 3 rokov 8 - 12 m2.ks-1. Všeobecne platí, že na 1 koňa väčšieho plemena (výška v kohútiku viac ako 1,48 m) by malo pripadať 28 - 40 m3 maštale a pre malé plemená (menej ako 1,48 m) 20 - 27 m3.
Voľná maštaľ by mala byť na mierne vyvýšenom slnečnom mieste. Dôležité je smerovanie objektu, pozdĺžna os by mala viesť zo severu na juh. Priamo na maštaľ by mali nadväzovať pastviny alebo aspoň výbehy, ktoré umožnia celodenný pohyb.

Na oboch koncoch objektu by mali byť umiestnené dvere. Ich veľkosť sa prispôsobuje veľkosti mechanizačných zariadení na kŕmení a odstraňovaní hnoja. V stajni by nemali byť žiadne prekážky ani vnútorné stĺpy, pretože sú príčinou mnohých úrazov. Podlaha býva najčastejšie betónová so sklonom 1 - 2 % a najlepšie komfortne nastielaná. Najvhodnejšia podlaha je však drevená. Na trhu sa už objavili aj rôzne gumové a iné náhrady. Vždy sa pri výbere materiálu má prihliadať na zdravie koní. V starých stajniach bývala podlaha z tehliarskej hliny zmiešaná s pieskom a rašelinou. Z veterinárnych a hygienických dôvodov sa táto podlaha už dnes nepoužíva.

Minimálne potreby úžitkovej podlahy pri voľnom skupinovom ustajnení

Minimálne potreby úžitkovej podlahy

Pri ustajnení žriebät v skupinových boxoch je pre 2 žriebätá potrebná plocha 6 – 10 m2, pre skupinu do 5 žriebät 4 - 8 m2 na 1 žriebä, na každé ďalšie žriebä 3,5 - 7 m2 pri maximálnej veľkosti skupiny 10 - 15 žriebät.

Boxové ustajnenie sa odporúča na chov športových a dostihových koní, plemenných žrebcov a na ustajnenie kobýl pred a po pôrode.

Prúdenie vzduchu by malo byť cca 0,2 m.s-1 (do 14 °C) a v lete až 0,6 m.s-1 (nad 14 °C). Veľmi dôležité je aj svetlo. Na jedného koňa by malo byť v stajni najmenej jedno okno s veľkosťou 1 m2. Ďalej sa musí udržiavať vhodná vlhkosť a teplota vzduchu. Teplota by nemala byť stála. Mala by presne kopírovať vonkajšiu teplotu, objekt len mierni extrémy z vonka (dážď, vietor). Len tak zaistíme, že kôň nebude precitlivený a keď ho v zime vezmeme von, že mu to neuškodí. Koňom pri takomto ustajnení narastie dostatočná zimná srsť. Boxy sa väčšinou inštalujú do klasických zateplených objektov, môžu sa použiť v drevenej maštali. Pre stavbu boxov však vždy platí, že ich počet závisí od kubatúry priestoru na jedného koňa (28 - 40 m3).

Celé vnútorné zariadenie boxových a väzných stajní musí v každom svojom detaile vylučovať možnosť zranenia koní a svojim riešením zároveň prispievať čo najviac k zlepšeniu vzťahu koňa s človekom. Preto sa odporúča box so 1,4 m vysokou bočnou plnou drevenou stenou, najlepšie z tvrdého dreva. Nad ňou sa nachádza kovový rám s mrežami s priemerom prútov 15 - 20 mm a ich rozstupom 5 - 6 cm, aby pri kopnutí nedošlo k uviaznutiu kopyta. Predná stena boxu je tvorená dverami širokými 1,3 m bez mreže s vonkajším bezpečnostným zatváraním. Dvere boxu sú doplnené otváracím oknom. Kôň takto nie je izolovaný od ostatného priestoru koniarne a môže byť stále v priamom kontakte s ľuďmi a celým dianím v stajni. Medzi podlahou a drevenou stenou mala byť medzera, alebo dostatočný počet vetracích otvorov, ktoré umožňujú prúdenie čerstvého vzduchu a odvetrávanie čpavku z podstielky.

Boxy bývajú umiestnené tak, aby tvorili rady a umožňovali koňom sociálny kontakt. Medzi radami boxov je ulička, ktorá by mala mať šírku minimálne 3 m. Podlaha uličky je z betónu, pretože sa ľahko udržiava a nešmýka sa. Kovové časti musia byť protikorózne natreté ekologicky nezávadnou farbou. Najlepšie je ale pozinkovanie. Všeobecne sa steny boxov robia z rôznych materiálov. Ich minimálna výška je  2,2 - 2,5 m. Box je vybavený kŕmnym žľabom na jadrové krmivo a automatickou napájačkou. Seno sa koňom dáva na zem. Veľkosť boxu je 12 až 16 m2 v závislosti od kategórie. Už neplatí, že box na ustajnenie koňa má mať najmenej 3 x 3 m. Podlaha ustajňovacieho priestoru vytvára pevnú a stabilnú plochu, nesmie byť šmykľavá a musí umožňovať odstraňovanie výkalov a moču.

Boxy môžu byť umiestnené priamo vo vnútri maštale, ale výborné sú vonkajšie boxy. Každý box má svoj vlastný vchod priamo zvonku a nie cez stajňovú uličku. Dvere môžu byť rozdelené na spodnú a vrchnú časť. Cez deň je vrchná časť dverí otvorená - kone majú dostatočný prehľad - a na noc sa zvyčajne zatvára. Veľmi dobrými boxami sú tie, ktoré koňovi poskytujú klasické útočisko a zároveň z nich môže vyjsť aj von do malého výbehu (každý kôň má svoj výbeh, alebo je pred stajňou väčší spoločný výbeh). Tu však treba dbať na výber koní, ktoré stoja vedľa seba, aby vo výbehoch nedochádzalo k agresivite.

Dôležitá je správna podlaha boxu. Mala by byť veľmi jemne šikmá, smerom do uličky, aby odtekal moč a nezadržiaval sa v boxe. Toto sa dá riešiť aj rôznymi drenážami s odtokmi, vtedy podlaha zostáva rovná, záleží od toho, aký materiál je na podlahu použitý. Najvhodnejšie, ale aj najdrahšie sú drevené dlaždice. Výborne izolujú teplo a sú vzdušné. Ďalšou možnosťou sú tehlové dlaždice alebo zdrsnený betón. V tomto prípade však musíme dbať na dostatočne hlbokú podstielku, aby kone neležali na studenej a tvrdej podlahe. Dnes sa do boxov stále častejšie vkladá guma. Ako podstielka sa najviac používa slama, piliny, alebo hobliny. V žiadnom prípade však podstielka nesmie byť prašná a musí mať takú hĺbku, aby sa ňou kôň neprehrabal. Základom je udržiavať ju čistú a suchú!

Minimálna plocha boxu pre individuálne ustajnenie športových a pracovných koní sa presne vypočíta podľa vzorca
P = (2 . KV)2, kde KV = kohútiková výška).

Odporučené minimálne rozmery boxov a stojísk

minimálne rozmery boxov

Pre plemenné kone a kobyly so žriebätami je nutné počítať s rozmermi o polovicu vyššími; pracovné kone sa ustajnia vo väznom ustajnení alebo v boxu, športové kone na individuálnom stojisku alebo v boxu; šírky a dĺžky stojísk závisia na plemene.

Ustajnenie s priväzovaním
Tento spôsob je najmenej náročné na zastavaný priestor a finančné náklady a často sa používa pre  záprahové kone a aj pre kone vo výcviku, pre ostatné kategórie je nevhodné. Musíme si však uvedomiť, že to nie je celkom podľa zásad welfare, pretože pohyb je obmedzený na minimum. Kone uviazané na stojisku musia mať možnosť pohodlne ležať a vstať, napiť sa a nakŕmiť. Stojiská sú oddelené od seba tyčovou zábranou. Väzné stojisko má byť minimálne 3,5 m dlhé a 1,8 m široké. Medzi stojiskami by mala byť deliaca stena. Každé stojisko má svoj kŕmny žľab a automatickú napájačku. Je dobré, keď sú napájačky umiestnené o 10 cm nižšie ako kŕmny žľab. Frekvencia zlozvykov je však vo väznom ustajnení výrazne vyššia ako v ustajnení boxovom. Stojiská nie sú tak priestorovo náročné ako boxy a ušetrí sa práca a podstielka. Podstiela sa najčastejšie slamou, hoblinami, rašelinou, pilinami. Zásadne by mali byť kone prístup do výbehov.

Späť