Chov hovädzieho dobytka - 2.7. Odstraňovanie hnoja z maštale pre dobytok

Ján Huba, Vojtech Brestenský, Vladimír Tančin, Peter Polák, Ján Tomka

Manipulácia s hospodárskymi hnojivami je zložitý komplex problémov. Začína už pri riešení ustajnenia v maštali, kedy je treba rozhodnúť, s akým hospodárskym hnojivom sa bude hospodáriť. Pokračuje zberom exkrementov v maštali, to je usmerniť zvieratá tak, aby kalili a močili na požadované miesto, z ktorého sa potom exkrementy odstraňujú. Ďalej je to odstraňovanie hnoja z ustajňovacích priestorov a jeho doprava do skladovacích priestorov.

Spôsob odstraňovania hnoja z ustajňovacích priestorov je závislý od jeho konzistencie. Samotné exkrementy bez prídavkov technologickej vody sú kašovitej konzistencie a obsahujú okolo 10 % sušiny. Prímesi krmiva a vody v exkrementoch tvoria hnojovicu, ktorá je tekutá a čerpateľná. V ustajnení s podstielaním, kde sa do exkrementov pridáva slama, sa obsah sušiny v hnoji zvyšuje podľa množstva pridanej podstielky a tvorí sa maštaľný hnoj. Obsah sušiny má podstatný vplyv na objemovú hmotnosť maštaľného hnoja aj hnojovice. Ovplyvňuje aj dynamickú viskozitu a sedimentačné vlastnosti hnojovice. Tokové vlastnosti hnojovice sa so znižovaním teploty zhoršujú.

V súčasnosti u nás v chove dobytka prevládajú podstielané systémy ustajnenia. Pri voľnom ustajnení je to ustajnenie s podstielanými ležiskovými boxmi alebo kotercové s podstielaným ležoviskom. Podstielanie a odstraňovanie maštaľného hnoja z maštale sa robí mobilnými mechanizmami. Pre jednoduchšiu manipuláciu s mechanizmami na podstielanie a vyhrňovanie hnoja sú výhodnejšie maštale s prejazdnými hnojnými chodbami, kŕmiskami a ležoviskami pozdĺž celej maštale (obr. 1).

Šírka používaných mechanizmov musí byť zohľadnená v šírke chodieb. Rovnako, šírka a výška vstupných a výstupných otvorov (brány) na čelách maštale a výška podhľadu maštale musí byť dostatočne veľká pre prejazd používaného mechanizmu. V kotercovom ustajnení je treba zohľadniť aj výšku podstielky v ležovisku, hlavne pri rekonštrukcii na ustajnenie s narastajúcou podstielkou. Najjednoduchšie vyhrňovanie je pri priamej ceste bez zákrut a zlomov.

V kratších maštaliach s podstielanými ležiskovými boxmi je možné z hnojnej chodby a kŕmiska odstraňovať maštaľný hnoj zhrňovacou lopatou (obr. 2).

Obr. 3: Manipulačná plocha na hnoj
Obr. 3: Manipulačná plocha na hnoj (kliknutím zväčšíte obrázok)

Pri rekonštruovaných maštaliach sa zväčša vyhrňuje maštaľný hnoj z chodieb na manipulačnú plochu pre hnoj s denným odvozom na hnojisko (obr. 3). Plocha musí byť nepriepustná a odkanalizovaná do žumpy. Musí byť zabezpečená proti vytekaniu zrážkových vôd. Šírka plochy musí umožniť vjazd a výjazd mechanizmu na podstielanie a vyhŕňanie hnoja. Na kraji plochy oproti kŕmisku, kde je hnoj najredší, býva múrik pre jednoduchšie naberanie hnoja do lyžice mechanizmu pri nakladaní hnoja do kontajnera.

V niektorých prípadoch sa hnoj z maštale vyhŕňa priamo do farmového hnojiska pri maštali (obr. 4).
Pri nepodstielanom ustajnení je zber exkrementov na plochých alebo zaroštovaných chodbách. Pri plochých chodbách sa odstraňuje hnojovica zhŕňacími lopatami (obr. 5). Lopata hrnie hnojovicu do priečneho zberného kanála, z ktorého odteká do skladovacej nádrže. Býva pozdĺž čelnej steny maštale alebo naprieč v strede maštale.

Ak je zberný kanál v strede maštale, nad kanálom sa umiestňuje preháňacia ulička do dojárne.

Na plochých podlahách sa robia ryhy pre bezpečnejší pohyb zvierat. Povrch rýh musí byť kvalitný, bez výstupkov. Obvykle sú ryhy od seba vzdialené 100 mm a ich hĺbka a šírka je 15 mm (obr. 6).

Pri zaroštovanej podlahe prepadávajú exkrementy cez medzery roštov do preronového kanála, alebo podroštových skladovacích nádrží.

V chove hovädzieho dobytka sa na zaroštované podlahy používajú železobetónové rošty (obr. 7). Musia byť dostatočne pevné a kvalitné, aby sa nelámali a po čase nedrobili. Hrany roštov nesmú byť ostré a nesmú mať výstupky. Roštnice roštov majú v priereze tvar „V“, aby cez medzery výkaly dobre prepadávali. Uloženie roštov musí byť presné, kvalitné a pevné.

Priebežné odstraňovanie hnojovice z podroštových priestorov zabezpečujú preronové kanály (obr. 8). Steny kanála musia byť hladké, aby nebrzdili odtekaniu hnojovice. Dno kanála je obvykle bez spádu alebo s protispádom 0,5 %. Na konci je hradidlo vysoké 150-200 mm. Kanál sa pred uvedením do prevádzky plní vodou do výšky hradidla. Hnojovica v kanále vytvára spád 1,5-3 %, v závislosti od obsahu sušiny a kontinuálne odteká ponad hradidlo. Preronové kanály pracujú spoľahlivo maximálne do dĺžky 25 m. Hĺbka kanála je závislá od jeho dĺžky, spádu hnojovice a výšky prepážky. Musí byť tak hlboký, aby výška hnojovice na konci kanála bola minimálne 300 mm pod roštami.

Obr. 8: Schéma činnosti preronového kanála
Obr. 8: Schéma činnosti preronového kanála
Obr. 9: Osadenie priečneho zberného kanála v strede maštale
Obr. 9: Osadenie priečneho zberného kanála v strede maštale

Pri dlhších maštaliach sa priečny zberný kanál umiestňuje do stredu maštale a z oboch strán je napojený na preronové kanály (obr. 9). Z toho vyplýva, že pri jednom zbernom kanále môže byť maštaľ dlhá 52 m. Pri dlhších maštaliach je potrebné v maštali urobiť viac zberných kanálov a systém preronových kanálov so zberným kanálom zopakovať. 

V kotercových systémoch ustajnenia s celoroštovou podlahou pre výkrm dobytka sa môžu uplatniť podroštové skladovacie nádrže. Hnojovica sa skladuje pod kotercom v maštali. Hĺbka podroštovej skladovacej nádrže musí byť taká, aby umožnila skladovať produkciu hnojovice na potrebné obdobie. Dno nádrže je spádované minimálne 2 % k miestu čerpania mimo maštale. Dno šachty na čerpanie býva o niečo hlbšie ako dno skladovacej nádrže (obr. 10).

Nevýhodou tohto spôsobu skladovania hnojovice je, že hnojovica zostáva v maštali a všetky emisie škodlivých plynov smerujú do maštale hlavne pri nevyhnutnom miešaní. Preto musí byť maštaľ dobre vetraná. V horšie vetraných častiach sa môže nahromadiť aj smrteľná koncentrácia škodlivých plynov. Pri homogenizácii hnojovice v podroštových nádržiach je lepšie zvieratá z maštale vyhnať.

Obr. 10: 	Rez podroštovej skladovacej nádrže
Obr. 10: Rez podroštovej skladovacej nádrže

Podobný systém skladovania a odstraňovania hnojovice je v cirkulačných kanáloch, ktoré sa môžu použiť aj pod zaroštovanými chodbami boxového ustajnenia (obr. 11). Je to sústava zberných kanálov, v ktorých pri miešaní hnojovica cirkuluje. Miešanie hnojovice musí byť pravidelné, aby nedochádzalo k vytvoreniu pevnej vrstvy na povrchu. Steny kanálov musia byť hladké, bez výstupkov, aby nebránili prúdeniu hnojovice. Aj maštaľ s podroštovými cirkulačnými kanálmi musí byť dobre vetraná, aby sa emisie z hnojovice pri cirkulácii odvetrali.

Obr. 11: Podroštový skladovací cirkulačný kanál
Obr. 11: Podroštový skladovací cirkulačný kanál
Obr. 12: Podstielanie separovaným kalom hnojovice
Obr. 12: Podstielanie separovaným kalom hnojovice (kliknutím zväčšíte obrázok)

V oblastiach s nedostatkom slamy na podstielanie, kde sa vybudovali ustajňovacie systémy pre kravy s  prehĺbenými ležiskovými boxmi, sa v súčasnosti s úspechom využíva na podstielanie odseparovaný kal (pevná časť) hnojovice (obr. 12). Kal s vyšším obsahom sušiny je vhodným materiálom pre podstielanie. Čerstvo odseparovaný kal má však obsah sušiny len okolo 30 % a je ho vhodné pred podstielaním dosušiť. Preto sa odporúča separovať kal na podstielanie hlavne v letnom období.

Odseparovaný kal sa pred podstielaním mieša s mletým vápencom v pomere 3-5:1, ktorý kal jednak dezinfikuje, ale aj vysušuje. Po naplnení boxov po úroveň stelivového prahu sa podstiela 0,5-0,8 kg kalu do každého boxu denne.

Pri podstielaní separovaným kalom sa produkuje hnojovica, ktorá sa odstraňuje rovnako ako tekutý hnoj. Vyhrnutý kal z boxov hnojovicu zahusťuje a môže sa stať, že prestane tiecť. V takom prípade je potrebné do priečneho zberného kanála pri zhrňovacích lopatách alebo do preronového kanála pri zaroštovaných chodbách pripustiť tekutinu na prepláchnutie. Výhodnejšie je vpúšťať do kanála odseparovanú tekutú časť hnojovice ako vodu. Najlepšie je prepojiť koniec kanála potrubím z nádrže na tekutú časť hnojovice a odtiaľ ju prečerpávať priamo do kanála na odvod hnojovice z maštale.

2.8. Skladovanie hospodárskych hnojív
Skladovanie hospodárskych hnojív rozhoduje o efektívnosti ich využívania. Neexistuje najlepší a najhorší spôsob manipulácie hospodárskymi hnojivami. Každý spôsob, či už produkcia maštaľného hnoja, alebo hnojovice so sebou prináša pozitíva i negatíva. Je na chovateľovi, ktorý spôsob uprednostní a použije. V každom prípade ale musí mať na zreteli jeho vplyv na životné prostredie a mal by urobiť všetky opatrenia, aby ho obmedzil na minimum.

Skladovanie hnojív a ich využívanie je upravené legislatívou. Stanovujú sa v nej požiadavky na ochranu vôd a vodných ekosystémov. Jej cieľom je zachovanie alebo zlepšenie stavu vôd pre ich trvalé využívanie. Vymedzuje práva a povinnosti osôb, či už právnických alebo fyzických, ktoré manipulujú s hospodárskymi hnojivami. Sklady pre hospodárske hnojivá musia zabezpečiť jeho uskladnenie ekologicky bezpečným spôsobom bez spôsobenia škody na pôde, vodných zdrojoch a poľnohospodárskej výrobe. Podobne sa musí zabezpečiť aj jeho preprava, ktorá nebude predstavovať ohrozenie znečistenia vôd či životného prostredia.

Skladovanie maštaľného hnoja
Maštaľný hnoj je zmes exkrementov (výkaly a moč vylúčené zvieratami), s podstielkou, vodou a zvyškami krmiva. V klasických ustajneniach s priväzovaním je spravidla produkovaný maštaľný hnoj ochudobnený o tekutú močovku, ktorá odteká z maštale do skladovacích nádrží samostatne. V novších technológiách s voľným ustajnením býva už súčasťou maštaľného hnoja.

Merná hmotnosť čerstvého maštaľného hnoja je približne 700-800 kg.m-3, v závislosti od obsahu podstielky. Hmotnosť vyzretého uľahnutého hnoja je 1000-1100 kg.m-3.

Zloženie a kvalita maštaľného hnoja sú veľmi variabilné a sú ovplyvnené zložením čerstvého maštaľného hnoja, ktorý sa dopraví do hnojiska, od spôsobu jeho skladovania a ošetrovania (tabuľka).

Tabuľka_zloženie

Dočasné uloženie maštaľného hnoja na poľnohospodárskej pôde – voľnej skládke
Na dočasnom nespevnenom poľnom hnojisku je dozrievanie hnoja veľmi nerovnomerné. Povrch hnojiska, ktorý je vystavený poveternostným vplyvom, je veľký (obr. 1). Pri dlhodobom skladovaní sa na poľných, väčšinou nedokonale upravených, hnojiskách stráca až 70 % organickej hmoty, 60 % dusíka, 20 % fosforu a 30 % draslíka.

Obr. 1: Neupravená voľná skládka maštaľného hnoja
Obr. 1: Neupravená voľná skládka maštaľného hnoja

Súčasná legislatíva umožňuje uložiť tuhé hospodárske hnojivá na poľnohospodársku pôdu pred ich použitím, iba ak sa neohrozí znečistenie povrchových alebo podzemných vôd. Vo vyhlásených zraniteľných oblastiach môže byt uložený iba 9 mesiacov od prvej vyvážky. Ďalšie skladovanie na tom istom mieste je možné až po štyroch rokoch trvalého využívania.

Poľné nespevnené hnojiská sú potenciálnym nebezpečenstvom pre znečisťovanie podzemnej, ale aj povrchovej vody, hlavne keď sa dlhodobo využíva na skladovanie to isté miesto. Vtedy je silné bodové zaťaženie na ploche hnojiska. Na miestach, kde boli hnojiská, sa devastuje orničná i podorničná vrstva a trvá niekoľko rokov, kým je pôda schopná normálnej funkcie.

Z maštaľného hnoja počas skladovania odteká hnojovka. Výtok hnojovky je závislý od obsahu sušiny v hnoji. Pri skladovacej výške hnoja 3 m, ktorú je možné dosiahnuť bežnými mechanizmami, odtečie z hnoja v priemere 12 % hnojovky z množstva naskladneného hnoja. To znamená, že do 1 m2 pod hnojiskom odtečie z hnoja okolo 280 litrov hnojovky, ktorá obsahuje okolo 0,1 % dusíka a 0,01 % fosforu. V tomto množstve hnojovky je 0,28 kg dusíka a 0,028 kg fosforu, čo predstavuje dávku 2 800 kg dusíka a 280 kg fosforu na hektár. Keď zoberieme do úvahy, že vo vyhlásených zraniteľných oblastiach nesmie dávka dusíka prevýšiť 170 kg vo forme hospodárskych hnojív, prehnojenie dusíkom na ploche hnojiska je 16,5 krát.

Dočasné nespevnené poľné hnojiská by sa mali zriaďovať iba na pozemku, ktorý sa má ním hnojiť v množstve potrebnom na vyhnojenie. Skladovať hnoj na tom istom mieste by sa nemal dlhšie ako 12 mesiacov. Mesiace skladovania sa počítajú od začiatku ukladania hnoja na pozemok. Pri dlhšom skladovaní na tom istom mieste dochádza k bodovému zaťaženiu a kontaminácii pôdy.

Často sa budovali spevnené poľné hnojiská bez kanalizačného systému na zachytávanie hnojovky. Dno hnojiska tvorili iba poukladané cestné panely bez izolácie, ktoré bránili rozbahneniu skládky. Sú to hnojiská, ktoré majú charakteristiku voľnej skládky, aj v prípade, že majú vytvorené bočné steny, aby sa mohol hnoj vrstviť do výšky. Sú pre vody nebezpečnejšie ako dočasné nespevnené skládky, pretože na týchto hnojiskách sa skladuje maštaľný hnoj roky ba až desaťročia a vtedy dochádza k dlhodobému kumulovaniu bodového znečistenia.

Nespevnené poľné hnojisko môže byť umiestnené na pôde so svahovitosťou menšou ako 3o. Nemali ba sa umiestňovať na zamokrenej pôde a na územiach kde môže prísť k záplavám. Je nebezpečné zriaďovať nespevnené poľné hnojiská na oddrenážovaných plochách, pretože odtekajúca hnojovka rýchle preniká do vodných zdrojov. V ochranných pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov, či už 1., 2. alebo aj 3. stupňa, by sa nespevnené dočasné poľné hnojiská nemali zriaďovať. Vzdialenosť od vodného zdroja by mala byť čo najväčšia, musí byť minimálne 100 m.

Hnojisko by sa malo oborať a v najnižšom bode vykopať jamu na vytekajúcu hnojovku. Takto sa zabráni pri návalových dažďoch roztekaniu hnojovky okolo celého hnojiska. Mesiace skladovania sa počítajú od začiatku ukladania hnoja do hnojiska. Sú to pravidlá pre zraniteľné oblasti, ktoré by mali platiť všade.

Skladovanie maštaľného hnoja vo vybudovaných hnojiskách
Ak sa má predísť rizikám a stratám vyplývajúcim zo skladovania maštaľného hnoja na dočasných poľných skládkach, je ho treba skladovať v zariadeniach na tento účel určených, ktoré vyhovujú z hľadiska hygienického, zooveterinárneho, stavebného i ekologického (obr. 2).

Obr. 2: Spevnené poľné hnojisko
Obr. 2: Spevnené poľné hnojisko

Kapacita hnojiska má byť na skutočnú produkciu maštaľného hnoja v podniku a mala by byť na dobu minimálne 6 mesiacov. Ak zoberieme do úvahy, že najefektívnejšie hnojenie maštaľným hnojom je na jeseň a chceme hnojisko vyprázdňovať raz za rok, musí byť jeho kapacita na dobu 12 mesiacov.

Hnojiská pre skladovanie maštaľného hnoja musia byť nepriepustné, odkanalizované a vybavené zásobníkmi na hnojovku. Rovnako manipulačné plochy pri hnojisku musia byť nepriepustné a odkanalizované. Skúsenosti ukázali, že je lepšie budovať hnojiská na farme než na poli. V maštaľnom hnoji aj pri tom najlepšom skladovaní vznikajú straty na hmote. To znamená, že pri dennom vývoze na poľné hnojisko sa stratená časť hnoja vyvážala zbytočne. Okrem toho nie sú vždy pri hnojisku mechanizmy na vrstvenie, ktoré je nepravidelné v dlhých intervaloch, čo zvyšuje stratu hmoty. Okrem iných výhod pri použití farmového hnojiska oproti poľnému sa pri vývoze hnoja ušetrí až 50 % pohonných hmôt.

Obr. 3: Hnojisko pri maštali
Obr. 3: Hnojisko pri maštali

Najvýhodnejšie je umiestniť farmové hnojisko pri maštali s priamym vyhrňovaním hnoja z pohybových priestorov maštale do hnojiska (obr.3).

Hnojiská by sa nemali budovať v zónach hygienickej ochrany vodných zdrojov I. a vnútornom pásme II. stupňa, zároveň nesmú byť umiestnené v oblasti vzdialenej menej ako 100 m od studne alebo prameňa. Ak sa hnojisko nachádza v ochrannom pásme vodárenského zdroja, v blízkosti vodného toku, odkrytého zdroja podzemných vôd a na území s veľmi priepustným podložím malo by byť vybavené vizuálnym kontrolným systémom pre zisťovanie jeho priepustnosti, ktorý tvorí s ním jeden konštrukčný celok.

V minulosti sa hnojiská budovali s vizuálnym kontrolným systémom priesaku hnojovky. Riešilo sa to uložením drenážneho systému pod odizolované dno hnojiska, ktorý presakujúcu hnojovku odvádzal do kontrolnej šachty. Pokiaľ bola kontrolná šachta suchá, izolácia hnojiska nebola poškodená.

Ak sa hnojisko buduje na svahových pôdach, je nutné dodržať vzdialenosti od povrchových vôd:

  • so sklonom do 4°   - 150 m od zdroja povrchovej vody,
  • so sklonom 4°-6°   - 300 m od zdroja povrchovej vody,
  • so sklonom 6°-12° - 450 m od zdroja povrchovej vody,
  • so sklonom viac ako 12° - v žiadnom prípade by sa tu nemali budovať.

Počas skladovania vyteká z hnoja hnojovka, ktorá musí byť kanalizačným systémom odvedená do skladovacej nádrže. Množstvo vytečenej hnojovky z hnoja je závislé od obsahu sušiny v čerstvom hnoji, skladovacej výšky a pri nezastrešenom hnojisku aj od množstva zrážok.

V presných experimentoch v zastrešenom hnojisku, teda bez atmosferických zrážok, zo skladovaného maštaľného hnoja do výšky 6 m so sušinou 17,5 % odtieklo 21 % hnojovky z celkového množstva naskladneného hnoja. Tam, kde sa vrství hnoj bežnými mechanizmami do výšky 3 m, treba počítať s odtokom hnojovky okolo 12 %. Samozrejme pri nezastrešených hnojiskách sa k tomu pripočítajú aj atmosferické zrážky, z ktorých za štandardných podmienok pretečie cez uložený hnoj do hnojovkovej nádrže asi 35 %. Do skladovacej kapacity je potrebné zahrnúť aj zrážkové vody z manipulačnej plochy, ktorá musí byť odvedená do skladovacej nádrže na hnojovku. Dá sa predpokladať, že sa z nej odparí okolo 20 %, pre návalové vody je treba počítať s rezervou 20 % z plochy hnojiska a manipulačnej plochy. O to sa zvýši potrebná kapacita skladovacej nádrže na hnojovku.

Skladovacia nádrž pre hnojovku by mala mať kapacitu na trojmesačnú produkciu. Vo vyhlásených citlivých a zraniteľných oblastiach, kde 50 % plôch je s najvyšším obmedzením aplikácie dusíkatých hnojív by to malo byť na dobu 4 mesiace. Pri stanovení kapacity skladovacej nádrže pre hnojovku treba zohľadniť obsah sušiny v naskladňovanom hnoji do hnojiska, skladovaciu výšku, úhrn ročných zrážok (ak nie je hnojisko zastrešené) a dobu skladovania. Z 1 m3 hnoja odtečie do skladovacej nádrže na hnojovku približne 135-150 litrov hnojovky a z 1 m2 plochy hnojiska ročne 228-238 litrov zrážkových vôd. Preto je výhodnejšie robiť hnojisko s menšou plochou a väčšou skladovacou výškou hnoja. Potrebná kapacita skladovacej nádrže na hnojovku sa vypočíta podľa vzorca:

vzorec

kde:
KH    -     kapacita hnojiska v m3
VH    -     výtok hnojovky z hnoja v % (pri výške uskladneného hnoja 2 m 6 - 9; 3 m 9 - 12; 4 m 12 - 15; 5 m 15 - 18; 6 m 18 – 21 v závislosti od množstva použitej podstielky)
DS    -    doba skladovania hnojovky v mesiacoch (3 alebo 4)
UZ    -    ročný úhrn zrážok v mm
PH    -    plocha hnojiska m2
MP    -    manipulačná plocha pri hnojisku v m2.

Odtok hnojovky z hnojiska musí byť zabezpečený tak, aby sa neupchával. Kanál umiestnený v strede hnojiska sa upcháva a časom prestane byť funkčný. Lepšie sú odtokové kanály vedené mimo hnojiska. Do hnojiska ani do odtekajúcej hnojovky nesmie vtekať povrchová voda pri dažďoch.

Zloženie hnojovky je veľmi variabilné. Rozhoduje o ňom množstvo faktorov, ako je obsah sušiny v naskladňovanom hnoji, množstvo použitej podstielky, množstvo vody v hnoji, skladovacia výška hnoja a množstvo zrážok. Ako príklad možno uviesť skutočne namerané zloženie hnojovky z hnoja z podstielaného boxového ustajnenia, ktorá odtiekla zo zastrešeného hnojiska, t.j. bez atmosferických zrážok, kde sa vrstvil hnoj do výšky 6 m. Obsahovala 2 % sušiny, 1 % organických látok, 0,1 % N, 0,01 % P a 0,3 % K.
Celkove počas dobrého skladovania po dobu 10 mesiacov sa z maštaľného hnoja odtokom hnojovky a rozkladnými procesmi stratí 50 % z pôvodnej hmoty, 30 % sušiny, 40 % organických látok, 25 % N, 10 % P a 15 % K. Pri zlom skladovaní na poľných hnojiskách, pri nízkej skladovacej výške a neupravenom hnoji sú straty podstatne vyššie, až 65 %.

Skladovanie hnojovice
Hnojovica je dobré organicko-minerálne tekuté hnojivo spájajúce vlastnosti maštaľného hnoja a minerálnych hnojív. Je nositeľom organických látok a rýchlo sa uvoľňujúcich živín. Po dozretí je možné hnojovicu priamo aplikovať na pôdu. Najefektívnejšie využívanie hnojovice je priama aplikácia na pozemky.

Hnojovica hovädzieho dobytka má špecifické sedimentačné vlastnosti. V skladovacích priestoroch vytvára tri odlišné vrstvy. Spodnú vrstvu tvoria sedimentujúce látky, strednú tekuté výkaly a voda a tretiu plávajúce ľahké vláknité častice, ktoré s pribúdajúcim časom vytvárajú pevnú škrupinu. Pred aplikáciou sa hnojovica homogenizuje, aby sa táto škrupina narušila a všetky vrstvy premiešali. Homogenizáciou sa docieli rovnomerné rozloženie živín v priestore skladovacej nádrže, možnosť jej úplného vyčerpania, pričom sa nezmenšuje jej skladovacia kapacita.

Pri skladovaní hnojovice v nádržiach dochádza pôsobením teploty vonkajšieho vzduchu v letnom alebo v zimnom období k zmenám teploty skladovanej hnojovice. Nižšie teploty sú nepriaznivé z technologického hľadiska (problematickejšie miešanie a čerpateľnosť) a vyššie teploty z hygienického hľadiska (mikrobiálne procesy – emisie, zápach).

Hnojovica obsahuje živiny ľahko prístupné rastlinám. Z dusíka, ktorý obsahuje, pripadá na amoniakálnu formu (NH4) okolo 50 %, ktorý sa rýchlo uvoľňuje. Jeho podiel z celkového dusíka v hnojovici klesá so vzrastajúcim obsahom sušiny. Obsah amoniakálneho dusíka v hnojovici je ovplyvnený obsahom moču, pretože asi 50 % dusíka hnojovice pochádza z organických látok moču. Moč okrem ľahko prijateľných živín pre rastliny má aj stimulujúce látky, ktoré pôsobia priaznivo na tvorbu biomasy rastlinami.  

Zloženie hnojovice rôznych kategórií hovädzieho dobytka a ošípaných je uvedené v tabuľke.

Hnojovica ošípaných bola vždy hodnotená ako zlé hnojivo. Traduje sa to od čias, keď sa na splachovanie hnoja z nepodstielaných maštalí pre ošípané používal iba prúd vody. Dôkazom toho je aj veľká variabilita v obsahu sušiny v hnojovici v rôznych podmienkach. Ako vidieť z tabuliek, hnojovica ošípaných obsahuje väčšie množstvo živín ako hnojovica hovädzieho dobytka. Je to dané ich výživou a trávením. Zatiaľ čo pre hovädzí dobytok tvoria základnú kŕmnu dávku objemové krmivá s vysokým obsahom vlákniny a koncentrované jadrové krmivá sa využívajú iba na vyrovnanie úžitkovosti, pri ošípaných jadrové koncentrované krmivá tvoria základ výživy. Z uvedeného vyplýva že používané príslovie, ktoré hovorí, že hnojovica ošípaných je studené hnojivo, je pri dodržovaní technologickej disciplíny pri odstraňovaní hnoja neopodstatnené.

Technologická voda, ktorá sa pridáva do hnojovice, znižuje jej kvalitu, hnojivý účinok, obsah sušiny, zväčšuje jej objem a pri rovnakom množstve živín sa zvyšujú náklady na jej vývoz. Produkcia a kvalita hnojovice je závislá od produkcie exkrementov a prímesí, hlavne vody, ktorej má byť v hnojovici čo najmenej. Pridávaním vody do hnojovice sa znižuje v nej koncentrácia živín a neúmerne sa zvyšuje jej objem. Zníženie sušiny hnojovice pridaním vody z 9 % na 6 % predstavuje zvýšenie jej objemu a tým kapacity skladovacej nádrže o 1/3 alebo skrátenie doby skladovania. Objemová hmotnosť hnojovice závisí od obsahu sušiny, so zvyšujúcim obsahom sušiny sa zvyšuje jej hmotnosť. Pri obsahu sušiny 10,5 % je jej objemová hmotnosť 980-1020 kg.m-3.

Kapacita skladovacích nádrží na hnojovicu musí byť taká, aby sa prekonalo obdobie, kedy ju nie je možné aplikovať na pôdu. Legislatívne je stanovená na dobu 4 mesiace. Vo vyhlásených zraniteľných oblastiach, kde 50 % pozemkov v podniku je v oblasti s najvyšším obmedzením aplikovaného dusíka, musí byť skladovacia kapacita o 1 mesiac dlhšia, to je 5 mesiacov.

Skladovacia kapacita tekutých hospodárskych hnojív po dobu 4 mesiace je z hľadiska Európskeho spoločenstva nízka a vytvára silný tlak na prijatie legislatívneho predpisu na dobu skladovania 6 mesiacov, ako je to väčšine štátov EÚ. Preto je to len otázka času, kedy takýto legislatívny predpis vstúpi do platnosti. Poľnohospodári by to mali mať neustále na zreteli a mali by byť na to v blízkej budúcnosti pripravení. Z toho vyplýva, že keď niekto pripravuje nové skladovacie priestory pre hnojovicu, močovku alebo hnojovku, mal by ich kapacitu vybudovať na dobu 6 mesiacov.

Skladovacie nádrže na hnojovicu musia byť nepriepustné, vybavené miešacím zariadením pre homogenizáciu hnojovice, nepriepustným výdajným miestom pre prečerpávanie hnojovice do prepravných a aplikačných mechanizačných prostriedkov. Musia byť zabezpečené proti preplneniu a prenikaniu povrchových vôd do skladovacej nádrže.

udujú sa podzemné alebo nadzemné nádrže. Budovanie jednoplášťových skladovacích nádrží na hnojovicu bez vizuálneho kontrolného systému je povolené. Musia mať však certifikát skúšky tesnosti mladší ako 10 rokov. Iba v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, v blízkosti vodných tokov, odkrytých podzemných vôd a na území s veľmi priepustným podložím musia byť jednoplášťové podzemné skladovacie nádrže vybavené vizuálnym kontrolným systémom na zisťovanie priesakov škodlivých látok do okolia. Pri takýchto nádržiach sa robia skúšky tesnosti každých 20 rokov. Nadzemné nádrže sa umiestňujú na takýcto územiach do odizolovaných záchytných vaní. Objem záchytnej vane musí byť taký, aký je objem skladovacej nádrže. Záchytná vaňa nesmie mať žiadny výtok.  

Pri skladovaní hnojovice vznikajú straty na hmote i na živinách, za dobu 1 mesiaca sú straty na hmote a dusíku okolo 10 %, za dobu 4 mesiacov 15 %. Výška straty je závislá od obsahu sušiny, teploty hnojovice a vzduchu a prúdenia vzduchu nad hnojovicou. Zníženiu strát sa dá zabrániť prekrytím skladovacej nádrže. Prekrytie hnojovicovej nádrže je dôležité aj z hľadiska bezpečnosti pre ľudí a zvieratá.

Pred aplikáciou je nevyhnutné hnojovicu homogenizovať, pretože u hnojovice od hovädzieho dobytka sa vytvára pevná plávajúca vrstva (obr. 4) a v hnojovici ošípaných dochádza k sedimentácii pevných častíc. Homogenizáciou sa docieli rovnomerné rozloženie živín v priestore skladovacích nádrží.

V poslednom období sa začali pre skladovanie hnojovice využívať lagúny s fóliou a s kontrolným systémom tesnosti (obr. 5). Budujú sa ako podzemné alebo nadzemné. Sú vybavené dvojvrstvovou zváranou fóliou odolnou proti chemickým látkam a UV žiareniu. Podzemná nádrž sa osadzuje do vykopanej jamy a nadzemná do vybudovaného valu. Hnojovica sa prekrýva plávajúcou fóliou.

Do skladovacích nádrží na hnojovicu nesmú pretekať spodné ani povrchové vody. Podzemné nádrže sa v minulosti robili zväčša na úrovni terénu. Vtedy mohla dažďová voda z okolitého terénu stekať na poklop nádrže a pretekať do hnojovice. Je tomu možné zabrániť, keď sa urobí okolo skladovacej nádrže rigol pre odvod povrchových vôd. V prípade výstavby nových skladovacích nádrži je potrebné vrch nádrže urobiť vyššie ako je okolitý terén, docieli sa tým, že stekajúca voda po teréne pri návalových dažďoch nádrž obtečie.

Skladovanie močovky
Z odkanalizovaných starších maštalí s podstielaným ustajnením odteká časť močovky kanalizáciou do skladovacej nádrže. S ňou vyteká aj voda použitá na čistenie, určitá časť tekutých výkalov spolu s drobnými časticami podstielky a krmiva.

Skladovacie nádrže na močovku sa budovali zväčša ako podzemné. Tekutina z maštale do nich odteká samospádom. Podľa súčasnej legislatívy nemusia mať vizuálny kontrolný systém priepustnosti, to znamená, že môžu byť jednoplášťové. Musia byť nepriepustné a musia mať certifikát o skúškach tesnosti mladší ako 10 rokov. Vizuálny kontrolný systém by mali mať iba v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.

Skladovacia nádrž pre močovku by mala mať kapacitu na trojmesačnú produkciu. Vo vyhlásených citlivých a zraniteľných oblastiach, kde 50 % plôch je s najvyšším obmedzením aplikácie dusíkatých hnojív by to malo byť na dobu 4 mesiace. Do skladovacej nádrže by nemali pretekať povrchové a spodné vody a treba ich proti tomu chrániť rovnako ako nádrže na hnojovicu.

Zloženie močovky je veľmi variabilné. Ovplyvňuje ho kategória zvierat, obsah dusíkatých látok v kŕmnej dávke a  obsah vody. Močovka kráv pri obsahu sušiny 1,5 % obsahuje 0,2 % dusíka, 0,38 % draslíka 0,01 % fosforu a vápnika. V močovke je 85 % dusíka vo forme amoniaku rozpustného vo vode, ktorý rýchlo uniká. Iba malá časť dusíka je stabilne viazaná na organické látky.

Pri skladovaní močovky je dôležité zabrániť stratám amoniaku, ktorý uniká do ovzdušia. Stratu amoniaku je možné znížiť zriedením močovky vodou. Zníži sa tak koncentrácia rozpusteného amoniaku vo vode, a tým i jeho emisie. Na druhej strane sa tým zvýši objem močovky. Voľný amoniak reaguje s kyselinami tak, že vytláča z nej vodík a tvorí kyselinu amónnu. Preto je možné znížiť stratu amoniaku z močovky pridaním kyseliny fosforečnej. Z močovky chudobnej na fosfor je tak možné vytvoriť kvalitné kvapalné NPK hnojivo s rýchlym hnojivým účinkom.

Najjednoduchším spôsobom zníženia emisií amoniaku z močovky je prekrytie skladovacej nádrže. Z nezakrytej nádrže počas 3 mesačnej doby skladovania unikne do ovzdušia 45 % amoniaku. Jednoduchým prekrytím plávajúcim poklopom sa strata zníži na polovicu. Čím je prekrytie tesnejšie tým sú úniky amoniaku menšie.

Močovka je hnojivo, ktoré rýchlo uvoľňuje po aplikácii živiny pre rastliny. Treba ich aplikovať dávkovo a do pôdy dodať len také množstvo močovky, s takým množstvom živín, ktoré dokážu rastliny využiť. Pri vysokých dávkach sa uvoľnené živiny nevyužijú a splavia sa do podzemných vôd.

Späť