Chov hydiny v marginálnych oblastiach - 1. Hrabavá hydina

Jan Brouček

1.1. Chov sliepok
Základnou podmienkou vysokej úžitkovosti sliepok je správny odchov, kedy sa má dosiahnuť zodpovedajúca živá hmotnosť, pevná konštitúcia tela, dobrý zdravotný stav. Predpokladom úspešnej produkcie vajec a mäsa sú dobre odchované a zdravé kurčatá. Zaostalé kurčatá s nezodpovedajúcou hmotnosťou sa budú horšie prispôsobovať životu v znáškových halách a budú viac citlivé na stres, čo môže viesť až ku zmenám v správaní.

hrabava hydina
Hrabavá hydina

Pri šľachtení znáškových a mäsových typov sliepok sa využíva tvorba inbredných línií. Pri otcovských líniách sa selektuje predovšetkým na vysokú intenzitu znášky, rastu, tvar tela, jatočnú výťažnosť a oplodňovaciu schopnosť kohútov, pri materských líniách sa okrem rastovej schopnosti zohľadňuje najmä reprodukčná spôsobilosť a životaschopnosť. Čisté, spravidla inbredné línie sa potom skúšajú na ich vzájomnú kombinovateľnosť pri tvorbe dvoj, a trojlíniových hybridov. Praktizuje sa aj tvorba tzv. syntetických línií.

Odchov kurčiat
Pre kurčatá je všeobecne nutné dodržať nasledujúce zásady: umytie a vyčistenie odchovne a celého zariadenia po predchádzajúcom odchove, vrátane zásobníkov krmiva; prevedenie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie haly a okolia; preskúšanie funkčnosti celej technológie pred naskladnením kurčiat. Voda v napájacom systéme má byť vyhriata na teplotu haly. Vetranie musí byť bez rizika prievanu. Vlhkosť vzduchu s ohľadom na prašnosť prostredia by mala v 1. týždni dosiahnuť aspoň 50 % a v ďalšom období by nemala klesnúť pod 40 %.

Pretože v priebehu odchovu si kurčatá vypestujú celý rad návykov, ktoré sú u nich na rôzne dlhú dobu zafixované (riešenie rozdielneho kŕmenia, napájania, hradovania, ale aj ozobávanie peria, vystrašenosť), odporúča sa odchovávať kurčatá v rovnakom technologickom systéme a pokiaľ možno s rovnakým technologickým zariadením v akom budú neskôr, ako nosnice, chované. Veľmi dôležité je to v prípade voliér. Vyliahnuté kurčatá by sa mali umiestňovať s ohľadom na rovnaké teplotné a svetelné pomery len v strednom podlaží voliér. Vo veku 10 – 15 dní sa do dolného podlažia premiestni len polovica kurčiat a vo veku okolo troch týždňov sa otvoria dvierka dolného podlažia a kurčatám sa ponechá možnosť, aby sa postupne premiestňovali na podstielku a späť do voliéry. Aby kurčatá zaznamenali blížiaci sa koniec svetelného dňa, musí byť asi 30 minút pred jeho ukončením postupne znižovaná intenzita osvetlenia.

Pre optimálny vývoj kurčiat by mal byť svetelný deň v halách s oknami i v bezokenných odchovniach nasledujúci: v priebehu odchovu až do 17. týždňa veku by mala byť intenzita svetla asi 1,5 W na 1 m2, od 18. do 20. týždňa veku by mala byť intenzita svetla zvýšená postupne až na 3 W na 1 m2. Svetelný režim by mal vždy rešpektovať požiadavky konkrétneho plemenného materiálu. V dobe odchovu od prvého dňa, keď sa kurčatám dĺžka svetelného dňa udržuje 24 hodín, možno znižovať dĺžku svetelného dňa postupne na 16 hodín medzi 2. - 7. dňom veku, na 12 hodín v 2. týždni veku, na 11 hodín v 3. týždni veku a len na 5 hodín v 4. - 16. týždni. Od tejto doby sa potom svetelný deň predlžuje na 10 hodín v 20. týždni veku a 12 hodín v 22. týždni. Svetelný režim v odchove kurčiat mäsového typu sa odporúča takýto: prvé 2 dni 24 hodín svet1a. Od 3. do 21. dňa postupne skracujeme na 9 hodín svetla, tento režim udržujeme do 18. - 20. týždňa veku, kedy presúvame kurčatá do znáškových hál.

Sliepočky a kohúty majú byť od prvého dňa veku až do 24. týždňa veku odchovávaní oddelene. Predpokladom vyrovnaného odchovu kurčiat i dobrej úžitkovosti nosníc je dostatočný kŕmny a napájací priestor. U kurčiat do 6 týždňov veku by sa mali dodržovať tieto rozmery: šírka kŕmidla na 1 kus 2,5 cm, šírka hrany napájačky na 1 kus 2,5 cm, minimálne 2 kvapátkové napájačky na 1 klietku a na jednu kvapátkovú napájačku maximálne 10 kurčiat. Od 6 týždňov veku sa hodnoty zvyšujú. Šírka kŕmidla na 1 kus by mala byť 5 cm, šírka hrany napájačky na 1 kus 3 cm. Počty kvapátkových napájačiek a počet kurčiat zostávajú rovnaké.

Odchov kurčiat a kohútov mäsového typu prebieha za podobných podmienok prostredia ako u nosného typu kurčiat, je však potrebné počítať s nižšou koncentráciou zvierat na 1 m2 podlahovej plochy – 8 ks/m2. Kŕmny a napájací priestor musí odpovedať väčšiemu telesnému rámcu kurčiat, kedy na 1 odchované kurča je treba 10 - 15 cm s maximálnej vzdialenosti kŕmidiel od seba 3 m. Na 1 kurča je treba 2,5 cm napájacej hrany.

Od vyliahnutia do 3 týždňov veku skrmujeme kurčatám nosivých plemien štartérovú zmes. Od 4. do 14. týždňa veku dostávajú sliepočky i kohúty zmes pre kurčatá, od 15. týždňa potom zmes pre nosnice. Od 8. týždňa dostávajú rodičovské kurčatá tiež 5 g gritu na kus a týždeň. Len prvých 7 – 10 dní kŕmime ad libitum, po celé ďalšie obdobie odchovu sa musí prevádzať reštrikcia krmiva pre usmernenie rastu kurčiat a kohútikov.

Kŕmenie kurčiat mäsového typu sliepok pre rodičovský materiál je náročnejšie než u brojlerových kurčiat alebo kurčiat nosivého typu sliepok. Už v ranom veku sa totiž musí začať uplatňovať reštrikcia kŕmenia. S reštrikciou krmiva začíname okolo tretieho týždňa veku. Do tej doby dostávajú kurčatá kŕmenie ad libitum. V tejto dobe by však kurčatá mali prijímať viac ako 45 g zmesi denne a optimálna teplota v hale má byť 21 °C, inak hrozí zhlukovanie kurčiat s možnosťou ich utlačenia.

sliepky
Ilustračné foto (kliknutím zväčšíte obrázok)

Ustajnenie sliepok
Prijatie Smernice Rady č.1999/74/ES z 19. júla 1999 podnietilo rozvoj alternatívnych systémov. Pod týmto názvom sa však skrýva celý rad systémov ustajnenia. Môžeme ich rozdeliť do nasledovných kategórií: chov na hlbokej podstielke s možnosťou kombinácie roštovej podlahy, voliérový chov a intenzívny výbehový chov. Ďalšie členenie môže byť na ustajňovacie systémy podlahové a voliérové.


Pretože sú parametre ustajnenia a kŕmenia klietkových a alternatívnych systémov podrobne popísané v Nariadeniach vlády Slovenskej republiky č. 736/2002 z 11. decembra 2002 a č. 236/2003 z 9. júla 2003, Z. z., sústredíme sa len na praktické poznatky a správnu techniku chovu.

Alternatívne ustajnenie
Pri použití podlahových chovov je podlaha čiastočne pokrytá podstielkou zo slamy alebo hoblín a čiastočne bidlami nad trusníkom pokrytým roštovou podlahou. Nad roštovou podlahou sú umiestnené kŕmidlá a napájačky. Tým sa dosahuje predĺženie pobytu sliepok na roštoch a tak sa prevládajúci podiel trusu zachytáva do podroštových priestorov. Pre znášku vajec sú zriadené znáškové hniezda, ktoré môžu byť konštruované pre ručný i pre automatický zber. Stálym problémom v bezklietkových systémoch je manipulácia s podstielkou a jej udržovanie vo vhodnom stave. Keď sa podstielka stáva studenou a mokrou, nastáva prudký nárast infekcie, parazitických a bakteriálnych ochorení. Nemalé ťažkosti spôsobuje sociálna štruktúra kŕdľa s výskytom kanibalizmu, najmä na začiatku znášky.

Nevýhodou intenzívneho výbehového chovu je vysoké riziko vzniku ochorení vrátane parazitných, vzhľadom na kontakt nosníc s trusom a voľne žijúcimi vtákmi. Vysoké je riziko ohrozenia predátormi a z toho vznikajúci strach z nich. Sliepky sú vystavené pôsobeniu extrémnych klimatických podmienok. Je tu pomerne vysoká náročnosť na pracovnú silu.

Voliéry predstavujú pozvoľný prechod od klietkových technológií na voľný chov. Dizajn systému vychádzal z požiadavky zabezpečiť hustotu osadenia na úrovni 3-etážovej klietkovej technológie a skutočne sa vzdialene podobá klietkovej hale. Tvoria ho rady drôtených alebo plastových roštov usporiadaných do etáží. Podľa Smernice rady č. 1999/74/ES sa môžu montovať najviac štyri nad sebou umiestnené roviny, pričom vzdialenosť medzi nimi musí byť najmenej 45 cm. Modifikácie zoradenia technologického vybavenia sa rôznia, ale v súčasnosti môžeme hovoriť o troch základných prevedeniach: voliérovej bez integrovaných znáškových boxov (hniezd), voliérovej s integrovanými znáškovými hniezdami a ako portálové systémy.

Nad vrchnými roštami sú spravidla umiestnené bidlá. Krmivo a voda sú poskytnuté vo všetkých ďalších etážach. Aby trus nosníc z vyšších stupňov neznečisťoval nosnice sediace na nižších stupňoch, je pod každým roštom zabudovaný zachytávač trusu. Ten odvádza trus do stredu konštrukcie na dopravník, ktorý ho odstraňuje z haly. Voľná podlahová plocha je pokrytá podstielkou. V zložitejších voliérových systémoch sú sliepky chované v dvoch až štyroch úrovniach, pričom sa hustota obsadenia môže pohybovať až okolo 20 ks.m-2, ale v skutočnosti na 1 m2 využiteľnej plochy pripadá 7 až 8 nosníc. Prednosťou je teda dobré využitie maštaľného priestoru.

K chovom na hlbokej podstielke a voliérovým systémom je možné doplniť prídavnú plochu v dvoch prevedeniach: zakrytý výbeh, tzv. zimnou záhradou, alebo voľný výbeh s možnosťou pastvy. Zakrytý výbeh je spravidla časťou chovnej haly. Má spevnenú, často betónovú podlahu, ohradenú pletivom a jeho strechu tvorí predĺženie strechy haly. Vtáky sú takto chránené proti dažďu a predátorom.

Klietkové ustajnenie
Pri klietkových systémoch je treba zdôrazniť, že konvenčné (neobohatené) klietky sú použiteľné len do 31.12.2011. Sú zhotovené z drôteného pletiva so zvažujúcou sa podlahou. Vybavené sú zariadením na kŕmenie, napájanie, zber vajec, odstraňovanie trusu a otvorom pre naskladnenie a vyskladnenie hydiny. Na každú nosnicu pripadá najmenej 550 cm2 plochy klietky. Hlavným problémom systému v neobohatených klietkach je nedostatok priestoru pre nosnicu, ktorý neumožňuje prirodzené správanie. Okrem nedostatku telesného priestoru v klietkach vzniká i nedostatok psychologického priestoru z väčšieho obsadenia než sliepky preferujú. Na sliepkach chovaných v klietkach sa po vrchole znášky niekedy prejavuje paralýza, známa ako klietková únava nosníc. Pri konci znáškového obdobia majú sliepky z neobohatených klietok menšiu pevnosť kostí končatín ako sliepky z bezklietkových chovov. Jednoduchá úprava klietok, ako aj pridanie bidla, pevnosť kostí zlepšuje. Sliepky v klietkových batériách majú obmedzené prirodzené správanie, ale najväčším zdrojom frustrácie je nemožnosť nájsť miesto pre znášku (hniezdo). Aj nedostatok príležitostí na popolenie v klietkach má za následok sužovanie nosníc. Sliepky v klietkach trávia všetok čas na naklonenej drôtenej podlahe. Jeden z dôsledkov tohto ustajnenia je rozvoj hyperkeratózy (nadmerné rohovatenie pokožky) prstových vankúšikov a prerastanie pazúrov.

Nová generácia tzv. obohatených klietok, ktoré musia byť používané od 1.1.2012, ponúka okrem uvedeného vybavenia aj obohacujúce prvky. Tieto zahŕňajú bidlá, hniezda pre znášku, podstielku na zobanie, zariadenie na obrusovanie pazúrov a zvýšenú výšku klietky, pričom sa sledoval zámer spojiť hygienické a ekonomické výhody batériových klietok s podmienkami pre prirodzenejšie správanie sliepok. Na každú nosnicu pripadá najmenej 750 cm2 plochy klietky.

Svetelný program sa dá bez problémov dodržiavať v bezokenných halách. V prípade výbehových chovov je nutné riadeným svetelným režimom korigovať v hale prirodzenú dĺžku svetelného dňa bez ohľadu na ročné obdobie, zvlášť pri nástupe do znášky v jesenných mesiacoch, kedy sa deň skracuje. Intenzita umelého osvetlenia by mala byť konštantná. Dôležitou zásadou je od 15. týždňa veku nikdy neskracovať dĺžku svetelného dňa a tiež neznižovať intenzitu svetla v období príprav a samotnej znášky. Odporúčaná intenzita osvetlenia pre chov nosníc v hale je od 17. do 78. týždňa veku 2 – 3 W.m-2. V halách pre nosnice sa odporúča teplota 18 - 20 ?C pri relatívnej vlhkosti 60 - 75 %. Výmena vzduchu je obdobná ako v odchovni pri kurčatách.

Chov výkrmových kurčiat
Chov kurčiat na produkciu mäsa predstavuje dôležité odvetvie chovu hospodárskych zvierat. Na uvedené odvetvie sa nevzťahovali osobitné právne predpisy smernice 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely. Komisia sa preto rozhodla 28. júna 2007 navrhnúť osobitnú smernicu Rady 2007/43/ES, ktorú museli členské štáty zapracovať do svojej národnej legislatívy do 30. júna 2010. Pre slovenských chovateľov je od 1.7.2010 záväzné Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 275/2010 Z.z. z 9. júna 2010, ktorým sa ustanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa.

Cieľom pravidiel je zaviesť zlepšenia v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok v intenzívnom chove kureniec na základe nových požiadaviek, ktoré majú tieto zariadenia spĺňať v súvislosti s ich technickým zabezpečením a riadením. K týmto zlepšeniam patrí aj kvalitnejšie monitorovanie chovu a zabezpečenie plynulejšieho toku informácií medzi producentom, príslušnými orgánmi a bitúnkom formou monitorovania tiel kureniec po porážke s osobitným zameraním na kontrolu vhodnosti podmienok počas chovu.

Smernica sa vzťahuje na kurčatá chované na produkciu mäsa s výnimkou chovov s počtom kurčiat nižším ako 500 ks, chovov iba s chovnými kurčatami, liahní, extenzívnych chovov a ekologických chovov. Zodpovednosť za pohodu zvierat nesie majiteľ alebo správca zvierat. Členské štáty môžu prijímať prísnejšie opatrenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

Základný bod smernice je obmedzenie hustoty chovu brojlerov na 33 kg na meter štvorcový, v prípade zvlášť priaznivých podmienok na 39 kg. Majiteľovi vyplýva z tohto nariadenia povinnosť viesť evidenciu súvisiacu s každou jednotkou zariadenia s uvedením pôvodu kurčiat, dátumu, množstva a druhu dodaného krmiva, počtu naskladnených kurčiat, poskytnutého veterinárneho ošetrenia, dennej úmrtnosti s označením príčin, priemernej hmotnosti kurčiat v čase ich odoslania na bitúnok, počtu kurčiat odoslaných na bitúnok a počtu kurčiat, ktoré uhynuli pred príchodom na bitúnok.

Požiadavky na podmienky chovu uvádza príloha 1: Napájačky musia byť umiestnené a udržiavané tak, aby sa minimalizovalo rozlievanie vody. Krmivo musí byť podávané kurčatám nepretržite alebo v dávkach a nesmie byť odobraté skôr ako 12 hodín pred predpokladaným časom porážky. Podstielka musí byť suchá a kyprá a všetky kurčatá k nej musia mať prístup. Vetranie musí byť dostatočné, aby sa zamedzilo prehriatiu a v prípade potreby sa spojuje so systémami vyhrievania tak, aby sa odstránila nadmerná vlhkosť. Hladina hluku musí byť znížená na minimum. Všetky budovy majú mať osvetlenie o intenzite aspoň 20 luxov počas periód svietenia, ktoré sa meria vo výške očí vtáka a musí osvetľovať minimálne 80 % úžitkovej plochy. Dočasné zníženie možno povoliť, pokiaľ je to nevyhnutné, avšak na základe povolenia veterinárneho lekára. Počas prvých siedmich dní od naskladnenia kurčiat a do troch dní pred plánovaným časom porážky musí osvetlenie fungovať v 24-hodinovom rytme (noc a deň), vrátane časových období zatemnenia trvajúcich celkovo najmenej 6 hodín, v rámci ktorých musí byť zaistené aspoň jedno neprerušované obdobie zatemnenia trvajúce najmenej 4 hodiny. Všetky kurčatá, chované na farme sa musia minimálne 2-krát denne kontrolovať. Kurčatá s poraneniami alebo so zjavnými zdravotnými ťažkosťami musia byť hneď ošetrené alebo porazené. Po ukončení turnusu musí dôjsť k dokonalému očisteniu všetkých zariadení a podstielka musí byť odstránená. Každá farma je povinná evidovať plochu chovného priestoru, počet naskladnených kurčiat, mortalitu a jej príčiny, spotrebu krmiva, plemeno alebo hybrid.

V prípade požiadavky na vyššiu hustotu obsadenia musí vlastník alebo držiteľ túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu najneskôr 15 dní pred obsadením haly. Musí uviesť súhrnnú dokumentáciu o technických podrobnostiach zariadenia a jeho vybavenia vrátane plánu zariadenia, ako aj rozmerov priestorov, v ktorých sa nachádzajú kurčatá, o systéme vetrania, ochladzovania a vykurovania, plánu vetrania, parametrov ovzdušia (prúdenie vzduchu, teplota, relatívna vlhkosť), o systémoch kŕmenia a napájania, bezpečnostných a zálohových systémoch v prípade poruchy dodávky elektrickej energie, typu povrchu a podstielky. Takisto musí mať podložené ciele produkcie a organizáciu riadenia vrátane počtu zamestnancov zodpovedných za starostlivosť o kurčatá, ako aj kontaktných informácií pre prípad núdze, informácií týkajúcich sa odbornosti majiteľa alebo správcu zariadenia, ako aj iných osôb zodpovedných za starostlivosť o kurčatá, dodávateľov kurčiat a krmiva, veterinárneho lekára zodpovedného za dané zariadenie, plánu kontroly a postupov týkajúcich sa každodennej prevádzky zariadenia, ako aj postupov pri utracovaní kurčiat, plánu kontroly a údržby technického vybavenia, postupov pri čistení a dezinfekcii, postupov pri vyskladňovaní a odchyte a núdzových plánov pre prípad výpadku elektrickej energie. Sú stanovené aj hraničné hodnoty koncentrácie amoniaku a oxidu uhličitého, teploty a priemernej relatívnej vlhkosti.

Všeobecne je treba mikroklimatické podmienky pre výkrm kurčiat zabezpečiť so zreteľom na to, že za 35 až 40 dní budú kurčatá pripravené na jatočné opracovanie. Pre prvé obdobie výkrmu, približne 14 až 21 dní je najdôležitejšie zabezpečiť vhodnú teplotu a vlhkosť vzduchu spolu s odporúčaným svetelným režimom pre konkrétny výkrmový hybrid. V druhej polovici výkrmu je osobitne dôležité neprekročiť teplotu vzduchu nad rozmedzie 20 až 25 °C a udržiavať intenzívnym vetraním relatívnu vlhkosť pod 70 % pri neprekročení povolených hodnôt obsahu škodlivých plynov.

Dobré osvetlenie v hale je zvlášť dôležité v prvých dňoch, aby kurčatá rýchle našli vodu a krmivo. Neskoršie (nie však skôr než po 4 dňoch), je možné začať so svetelným programom. Pre výkrmcu je organizačne jednoduchší skrátený svetelný režim, ktorý kombinuje skrátenú periódu svetla (napríklad 12 hodín) od 4. do 21. dňa výkrmu s jednorázovým návratom k svetelnému režimu 23 hodín svetla a 1 hodina tmy. Tento typ svetelného programu je vhodný pre výkrm brojlerových kurčiat oboch pohlaví. Typickým príkladom skráteného svetelného režimu je svetelný program odporúčaný pre výkrm sliepočiek do 2 kg živej hmotnosti. V praxi sa často využíva aj stály svetelný režim, pri ktorom sa v 1. týždeň výkrmu svieti 23 hodín a od 7. dňa do konca výkrmu 14 až 16 hodín.

Pri výkrme kurčiat v podlahovom systéme ustajnenia na podstielke sa využíva obdobná technologická vybavenosť ako v odchove kurčiat. V  halách sa môže podstielka kombinovať s roštom. Tepelný režim je obdobný ako v odchove kurčiat, k vykurovaniu sa využívajú jednak elektrické či plynové vyhrievače, alebo vykurovací plynový agregát. Výkrm kurčiat klietkach je zakázaný.

Hala pre výkrm kurčiat musí byť bez okien, dobre vetrateľná, vyčistená, umytá a vydezinfikovaná. Stavebné riešenie by malo znemožniť vstup voľne žijúcim hrabošom, vtákom a škodlivému hmyzu. Ako podstielka je najvhodnejšia pre jednodňové kurčatá pšeničná slama, suchá, bez plesní, rezaná alebo drvená, nastlatá po celej ploche haly vo vrstve asi 3 cm, čomu odpovedajú asi 3 kg slamy na 1 m2. Slamu režeme až pred nastielaním do haly. V našich podmienkach sú obvyklým materiálom i hobliny.

Z hľadiska rýchlosti výmeny turnusov, najmä pri inštalácii kŕmnych a napájacích liniek v pozdĺžnych a výškovo nastaviteľných pásoch, je najvýhodnejší spôsob výkrmu na podstielke. Pre každý turnus je treba navrstviť podstielku vo výške minimálne 50 mm, ideálne 80 až 100 mm po celej ploche haly a po inštalovaní ostatného vyčisteného technologického zariadenia výkrmovú halu znovu dezinfikovať. Ako podstielka sú vhodné hobľovance z mäkkého dreva, rezaná slama, mierne drvené kukuričné vretená alebo ich zmesi. Nevhodné sú piliny. Pre rovnomerné obsadenie chovnej plochy je dôležité rovnomerné rozostretie podstielky po celej ploche. Maximálna vlhkosť podstielky je 50 %. Pred naskladnením kurčiat musí byť chovný priestor predhriatý na požadovanú teplotu už 1 deň pred dodávkou kurčiat, samozrejmé je zabezpečenie prívodu čerstvej vody a bezproblémovej dopravy krmiva.

Technologické podmienky výkrmu kurčiat predstavujú obsadenie chovnej plochy, zabezpečenie systému kŕmenia a napájania, spôsob kontroly rastu a zdravotného stavu a spôsob vyskladňovania kurčiat pri ukončení výkrmu. Z uvedených podmienok je súčasne najviac diskutované obsadenie chovnej plochy, ktoré sa udáva buď v kusoch na 1 m2 podlahovej plochy haly alebo zaťaženie – hustota zástavu chovnej plochy v kg živej hmotnosti kurčiat na konci výkrmového obdobia. Pri výkrme kurčiat musí byť dodržaný maximálny počet kusov na m2 podlahovej plochy - do 2. týždňa 45 ks, do 4. týždňa 28 ks, do 8 týždňa 15 ks, do 12. týždňa 10 ks na m2 . Samozrejme, je treba si uvedené počty prepočítať podľa Nariadenia vlády SR na limity 33 kg.m-2 alebo 39 kg.m-2.

Výživa a kŕmenie kurčiat sa riadi presnými požiadavkami pre jednotlivé hybridné kombinácie. Obyčajne sa však približne do 14. dňa veku skrmuje štartér v podobe drvených granúl s obsahom 220 až 240 g NL a 12,6 MJ ME/kg. Od 15. do 28. dňa veku sa podáva granulovaná rastová zmes s veľkosťou granúl 3,5 mm. Obsah živín je 200 až 210 g NL a 13,0 MJ ME na 1 kg. Posledných 7 dní pred vyskladnením sa skrmuje zmes finišér (190 až 200 g NL a 13,5 MJ ME na 1 kg). Táto zmes nesmie obsahovať inhibičné látky (liečivá, antikokcidikaá, antibiotiká a pod), je rovnako granulovaná. U špeciálnych výkrmní sa použije špeciálna výživa podľa technologických návodov, napr. pri výkrme kurčiat podľa pohlavia.

1.2. Chov moriek

Morky sú našimi najväčšími kurovitými vtákmi. Najrozšírenejším plemenom je plemeno biela širokoprsá. Chová sa v dvoch typoch, stredný typ (hmotnosť morky 6 - 9 kg, hmotnosť moriaka je 15 – 18 kg) a veľký typ (hmotnosť morky 9 - 12 kg, moriak 15 kg a viac).

Morka je najcitlivejším druhom hydiny na mikroklímu, najmä v mladom veku. Citlivá je predovšetkým na zmeny teploty, nakoľko termoregulačný systém morky sa vyvíja pomalšie ako u iných druhov hydiny. Z toho dôvodu musí mať chovný objekt zariadenie na reguláciu teploty, ako sú prídavné tepelné zariadenia, vetranie a pod. Prvou podmienkou pre zachovanie dobrého zdravia morčiat je príprava haly pre nový turnus po vyskladnení predchádzajúceho. Mali by byť uskutočnené nasledujúce činnosti: dezinsekcia, odpratanie podstielky, umytie haly, umytie a dezinfekcia kŕmneho a napájacieho systému, deratizácia, dezinfekcia, umytie a dezinfekcia vonkajších plôch a hygienické zabezpečenie vstupu do objektu. Minimálna prestávka medzi dvomi turnusmi by mala byť aspoň 2 týždne. Najmenej 24 hodín pred naskladnením sa hala vyhreje na požadovanú teplotu,  podľa teploty v zóne pohybu morčiat nastavíme vyhrievacie zdroje (elektrické kvočky) a skontrolujeme intenzitu osvetlenia pod kvočkami. Približne 6 hodín pred naskladnením naplníme napájačky. Krmivo pripravíme 2 hodiny pred naskladnením. Morčatá majú byť v bezprostrednej blízkosti zdroja tepla minimálne 8 až 10 dní. Na 1 m2 podlahovej plochy by do veku dvoch týždňov nemalo byť viac ako 20 ks, do ôsmich týždňov 12 ks, neskoršie len do 30 kg živej hmotnosti/m2. Podstielka musí byť suchá, rovnomerne rozmiestnená v hrúbke 8 až 10 cm po celej hale.

Kŕmenie musí byť zabezpečené do chuti pri dostatočnom kŕmnom priestore. Je potrebné brať do úvahy, že morky neobľubujú sypké krmivo. Preto počas prvých 7 – 10 dní podávame drvené granule, záver skrmovania musí byť už vo forme granúl s priemerom do 3 mm a od 7. týždňa skrmujeme granule s priemerom 4 mm. Nevyhnutné je podávanie gritu. Grit podávame oddelene od krmiva na táckach alebo osobitných kŕmidlách už od 1. dňa. Odporúča sa riečny praný piesok so zrnitosťou 2 – 4 mm. Od 1. do 3. týždňa veku skrmujeme štartérovú kŕmnu zmes s obsahom 290 g dusíkatých látok v 1 kg. Od 4. týždňa veku skrmujeme zmes s obsahom 260 g NL a 11,8 MJ ME/kg, do 8. týždňa kŕmime zmes s obsahom 240 g NL a 12.0 MJ ME. Od 9. týždňa veku je dobré kŕmiť morčatá rozdielne, podľa pohlavia. Moriaky kŕmime viac reštrikčne. Zmesami s obsahom živín 180 až 200 g NL kŕmime len do 16. týždňa, od 17. týždňa veku až do konca odchovu sa podáva jediná zmes s obsahom 125 až 130 g NL a 12.0 MJ ME/kg. Morky sa od 9. týždňa do 16. týždňa veku kŕmia zmesami s klesajúcim obsahom NL (200 g, 180 g), avšak pri vzrastajúcej hodnote ME 12,1 MJ ME/kg. Od 15. týždňa veku do konca odchovu sa aplikuje zmes s 125 až l30 g NL a 12,0 MJ ME/kg krmiva. Celková spotreba krmív za odchov sa pohybuje od 35 do 50 kg na l kus podľa úžitkového typu a pohlavia.

Výkrm moriek sa môže uskutočňovať jednofázovým spôsobom – od veku 1 deň do ukončenia výkrmu v jednom chovnom objekte, alebo dvojfázovým spôsobom – od 1. dňa do veku 7 – 9 týždňov v tzv. „teplej odchovni“ – (1. fáza) a ukončenie výkrmu v konštrukčne menej náročnej hale alebo použitím ľahších stavieb – (II. fáza). V priebehu prvých dní výkrmu je nutné zaistiť morčatám vysokú intenzitu osvetlenia (minimálne 50 luxov), ktorá sa znižuje ihneď, ako sa začnú morčatá klovať, najneskoršie však 4. - 5. deň. V prvých 2 - 3 dňoch je vhodné dodržovať svetelný deň v dĺžke 23 hodín + 1 hodina tmy z dôvodu návyku. Potom svetelný deň skrátime na cca 16 hodín a túto dĺžku pri intenzite osvetlenia cca 10 luxov dodržujeme až do konca výkrmu. K vykurovaniu sa osvedčili infražiariče na propán-bután alebo zemný plyn, umiestnené v dvoch radoch v strednej časti haly. Pre výkrm moriek sa používajú granulované kŕmne zmesi, ktoré sú počas prvých dní výkrmu drvené na menšie rozmery. Technika kŕmenia musí byť prispôsobená maximálnemu zabráneniu strát krmiva vyhadzovaním z kŕmidiel. Kŕmi sa do sýtosti, častejšie, v kratších intervaloch. Sleduje sa denná spotreba krmiva a vody a pravidelne, minimálne v týždňových intervaloch, sa sleduje rast moriek.

Odchov rodičovských moriek sa uskutočňuje na hlbokej podstielke, prípadne v kombinácii s roštovou podlahou a v klietkach. V priebehu odchovu sa robí selekcia rodičovského materiálu vo veku 12 a 20 týždňov. Odporúčaný pomer pohlavia pri jednodňovom materiáli je 100 samíc : 16 samcom, pri chovnom materiáli 10 samíc: 1 samec. V podstielkovej technológii sú morky v oddeleniach po 300 ks, na 4 kusy je potrebné 1 znáškové hniezdo. Inseminácia sa robí 1 x za týždeň, morky sa odchytávajú v špeciálnych uličkách. Moriaci sa chovajú separovane, v kotercoch na podstielke po 15 - 30 ks, semeno sa im odoberá 2 až 3x týždenne. U moriek sa môže počítať aj s dvomi znáškovými cyklami. Chov v klietkach sa praktikuje v klimatizovaných bezokenných halách, kde je kŕmenie zabezpečené portálovým vozíkom, ktorý zabezpečuje rovnomerné dávkovanie kŕmnej zmesi. Napájanie je zabezpečené kvapkovými napájačkami, odpratávanie trusu sa vykonáva nekonečným pásom alebo mechanickou lopatou. Pri tejto technológii sa počíta so 4 - 5 morkami na m2 podlahovej plochy. Zber vajec je ručný. Klietková technológia umožňuje vykonávať insemináciu. Plemenné moriaky sa v rozmnožovacích chovoch umiestňujú izolovane od moriek v boxoch na hlbokej podstielke alebo v klietkach. V jednom boxe sa odporúča umiestniť 15 - 30 moriakov. Ustajnenie moriakov v klietkach je individuálne.

Optimálna teplota v znáškových halách pre morky je 15 °C, minimálna 5 °C, maximálna 25 °C. Optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60 - 70 %, minimálna 40 %, maximálna 80 %. Ventilácia musí v zime zabezpečiť výmenu 1 – 2 m3 a v lete 5 - 7 m3 vzduchu za hodinu na kg živej hmotnosti. Od 29. týždňa veku moriek a od 26. týždňa veku moriakov sa svetelný režim postupne upravuje na 14,5 až 17 hodín svetla. Od 32. týždňa sa osvedčilo predlžovať postupne svetelný deň o 15 minút týždenne, maximálne však na 18 hodín. Odporučená intenzita osvetlenia je 30 - 40 luxov.

Späť