Chov hydiny v marginálnych oblastiach - 3. Ochrana proti vysokým teplotám

Jan Brouček

Hydina trpí počas letných horúčav stresom z vysokých teplôt. To spôsobuje zníženie produkcie, zhoršenie zdravotného stavu a úhyny. Všeobecne leží u hydiny teplotno-neutrálna zóna medzi 13 až 24 °C. Pri teplotách medzi 24 až 29 °C sa mierne zníži spotreba krmiva, klesá ďalej pri teplotách od 29 do 32 °C. Vtedy sa už zhoršuje rast a produkcia vajec, zmenšuje sa veľkosť vajec a kvalita škrupiny je menej pevná. Pri vzostupe teplôt k 35 oC vtáky výrazne znižujú príjem krmiva, evidujú sa úhyny, najmä u ťažkých nosníc a u výkrmových kurčiat. Veľmi kritický je stav pri teplote vzduchu v objekte nad 38 °C. Nastáva  celkové vyčerpanie organizmu, produkcia vajec a spotreba krmiva sú minimálne, vysoká je spotreba pitnej vody.

Aké sú vlastne optimálne teploty vzhľadom k úžitkovosti pre jednotlivé druhy hydiny? V halách pre odchov kuríc a nosnice sa odporúča optimálna teplota 18 - 20 °C pri relatívnej vlhkosti 60 - 75 %. Najmä pre výkrm kurčiat je treba zabezpečiť vhodné podmienky. Obdobie výkrmu  35 až 40 dní je totiž veľmi krátke a obmedzenie rastu čo i len na niekoľko dní vyvolá nepríjemnú ekonomickú stratu. Pre prvé obdobie výkrmu, približne 14 až 21 dní sú väčšinou k dispozícii odporúčania teplôt a vlhkosti vzduchu.  V druhej polovici výkrmu je ale osobitne dôležité dodržať teplotu vzduchu v rozmedzí 20 až 25 °C a udržiavať intenzívnym vetraním relatívnu vlhkosť pod 70 %. Vzduchotechnické zariadenie má byť v hale dimenzované tak, aby bolo možné vymeniť 3 m3 vzduchu za hodinu na 1 kg živej hmotnosti kurčiat.

Morka je možno najcitlivejším druhom hydiny na mikroklímu. Z toho dôvodu musí mať chovný objekt zariadenia na reguláciu teploty, vlhkosti a vetrania. V uzavretých chovných halách by sa mala denne monitorovať maximálna teplota, aby sa predišlo možným problémom narušenia pohody, zvlášť pri extrémnych teplotách. V lete vzniká skutočné riziko tepelného stresu, morky sú totiž významným producentom tepla. Vetrací systém by mal poskytnúť 7,5 m3/hod./kg živej hmotnosti pri maximálnej hustote obsadenia priestoru haly. Prívody vzduchu musia byť umiestnené tak, aby sa privádzaný vzduch rovnomerne rozptyľoval a aby prúdenie neprekročilo pri morčatách do 5 týždňov veku 0,2 m.s-1 a pri starších 0,3 m.s-1. Príliš vysoká rýchlosť prúdenia vzduchu pôsobí na morčatá nepriaznivo, stresovo a môže byť i príčinou kanibalizmu. Odporučená výmena vzduchu v odchovniach morčiat je 7 m3 na kg živej hmotnosti za hodinu. Maximálna rýchlosť prúdenia vzduchu je v zóne starších zvierat 1 m.s-1, pri relatívnej vlhkosti 65-75 %.

Húsatám má ventilácia v letnom období zaistiť výmenu vzduchu v množstve 4 m3.h.kg-1 živej hmotnosti. Prúdenie vzduchu by malo byť v rozmedzí 0,2-0,3 m.s-l. Optimálna teplota pre chovné husi je 8-12°C. Relatívna vlhkosť vzduchu by nemala presiahnuť 65 %. Prúdenie vzduchu by malo byť v horúcich letných dňoch do 1,5 m.s-1.

Na 1 kg živej hmotnosti sa odporúča v ustajnení plemenných hus vymeniť 3-4,5 m3.h-1. Mikroklimatické podmienky sa tiež líšia aj podľa toho, či sú husi v prípravnej, reprodukčnej alebo regeneračnej fáze. Optimálna teplota vzduchu je pre reprodukčnú fázu 13 °C, za vyhovujúcu sa považuje rozpätie 1-18 °C. Pri vysokých teplotách (nad 22°C) sa znižuje ochota gunárov páriť sa a znáška husí klesá. Relatívna vlhkosť vzduchu je optimálna 65 %. Výmena vzduchu by mala byť v letnom období 5-7 m3. h.kg-1 živej hmotnosti.

Udržanie optimálnej teploty býva v letnom období najčastejší problém v objektoch pre chov. Uvedomme si, že počas horúčav sa môže teplota vhodným  systémom vetrania len do určitej miery znížiť. Vzduch v objekte sa ohrieva teplom, ktoré produkujú zvieratá, teplom z osvetlenia a používaných motorov, teplom zo stropu a stien, a teplom z fermentácie podstielky. Teplo, ktoré vytvárajú zvieratá, je ovplyvňované živou hmotnosťou, druhom, plemenom, úrovňou produkcie, príjmom krmiva, pohybom a aktivitou vtákov. Ak je hustota zvierat na ploche vysoká, môže sa teplota nebezpečne zvýšiť, pretože sa produkuje viac metabolického tepla, na čo nebola ventilácia miestnosti pripravená. Prenos tepla sálaním a vedením z vtáka na vtáka je potom vysoký. To je nebezpečné pri obmedzenom vetraní alebo pri existencii „slepých“ miest s nehybnou vrstvou teplého vzduchu.

Ďalší faktor, ktorý pôsobí na zvyšovanie teploty v objekte je strecha. Je známe, že sa teplo z tela vtákov uvoľňuje vyžarovaním. Nebezpečné ale môže byť aj opačné vyžarovanie tepla smerom na vtákov z neizolovanej strechy, ktorá veľmi účinne prevádza teplo zo slnka na chovanú hydinu. Je prekvapujúce ako veľa solárneho tepla môže prenikať strechou v lete, keď je jej izolácia nedostatočná. Farba strechy, odraz slnečných lúčov, sklon, umiestnenia budovy v čiastočnom tieni sú faktory, na ktoré sa musí myslieť už pri vypracovávaní stavebných plánov. Lesklý povrch odráža dvojnásobne viac solárne žiarenie než znečistená strecha alebo strecha pokrytá tmavým plechom.

Všetky haly pre chov hydiny by mali byť orientované od východu k západu. Táto orientácia neumožní priamemu slnečnému žiareniu pôsobiť na postranné steny a spôsobovať prehriatie vzduchu vnútri.

Vzduch by mal vstupovať do haly tak, aby najskôr prúdil pod hrebeňom strechy a potom klesal k podlahe. To umožňujú nasávacie otvory, ktorých plocha by mala byť približne 1,4 až 1,5 násobkom plochy ventilátorových otvorov. Rozhoduje však aj rýchlosť prúdenia vzduchu určovaná výkonom ventilátorov. Plocha nasávacích otvorov sa riadi účinnosťou ventilátorov cez ovládacie čidlá.

Nútená ventilácia môže zaistiť dobré, stabilné prúdenie vzduchu počas letných extrémov, ale len pokiaľ je presne udržovaný stály tlak a nie sú prekážky prúdenia. Máme dva systémy ventilácie. Podtlakový systém používa k pohybu vzduchu vysávacie ventilátory. Znečistený vzduch je vypudzovaný z budovy vetrákmi s mierne vyššou rýchlosťou než je na vstupu. To čiastočne vytvára vákuum, ktoré spôsobuje, že vzduch vstupuje dovnútra s veľkou rýchlosťou. Podtlakový systém najlepšie pracuje pri stálom tlaku.

Modifikáciou podtlakového systému je vetranie tunelové. Tunelový spôsob vetrania hál je zabezpečovaný umiestnením všetkých výstupných podtlakových ventilátorov na jednej čelnej stene haly, pričom otvory pre nasávanie vzduchu sú na opačnom konci. Toto riešenie zaisťuje vysokú rýchlosť prúdenia. Tak sa zvyšujú straty tepla prúdením, znižuje sa efektívna teplota (teplota, ktorú hydina cíti). Rýchlosť prúdenia vzduchu by sa však mala zvyšovať iba pri teplote vyššej ako 25 °C a neodporúča sa vyššia rýchlosť prúdenia vzduchu ako 2,5 m.s-1. Zvýšenie rýchlosti prúdenia vzduchu o 0,1 m.s-1 znižuje tzv. pociťovanú teplotu približne o 1 °C pri teplotách do 30 °C. Vo vyšších teplotách efekt rýchlosti vzduchu postupne klesá.

Tunelový spôsob vetrania hál je možné použiť ako samostatný bez zvlhčovania vzduchu, alebo tzv. systém pomocou zvlhčujúcich vložiek. Vzduch je chladený už pri vháňaní do objektu pri prechodu cez vložky. Najpoužívanejšie materiály na chladiace vložky sú osiková vláknina a zvrásnená (vlnitá, voštinová) celulóza.

Hlavné časti zariadenia sú: chladiaca (zvlhčujúca) kvapalina, zdroj vody, čerpadlo, rozvodné trubky, zberací žľab, nádrž a výpustné zariadenie. Teplo je odnímané zo vzduchu počas procesu a vzduch vpúšťaný dovnútra má nižšiu teplotu s vyšším obsahom vlhkosti. Voda pravidelne cirkuluje pomocou čerpadla medzi nádržou a chladiacou vložkou. Z nádrže tečie cez filter rozvodnými trubkami do vrchnej časti chladiacej vložky a odtiaľ samospádom dolu. Neodparená voda je zo zberného žliabku na spodku vložky prečerpávaná z nádrže opäť nahor. Chladiaca voda sa môže tak dlho používať, pokiaľ nebude koncentrácia príliš vysoká. Obsah solí a minerálií vo vode sa v priebehu recyklácie totiž zvyšuje. Ak je obsah znečistenia príliš vysoký, je k dispozícii vypúšťací systém.

Chladiaca vložka z celulózy všeobecne potrebuje viac vzduchu a vody, než vložka z osikovej vlákniny. Najväčší chladiaci účinok má hrúbka vrstvy 15 cm. Vložky sa umiesťujú pozdĺž celej steny a naproti by mali byť zamontované podtlakové ventilátory. Vložka musí byť každý deň vysušená, najlepšie ráno. Sušenie umožňuje udržať konzistenciu náplne a pomáha obmedzovať vytváranie rias. K redukcii rastu rias sa môžu použiť aj algicídy pridávané do vody vháňanej do chladiacich vložiek. Ako algicídy sa používajú CaCl2O2, C2H4 Cl2, alebo NH4Cl a aplikujú sa raz za týždeň v množstve 0,045 kg na 1 m3 vody. Vložky by mali byť raz mesačne premyté, aby sa odstránil prach a sedimenty, celý systém by mal byť prepláchnutý, aby sa odstránili minerálne soli a nečistoty usadené v trubkách a nádrži.

Pretlakový systém používa ventilátory k fúkaniu čerstvého vzduchu do objektu. Vnútri sa tvorí mierne vyšší tlak. Nastavení ventilačného systému v lete by nemalo byť podhodnotené. Pokiaľ systém funguje v lete spoľahlivo, môže zlepšiť kvalitu podstielky, redukovať množstvo prachu, a zlepšiť prírastky a produkciu.

Pre zabezpečenie dobrého welfare by sa v lete mala znížiť hustota obsadenia hydiny na ploche. Pri tom sa musí rešpektovať druh, plemeno, úroveň výživy, kvalita a spotreba krmiva, jatočný vek a hmotnosť, očakávaná hmotnosť na konci výkrmu, prípadne či bol kŕdeľ sexovaný, alebo nie. Zásadný predpoklad pre ochranu proti vysokým teplotám je adlibitný príjem čistej a studenej vody. Pretože vtáky počas obdobia s vysokou teplotou strácajú minerálie, musia byť tieto látky pridávané do pitnej vody.

Hlavnou úlohou techniky kŕmenia počas vysokých teplôt je udržať výšku produkcie. Pri zníženom príjme krmiva sa preto musí zvýšiť príjem živín, aby bol pokles úžitkovosti čo najnižší. Musí sa zvýšiť koncentrácia živín a minerálií v krmive, krmivo podávať vo vhodnom čase, najlepšie krátko po brieždení a opäť jednu hodinu pred zotmením.

Späť