Chov koní

Jan Brouček

kone

Kôň má medzi hospodárskymi zvieratami výnimočné postavenie. Počas dlhých tisícročí znamenal zdroj potravy, neskoršie dopravný prostriedok, pracovnú silu, ale bol tiež výrazom moci a spoločenského postavenia. Počas vývoja prešiel výraznou zmenou v zovňajšku ako i vo výkonnosti. Na jeho utváraní sa podieľali najmenej tri divoké formy: najťažší západný kôň (Equus robustus), jeho krv koluje v chladnokrvných plemenách koní. Tarpan (Equus ferus) sa výrazne podieľal na vzniku teplokrvných plemien koní. Jediný typ divokého koňa, ktorý sa zachoval dodnes, je Equus przewalskii. Za najstaršie domestikačné centrum sa považuje oblasť medzi Dneprom a Volgou (4 500 – 3 400 p. n. l.). Odhaduje sa, že za takmer 7 000 rokov v službách človeka sa vplyvom rôznych podmienok, rôznych spôsobov pracovného využitia, či neskôr zámernou selekciou vyvinulo viac než 4 000 rôznych plemien. Väčšina ich však časom opäť zanikla, v súčasnosti sa ich uznáva viac ako 200.

O existencii divokého koňa na území Slovenska máme dôkazy z nálezov kostrových pozostatkov a odtlačkov kopýt pochádzajúcich z obdobia asi 700 tisíc až 245 tisíc rokov p.n.l. Chov koní tu bol rozšírený a uznávaný už počas staroveku a ovplyvňovali ho nájazdy tatárskych a mongolských bojovníkov. Výrazný rozvoj chovu koní prebiehal počas tureckej okupácie časti Uhorska po porážke v r. 1526. Vzniklo veľa súkromných žrebčínov, ktoré priaznivo vplývali na skvalitňovanie chovu koní aj u roľníkov. K rozvoju chovu španielskych koní výrazne prispelo založenie žrebčína v Kopčanoch pri Holíči. Tam boli nasmerované importy anglického plnokrvníka.

Na území Slovenska sa v 19. storočí chovali len teplokrvné plemená koní (arabský kôň, lipican, anglický plnokrvník a polokrvník, nonius, klusák a huculský kôň). V súčasnej dobe sa na Slovensku chovajú teplokrvné plemená (Arabský plnokrvník, čistokrvný arabský, trokénsky kôň, anglický plnokrvník a polokrvník, americký klusák, nónius, Kladrubský kôň, Huculský kôň, Lipicanský kôň, Hanoverský kôň, Slovenský teplokrvník a Holštajnský kôň), z chladnokrvných Norický a Belgický chladnokrvník. K dispozícii je sedem génových rezerv: Slovenský športový pony, Shagya arab, Lipican, Furioso, Nonius, Hucul a Norický chladnokrvnik muránskeho typu.

Kým v polovici minulého storočia sa na Slovensku chovalo približne 300-tisíc koní, na začiatku 90. rokov ich už bolo len 12-tisíc a v súčasnosti zhruba 6,5 tisíca. Išlo o prirodzený proces, ktorý sa začal v 50. rokoch, keď kone v poľnohospodárskej výrobe na Slovensku postupne nahradzovali stroje. Možnosť spolupracovať so zahraničnými chovmi po novembri 1989 sa na rozšírenie a skvalitnenie chovu nevyužila. Väčšina družstiev a štátnych majetkov sa stratových chovov koní zbavila. Postupne zanikli aj sprivatizované žrebčíny a žrebčince (šamorínsky, motešický, veľkošarišský a novotekovský).

Späť