Chov hovädzieho dobytka - 3. Špecifiká výživy a kŕmenia HD v marginálnych oblastiach

Ján Huba, Vojtech Brestenský, Vladimír Tančin, Peter Polák, Ján Tomka

Výžive zvierat v dojných stádach sa venuje v súčasnosti veľa odbornej literatúry.  V tejto časti sa zameriame predovšetkým na pastevné systémy a väčšiu pozornosť venujeme výžive mäsového dobytka, chovaného v systéme dojčiacich kráv. Práve pre chov mäsového dobytka sú v marginálnych oblastiach s prevahou trvalých trávnych porastov (TTP) vytvorené vhodné podmienky.

3.1 Zásady výživy dojčiacich kráv
V chove dojčiacich kráv sú 2 základné kŕmne obdobia – letné s pobytom zvierat na pasienkoch a zimné – kŕmenie konzervovanými krmivami v zimovisku.

Letné kŕmne obdobie – pobyt stáda na pasienkoch
Z hľadiska výživy a kŕmenia je potrebné rozlišovať špecifiká jednotlivých kategórií dobytka (teľatá, jalovice, vysokoteľné jalovice a kravy). Každá z nich má iné potreby energie a živín, každá z nich potrebuje inú kŕmnu dávku (celkové množstvo krmív dodané zvieraťu počas dňa).

Letné obdobie je vlastne pastevným obdobím keď zvieratá spásajú, spravidla voľne, pasienkový porast a trvá spravidla od apríla do októbra. Zimné obdobie trvá od novembra do apríla a je potrebné zabezpečenie konzervovaných krmív.

Základným krmivom v letnom období je celodenná pastva. Pri organizovaní pastvy je potrebné vyhýbať sa všetkým úkonom, ktoré pastvu neprimerane zdražujú (dávkovanie, posun oplôtkov). Optimálne je podľa skutočnej úrodnosti pasienka vypočítať potrebnú plochu pasienka na 1 kravu s teľaťom. Veľmi orientačne je to približne 1 – 1,5 ha na kravu s teľaťom a pastevnú sezónu. Počas celej pastevnej sezóny musia mať zvieratá k dispozícii minerálne prísady, najlepšie vo forme lízov a vodu, ktorej spotreba môže v extrémnych podmienkach dosiahnuť aj 100 l na kus a deň.

Stádo tvoria kravy s teľatami a plemenným býkom na pastve. V optimálnych podmienkach sa teľatá rodia sezónne od januára do marca. To zaistí, že v období, keď začne klesať produkcia mlieka ( 4. mesiac laktácie), si teľatá na pastve dokážu doplniť potrebu živín a energie z trávneho porastu. Prípadne môžu byť prikrmované jadrovými krmivami s obsahom vlákniny, ktoré sú potrebné pre správny vývoj bachorovej steny. Kravy na pastve by mali mať adlibitný prístup ku kvalitnému krmivu a v tom prípade nie je potrebné prikrmovať jadrovým krmivom, čo by výrazne zvýšilo náklady chovu.

Počas roka sa úroda pasienkového porastu mení. Jej rýchly nárast trvá prvé dva mesiace pastevného obdobia a potom nasleduje voľný pokles úrod. Preto je zo strany chovateľa potrebné sledovanie množstva a kvality (nutričná hodnota, výskyt jedovatých rastlín) paše počas tohto obdobia. Pre zvýšenie výživovej a energetickej hodnoty sú na pasienkoch vhodné prísevy ďatelinovín. Podobne je potrebné sledovať množstvo minerálnych látok, ktoré sú potrebné pre správnu funkciu metabolizmu a v prípade ich nedostatku ich do kŕmnej dávky pridávať. Súčasťou výživy zvierat je aj voda, ktorá by mala byť z hygienického hľadiska nezávadná.

Dôležité je uvedomiť si, že dobytok patrí medzi prežúvavce a teda že v prvom rade kŕmime mikroflóru a mikrofaunu v jeho predžalúdkoch. V bachore žijú mikroorganizmy, ktoré svojou činnosťou rozkladajú zložité polysacharidy (celulózu, lignín a p.) na jednoduchšie cukry čím sprístupňujú zvieratám živiny, obsiahnuté v krmive. Po odumretí mikroorganizmy sú trávené v sleze a poskytujú hostiteľovi (prežúvavcom) cennú mikrobiálnu bielkovinu. Zvieratá a mikroorganizmy v ich bachore sú citlivé na prechody medzi krmivami a teda aj medzi zimným a pastevným obdobím. Je vhodné, aby boli zvieratá v dostatočnom predstihu (2-3 týždne) pripravované malými dávkami na nové krmivo (pašu).

Pastevný areál
Z hľadiska organizácie pastvy je veľmi vhodné oplôtkové pasenie. Pri tomto spôsobe pasenia je skupine zvierat (30 – 40 kráv s teľatami s plemenným býkom) pridelená taká výmera pasienku, ktorá im má zabezpečiť celosezónnu výživu. Veľkosť pasienku je teda limitovaná úrodou sušiny z hektára v období s najnižšou úrodou. V období s najvyššou produkciou je vhodné skosenie 40 % plochy pasienka na seno. Tento zákrok nám do neskoršieho obdobia pasenia zabezpečí aj plochu s omladeným porastom aj starším a zvieratá tak majú možnosť voľnej kombinácie pasienkového porastu v rôznom štádiu vegetácie, s rôznym obsahom živín a hlavne vlákniny. Stavba oplôtkov je finančne náročná, ale náklady spojené s výstavbou pevných či dočasných oplôtkov sú kompenzované nižšou potrebou ľudskej práce pri pasení.

Pevnými oplôtkami je vhodné čo najskôr ohradiť pastevný areál. Vonkajšia ohrada by mala pozostávať zo stĺpikov (rozstup najviac 4 m) doplnené o tri ostnaté drôty alebo drôty elektrického obradníka. Drôty elektrického obradníka sú na stĺpiky pripevnené pomocou izolátora. Na vrchný drôt je vhodné naviazať farebné fólie a v pravidelných rozstupoch aj tabuľky s oznamom, že ide o elektrický ohradník a prítomnosť býka v stáde. Takýto ohradník spĺňa podmienku na viditeľnosť ohrady, zabezpečuje aj jej hradiacu schopnosť a informuje okoloidúcich o možných nebezpečenstvách. Ohradník je možné budovať svojpomocne z materiálov, ktoré sú buď k dispozícii ako odpad z inej činnosti (staré železničné podvaly, drevené elektrické stĺpy a podobne) alebo nakúpené ako odpad z preriezky lesných porastov. Najvhodnejší materiál na stĺpiky je agátové drevo, ktorého trvácnosť je najvyššia bez použitia akýchkoľvek konzervačných prostriedkov. Pri použití iného materiálu navrhujeme naimpregnovať aspoň časť stĺpika zapustenú do zeme. Vhodným materiálom na impregnáciu je smola. Čerstvé drevo však pred impregnovaním horúcou smolou musí byť ošetrené penetračným materiálom. Pri stavbe oplôtkou sú najkritickejšími miestami rohy a brány. Tieto miesta sú namáhané ťahom obradníkových drôtov, a preto musia byť stĺpy rohov, alebo koncové stĺpy zosilnené horizontálnou vzperou tak, ako je to uvedené na obrázku. Inak hrozí skoré „vyklanie“ namáhaných stĺpikov a zvalenie ohrady.

Delenie pasienkov na sekcie, tak aby sa vytvorili celky na celosezónnu pastvu skupiny kráv s teľatami a býkom , môže byť vytvorené buď ohradou podobnou ako vonkajšia ohrada, alebo mobilným elektrickým ohradníkov. V prípade, že sa vedľa seba pasú dve stáda s plemennými býkmi, je vhodné oddeliť pasienky 2 m širokou medzerou, ktorú možno využiť ako manipulačnú uličku.

V prípade budovania pevných ohrád na dlhšie časové obdobie a v snahe o estetické dotváranie pasienkového areálu hlavne v blízkosti ľudských sídiel je vhodné v pevných ohradách nahradiť ostnaté a elektrické drôty doskami či žrďovinou a vysádzať  okrasné kry či dreviny, ktoré by vytvárali akési prirodzené živé ploty. Vhodné dreviny sú vŕba, hloh, černice, maliny, šípky a podobne, ktoré je treba udržiavať v tvare živého plota pôsobením zvierat a využitím mulčovača. Tento krok však musí byť konzultovaný a odsúhlasený OÚ odbor ochrany životného prostredia.

Súčasťou pasienkového areálu musí byť napájadlo. Najčastejšie to býva prirodzený zdroj vody (potok, studňa) a miesto prikrmovania. Napájadlo a kŕmisko by mali byť spevnené (vhodné sú staré panely a podobne) nakoľko hrozí rozbahnenie plochy z dôvodu pravidelného pobytu zvierat v tomto priestore. Na napájanie z povrchových zdrojov vody, ku ktorým je nepraktický, nebezpečný či inak znemožnený prístup je možné použiť samočerpacie napájačky. Kŕmisko môže byť aj mobilné (traktorová vlečka, konštrukcia na umiestnenie veľkoobjemového balíka sena či slamy so strieškou). V kŕmisku by mala byť umiestnená soľ, či minerálny líz. V miestach, kde vedie cez pasienok frekventovaná pešia cesta, turistický chodník, je vhodné inštalovať pevné priechody. Podobne je možné pasienok vybaviť tzv. texaskými bránami pre ľahší prejazd traktorov či inej mechanizácie. Zvieratá tieto brány rešpektujú, lebo cez ne nedokážu prejsť. V prípade transportu zvierat nákladnou dopravou je vhodné mať na pasienku miesto zhromaždenia s možnosťou umiestnenia manipulačnej uličky a fixačnej klietky. V nadväznosti na triediace priestory by mala byť buď pevná alebo mobilná nakladacia rampa, naklonená rovina s miernym sklonom, ktorá uľahčí zvieratám prekonávať prevýšenia a zníži stres pri nakladaní zvierat, čo urýchli nakladanie. Je vhodné aby na pasienku boli stromy či kríky, ktoré poskytujú v lete tieň a v čase nepohody poskytnú ochranu a závetrie. Najvhodnejšia rozloha pasienka je taká, aby sme do nej mohli umiestniť skupinu 30 – 40 kráv s teľatami a býkom. Približne 40 – 60 ha.

Kŕmenie v zimnom období
V zimnom kŕmnom období postačuje starším kravám záchovná dávka s prídavkom na dokončenie gravidity. Zimná dávka je tvorená dostupnými objemovými krmivami, najčastejšie senom a trávnou silážou. Po otelení je potrebné k záchovnej dávke pripočítať dávku na produkciu mlieka.
Laktujúca krava s 1 teľaťom môže byť počas zimného obdobia kŕmená napríklad nasledovnými kŕmnymi dávkami:
  1.    Seno priemernej kvality – 15 kg
  2.    Seno – 8 kg, trávna siláž 15 kg
  3.    Seno – 6 kg, trávna siláž 20 kg

Optimálne je rozdeliť stádo v zimnom období na dve skupiny. Jednu skupinu tvoria staršie kravy v dobrej kondícii a druhú teľné jalovice, prvôstky a kravy v zlej kondícii. Druhá skupina môže k základnej dávke dostať prídavok jadrového krmiva. Dôležité je zvládnutia prechodu zo zimnej kŕmnej dávky na pastvu. Prechod má byť pozvoľný, aby sa mikroflóra bachora vedela tejto zmene prispôsobiť. Najlepšie je, keď na zimovisko nadväzuje pastevný výbeh, do ktorého zvieratám umožníme prístup už na začiatku vegetácie.

V období telenia a pripúšťania by zvieratá mali byť v dobrej kondícii, aby bolo telenie bezproblémové a pripúšťanie úspešné. Optimálna kondícia v období pred pripúšťaním by mala byť 2 – 3, teda ani tučná ani chudá, tak akurát. Nízka úroveň výživy sa pri kravách môže prejaviť nízkou mliečnosťou, nevýraznou alebo dokonca žiadnou rujou. Nadmerné kŕmenie zase môže viesť k ťažším pôrodom.

Hlavnými krmivami v zimnom období sú konzervované objemové krmivá (siláže a seno). Kravám do 6. mesiaca teľnosti postačuje záchovná kŕmna dávka, teda dávka krmív, ktorá zabezpečí množstvo živín potrebné pre udržanie životných funkcií. Avšak prvých 3-5 mesiacov teľnosti majú kravy zvyčajne pod sebou teľa a teda dostávajú prídavok na laktáciu a potom dostávajú prídavok na graviditu. Okrem toho prvôstky dostávajú aj prídavok na ukončenie rastu. V ďalších štádiách je už potrebné k tejto dávke prirátať prídavok na graviditu, ktorý sa zvyšuje spolu so štádiom teľnosti. Po pôrode sa k záchovnej kŕmnej dávke prirátava prídavok potrebný pre produkciu mlieka. Pri kravách s vyššou produkciou je vhodné tesne po pôrode kŕmnu dávku obmedziť (2-3 týždne), aby sa predišlo nadmernej produkcii mlieka (teľa nespotrebuje všetko vytvorené mlieko) a následným zápalom vemena. Do troch týždňov však treba nadviazať plnohodnotnou výživou, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na úžitkovosť (laktácia, zdravotný stav). Počas dojčenia kravám na vykrytie záchovnej potreby a produkcie mlieka stačia kvalitné objemové krmivá. Pri menej kvalitných je potrebné dopĺňať kŕmnu dávku o jadrové krmivá. Je potrebné sledovať prírastky, pretože hmotnosť v prvom období laktácie klesla a musí sa vyrovnať. Na konci laktácie produkcia klesá a s ňou aj potreba energie a živín.

Výživa jalovíc zaradených do chovu sa riadi podľa plemena a podľa termínu prvého pripustenia, keď je podmienkou hmotnosť jalovice 60% z živej hmotnosti v dospelosti. Preto pri plemenách menšieho rámca (angus, hereford), kde jalovice pripúšťame vo veku 14 – 16 mesiacov, tieto počas zimného obdobia prikrmujeme jadrovými krmivami, ktoré zabezpečia potrebu pre rast. V prvom zimnom období je potrebné zabezpečiť prírastok na úrovni 650 – 750 g na deň. Pri plemenách väčšieho rámca (charolais) jaloviciam v prvom a druhom roku postačia na dosiahnutie požadovanej hmotnosti kvalitné objemové krmivá a pastva. Prírastok počas dvoch zimných období a jedného pastevného má byť na úrovni 450 – 550 g na deň.

3.2 Odchov teliat

Imunitný systém teľaťa hneď po narodení nie je schopný brániť sa akýmkoľvek patogénom. Protilátky sa do tela dostávajú z mledziva, preto je dôležité zabezpečiť rýchly kontakt teľaťa s matkou a vemenom (do 2 hodín). Kontrola prvého napitia hlavne po ťažších pôrodoch je nevyhnutná. V systéme chovu dojčiacich kráv je ďalej výživa teľaťa až do odstavu zabezpečená prostredníctvom materského mlieka a pastvy. Potrebné je však sledovať mliečnosť kravy, a to sprostredkovane cez prírastok teľaťa, na čo nám môže slúžiť kvalitne a včas vykonaná kontrola úžitkovosti – KÚ. V prípade potreby poskytnúť teľaťu, alebo teľatám jadrové krmivo v škôlkach. Škôlky je dobré umiestniť aj na pasienky. Návyk na dokrm jadrovým krmivom pomôže preklenúť obdobie odstavu a znížiť úbytok hmotnosti spôsobený stresom z odstavu. Pri teľatách, ktoré prijímajú objemové krmivá a nemajú dostatočne funkčne rozvinutý bachor, sa tento iba zväčšuje a efektivita využívania objemových krmív v ňom je nižšia. Pri teľatách, ktoré sa odchovávajú bez matiek sa používa mlieko alebo jeho náhrady v množstve potrebnom pre teľa a zároveň v takom, aby stimulovalo príjem jadrových krmív (štartér).

3.3. Výživa dojníc a odchov mladého dobytka dojných plemien HD

Zásady výživy dojníc
Výživa a kŕmenie v stádach s vysokoprodukčnými dojnicami zohráva veľmi dôležitú úlohu v produkcii mlieka. Preto je pasenie ako forma extenzívneho chovu dobytka využívaná v týchto stádach zriedkavo. Chovatelia k paseniu dojníc pristupujú najmä v prípadoch tzv. „ekologických chovov“. Pri pastevnom chove dojnice nezostávajú na pasienku v priebehu celého dňa. Z paše sú zháňané v čase dojenia (ranné, večerné) a v čase oddychu. Z dôvodu presunu zvierat počas dňa by pasienky nemali byť vzdialené od maštalí viac než 800 – 1000 m. Pri menej produkčných stádach chovaných v extrémnych podmienkach však nie sú ničím výnimočným aj niekoľko kilometrové pochody za pašou. Podobne ako pri stádach dojčiacich kráv aj tu sa uplatňuje niekoľko spôsobov pasenia. Pri menej úrodných porastoch sa využíva prevažne voľné pasenie. Pri oplôtkovom pasení treba počítať s ročným zaťažením pasienku na úrovni 1ha plochy pre 2-3 dojnice. Pre pasené dojnice, ktoré sú prikrmované na maštali, je najvhodnejším mladý porast s vysokým obsahom dusíkatých látok a nízkym obsahom vlákniny.

Odchov jalovíc dojných plemien
Je potrebné zdôrazniť, že pri zostavovaní kŕmnej dávky jaloviciam v období odchovu je potrebné brať veľmi vážne do úvahy jej energetickú hodnotu, pretože tá veľmi výrazne súvisí so zákonitosťami vývoja mliečnej žľazy jalovíc pred otelením. Vývoj mliečnej žľazy súvisí so schopnosťami tvoriť mlieko počas laktácie. Kritickým obdobím pre rast a vývoj mliečnej žľazy mliekových plemien s veľkým telesným rámcom sa považuje obdobie od 2-3 mesiaca života do dosiahnutia puberty t.j. do hmotnosti asi 250-280 kg. Prekrmovanie jalovíc (prírastky okolo 1 kg živej hmotnosti na deň) v kritickom období vývoja mliečnej žľazy negatívne ovplyvňuje rast a vývoj mliečnej žľazy. Prejaví sa to zníženou produkciou mlieka takejto prvôstky. Za optimálnu úroveň prírastkov pre mliekové plemená s veľkým telesným rámcom sa v kritickom období pre rast vemena jalovíc považuje denný prírastok od 0,6 do 0,7 kg na deň.

V pastevnom chove jalovíc sa najčastejšie používa oplôtkový spôsob. V tomto systéme sú jalovice rozdelené do skupín podľa nárokov na výživu, ktorá sa odvíja od predpokladaného termínu inseminácie. Pre skupiny jalovíc, ktoré nie sú prikrmované na maštali, je vhodným porast, v ktorom prevládajú trávy na začiatku metania.

Odchov teliat
Čas prvého napitia je rozhodujúci k získaniu dostatočného množstva protilátok, pretože teľatá sa rodia s nízkou alebo žiadnou hladinou imunoglobulínu v krvnom sére a pokiaľ si nezačnú vytvárať vlastný, sú závislé na vstrebávaní kolostra cez stenu tenkého čreva. Schopnosť absorbovať kolostrálny imunoglobulín sliznicou čreva klesá postupne s časom po narodení. Okrem toho, koncentrácia imunoglobulínu v kolostre klesá s časom po pôrode, dokonca i keď sa krava nedojí, a oneskorenie  prvého cicania môže mať preto nepriaznivý vplyv na zdravotný stav teľaťa v budúcnosti.

V súčasnej dobe sú najpoužívanejšie dva spôsoby výživy teliat do odstavu. Zásadný rozdiel je v podávaní sena. V konvenčnom spôsobe, ktorý je tradičný, sa napájajú teliatka mliečnou kŕmnou zmesou (6 až 8 kg denne), prijímajú kŕmna zmes (ad libitum) a seno (ad libitum). Voda musí byť stále k dispozícii. Skrmovanie sena je žiadúce pre obmedzenie výskytu vzájomného vyciciavania.

Pri štartérovej metóde sa seno nepodáva. Výživa je založená na predpoklade, že teľatá nie sú schopné tráviť objemové krmivá a tak nemôže dôjsť k plnej fermentácii prijatého sena. Preto sa podáva len mliečny nápoj a špeciálna štartérová zmes, ktorá podporuje rozvoj predžalúdkov. Pôsobením hrubozrnného štartéra (najlepšie vločkovaný) dochádza k intenzívnej stimulácii stien bachora, rozmnoženiu potrebnej mikroflóry a tvorbe kyselín (najmä propiónová), ktoré pozitívne ovplyvňujú rast bachorových klkov a papíl. Pokiaľ teľatá pijú len mlieko, je vnútrajšok bachoru hladký, pri kŕmení mliekom a senom je to podobné. K výraznému rozvoju papíl dochádza pri kŕmení mliečnym nápojom a štartérom s vysokým obsahom obilnín (zvyšuje sa obsah unikavých mastných kyselín, ktoré stimulujú rast papíl).

Štartérová zmes musí mať vysokú výživnú hodnotu (obsahuje obilniny, sóju, koncentráty) a mala by byť granulovaná, teliatka ju prijímajú ochotnejšie ako prachovú. Teliatka majú stále k dispozícii štartérové krmivo, mliečna kŕmna zmes je obmedzená na 3,5 až 4 kg denne. Vhodná pomôcka na skorý návyk teliat na štartér tzv. „štartérová fľaša“. Je to nádoba na štartér s gumovým nástavcom a využíva sa cicací reflex po skončení napájania. Štartérová zmes ale musí byť vločkovaná či granulovaná s pevnou konzistenciou, aby sa slinami nerozmočila a nezalepovala ústie nástavca.

Všeobecne zaužívaný termín odstavu je vo veku ôsmich týždňov. Môže byť aj skorší, ale vždy záleží na živej hmotnosti teľaťa, adekvátnom vývoji bachora a množstve príjmu štartérovej kŕmnej zmesi. Podľa rozličných autorov stačí príjem 1 kg denne, objavuje sa aj požiadavka na 2 kg.

Teľatá – jalovičky sú púšťané na pastvu v období 2 mesiacov. V pokusoch bolo dokázané, že v porovnaní s odchovom v maštali majú zvieratá odchovávané na pastve silnejšiu konštitúciu a lepší zdravotný stav. Teľatá odchovávané na pastve dokážu vo veku 4 mesiacov prijať také množstvo pasienkového porastu, ktorý zodpovedá množstvu živín prijatých v konzervovanom krmive. Denné prírastky takto odchovávaných teliat našich kombinovaných plemien dosahujú úrovne 600 až 750 g.

3.4. Extenzívny pastevný výkrm volov

Produkčné vlastnosti a tiež kvalitu mäsa hovädzieho dobytka ovplyvňuje pohlavie. Býky sa kastrujú z hospodárskych dôvodov, a to krvavou a nekrvavou metódou. Po kastrácii býkov sa prerušuje pôsobenie pohlavných hormónov a zvieratá začínajú zaostávať v raste a zjemňuje sa ich temperament. V marginálnych oblastiach Slovenskej republiky chovatelia preferujú kastrovanie teliat – býčkov nekrvavou cestou – pomocou gumových škrtiacich krúžkov. Kastrácia sa vykonáva u teliat pri prechode z mliečnej výživy na rastlinnú vo veku dvoch mesiacov. Po kastrácii sú zvieratá chované buď v kotercoch s prísunom zeleného krmiva, alebo v letnom období na pastve. Zvieratá po kastrácii majú v porovnaní s nekastrovanými býkmi vyššiu spotrebu krmív na 1 kg prírastku živej hmotnosti. Pre ich pokojný temperament však môžu byť voly na pastve chované spolu s ostatnými zvieratami. Celoživotný prírastok volov v pastevnom systéme sa pohybuje od 550 do 600 g/deň. Na pastve môže byť tento prírastok o trochu nižší, samozrejme, závisí od kvality pasienkového porastu. Zvieratá sa chovajú dve pastevné sezóny do veku 30 mesiacov a hmotnosti 500 kg. Medzi sezónami sú chované v maštali a sú im podávané len objemové krmivá.

Nižšie prírastky hmotnosti voly kompenzujú skorším ukladaním medzisvalového a vnútrosvalového (intramuskulárneho) tuku, čo je žiadané pre zvyšovanie senzorickej kvality (chuť, vôňa, šťavnatosť) mäsa zvierat. Napriek tomu, že speňažovanie mäsa volov v podmienkach Slovenskej republiky nie je príťažlivé, skúsenosti ukazujú že pastevný odchov volov sa stáva ekonomicky efektívnym. Okrem produkcie mäsa a krajinotvorby sa voly stávajú cieľom agroturistiky a niektorí farmári ich znova začínajú využívať ako pomoc pri ľahších lesohospodárskych a poľnohospodárskych prácach.

3.5 Zásady výkrmu býkov

Efektívnosť výkrmu dobytka ovplyvňuje spôsob výživy a ustajnenia. Pri výkrme by sa mali dokonale využiť rastové schopnosti dobytka. Pri maštaľnom výkrme je cieľom, za čo najkratšiu dobu dosiahnuť jatočnú hmotnosť zvierat. Preto by mal byť priemerný prírastok nad 1000 g denne.

Najvhodnejšie je dobytok vykrmovať vo voľnom ustajnení. Tento systém chovu poskytuje zvieratám vhodné podmienky na odpočinok, primeraný pohyb a sociálne kontakty. Ustajnenie s priväzovaním neposkytuje rastúcim zvieratám adekvátne podmienky pre zdravý vývoj.

Pri intenzívnom raste zvierat vo výkrme sa požiadavky na ustajňovacie podmienky a výživu veľmi rýchlo menia. Pre rôzne hmotnostné kategórie sú rôzne požiadavky na ustajnenie. Rozdiel živej hmotnosti medzi zvieratami v skupine by mal byť čo najmenší. Ak sa zvieratá vykrmujú od veku 2 mesiacov, je potrebné vo výkrmni vytvoriť minimálne štyri skupiny. Ak sa s výkrmom začína od veku 6 mesiacov, je potrebné o jednu skupinu menej. Vo väčších stádach sa tvorí viac skupín s menším vekovým a hmotnostným rozdielom. Tým je zabezpečenie výživy racionálnejšie. Skupina býkov sa tvorí naraz po turnusoch. Skupina sa môže tvoriť postupne, iba do veku 6 mesiacov. Odporúčaný maximálny počet zvierat v skupine je 30 ks. Približne pri hmotnosti 350 kg začína silná pohlavná aktivita. Vtedy je vhodné skupinu rozdeliť na dve. Vytvorené skupiny by sa nemali doplňovať inými zvieratami alebo zvieratá v skupinách počas výkrmu miešať.

Ak sa zvieratá chovajú počas celého výkrmu v jednom koterci, je potrebné koterec dimenzovať podľa predpokladanej jatočnej hmotnosti býkov. Z hľadiska využívania ustajňovacieho objektu je ekonomickejšie vytvoriť koterce pre zvieratá rôznej živej hmotnosti a počas výkrmu ich presúvať. Pri kŕmení dvakrát denne je treba v kotercoch zabezpečiť miesto pri žľabe pre každé zviera. To znamená, že pomer kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat by mal byť 1:1. Iba pri ad libitnom kŕmení miešanou kŕmnou dávkou a prihrňovaní krmiva k požľabnici je možné uvažovať so zúženým pomerom kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat, maximálne však 1:1,5.

Počas výkrmu je potrebné uskutočňovať selekciu. Zvieratá, ktoré evidentne zaostávajú v raste, je treba zo skupiny vyradiť. Ich ďalší výkrm je neefektívny a rozdiel v hmotnosti oproti normálne rastúcim býkom by sa aj naďalej zväčšoval. Celkove by brakovanie býkov vo výkrme (úhyny a nutné zabitia) od veku 6 mesiacov nemalo presiahnuť 5 %.

Späť