Chov hovädzieho dobytka - 1. Chov mäsového dobytka systémom dojčiacich kráv

Ján Huba, Vojtech Brestenský, Vladimír Tančin, Peter Polák, Ján Tomka

Pri chove dojníc je cieľom ekonomicky efektívna produkcia mlieka, čomu sú podriadené všetky chovateľské postupy. Na rozdiel od toho je chov dojčiacich kráv systém produkcie zástavového dobytka pri hospodárnom využívaní trvalých trávnych porastov pri relatívne nízkych investičných a pracovných nákladoch. Zástavový dobytok sú odstavené teľatá vo veku 6 – 8 mesiacov, ktoré počas svojho života prirodzene cicali mlieko svojich matiek a boli chované spolu s matkami na pasienkoch.

Vzhľadom na plochy trvalých trávnych porastov ktorými Slovensko hlavne v podhorských a horských oblastiach je chov dojčiacich kráv vhodným hospodárskym odvetvím vidieckych regiónov.

Dosiahnuť prijateľný ekonomický výsledok možno len maximálnym využitím existujúcich prírodných podmienok pri minimalizovaní nákladov na ustajnenie, dopravu a ľudskú prácu. Chov dojčiacich kráv možno nazvať prirodzeným chovom, keď sa zvieratá počas celej pastevnej sezóny (apríl - november) zdržiavajú na pasienku, bez ustajňovacích objektov. Zostávajúcu časť roka je stádo ustajnené v zimovisku. Zimoviskom sú zväčša lacné, staré stavby, prípadne jednoduché prístrešky s umiestnenými nevyhnutnými chovateľskými zariadeniami. Možný je aj celoročný voľný chov bez ustajnenia. Závislosti chovu dojčiacich kráv od prírodných podmienok je nutné prispôsobiť celý systém riadenia stáda. Rozhodujúcim z tohto pohľadu je vzťah medzi produkciou pastevného porastu a rastom živej hmotnosti odchovávaných teliat. Nutným medzičlánkom v tomto vzťahu je laktujúca matka rastúceho teľaťa. Preto systém musí byť nastavený tak, aby v čase najvyššej produkcie biomasy pastevného porastu (u nás zväčša mesiace máj – jún, v oblastiach s vyššou nadmorskou výškou i júl) boli teľatá vo veku, keď sú schopné tento nárast zužitkovať, teda vo veku s potenciálom najintenzívnejšieho rastu (autoakceleračná fáza, 3. – 6. mesiac veku) a kravy – ich matky by mali byť na vrchole laktácie (3. – 4. mesiac po otelení). Týmto požiadavkám vyhovuje telenie v mesiacoch január – marec. Dodržanie tohto termínu telenia umožňuje tiež zosúladiť odstav (vek teliat priemerne 7 mesiacov) s ukončením pastevného obdobia (október) a nie je potrebné oddeľovanie teliat podľa pohlavia (od veku 8 mesiacov hrozí oplodnenie jalovičiek a kráv mladými býčkami). Znižovanie produkcie biomasy pastevného porastu pred koncom pastevnej sezóny, emocionálny stres z odstavu teliat a prechod na kŕmenie senom v zimovisku uľahčí zasušenie kráv a ich prípravu na pôrod, čím sa zníži riziko ťažkých pôrodov, ktorých hlavnou príčinou je prekrmovanie teľných kráv. Kravy sa telia v zimovisku, kde je umožnená ľahšia kontrola pôrodov, chovateľ má v tomto období (január – marec) relatívne najviac času, nakoľko sa nemusí venovať poľným prácam. Produkcia mlieka otelených kráv postačuje pre výživu mladých teliatok, je malé riziko vzniku mastitíd z dôvodu nadprodukcie mlieka (krava produkuje viac, ako dokáže malé teľa vypiť), nakoľko zimná kŕmna dávka nemá prebytok živín.

Z hľadiska využitia odstavených teliat existujú nasledovné produkčné systémy:

  • produkcia zástavových zvierat (odstavené teľatá) a ich predaj chovateľom, špecializujúcim sa na výkrm dobytka, ktorí ich vykrmujú do hmotnosti 500 – 700 kg (podľa pohlavia a plemena)
  • produkcia odstavených teliat na jatočné účely (baby beef, baby natur)
  • produkcia zástavových zvierat na ich intenzívny výkrm na farme
  • produkcia zástavových zvierat kastrácia, býčkov a ich pastevný extenzívny výkrm na farme
  • produkcia a predaj plemenných a chovných zvierat.

Chov dojčiacich kráv je najčastejšie realizovaný ako chov s uzavretým obratom stáda, to znamená, že si chovateľ dochová jalovice pre náhradu za vyradené kravy. Produktom sú odstavené teľatá oboch pohlaví (nepredajú sa len jalovičky na ďalší chov), negatívne vyselektované jalovice a brakované kravy.

Pri chove dojčiacich kráv sa v plnej miere uplatňuje sezónnosť telenia v období december až apríl s vrcholom v januári až marci. Telenie jalovíc je vhodné organizovať (plánovať) na začiatok sezóny telenia, aby sa im mohla venovať zvýšená pôrodná a popôrodná starostlivosť. Hlavnú pozornosť v chove dojčiacich kráv bude potrebné venovať plodnosti. Pri tomto chove platí dvojnásobne zásada „každý rok teľa“.

Hovädzí dobytok sa spôsobom svojho života zaraďuje k stádovým zvieratám. Jeho divo žijúci predkovia vytvárali veľké stáda, ktoré boli tvorené podskupinami, menšími stádami s ustálenou sociálnou štruktúrou. V týchto mikroskupinách sa navzájom zvieratá poznali a rešpektovali svoje postavenie v stáde. Podobne je to i dnes pri domestikovanej forme hovädzieho dobytka, avšak stáda sú vytvárané umelo človekom – chovateľom. Z toho dôvodu by chovateľ mal mať znalosti o prirodzenom správaní, čiže etológii ním chovaného druhu hospodárskych zvierat. Správanie zvierat sa vplyvom ročných období prirodzene mení. Mení sa tiež pod vplyvom chovateľských zásahov ako je zaradenie býka do stáda, odstav teliat, formovanie nových stád pred pastevnou sezónou. Jedným z najdôležitejších pravidiel je nezaradzovať do väčšej skupiny jedno nové zviera, ale ak je to možné premiešať dve či viac skupín zvierat, alebo zaradiť viac nových do väčšej skupiny. Jedno zviera je vystavené kontaktom so všetkými členmi skupiny, do ktorej bolo včlenené. Začlenenie jedinca do skupiny je sprevádzané vzájomným porovnávaním sa zvierat, čo môže viesť k jeho nežiaducemu vyčerpaniu a v extrémnych prípadoch až k úhynu. Veľký problém je výskyt rohatých a bezrohých zvierat v jednom stáde. Bezrohé zvieratá (či už geneticky, alebo odrohované) sú znevýhodnené a môžu trpieť, čo môže viesť k zníženiu príjmu potravy, zhoršeniu kondície, zmetaniu či potratu. Preto nie je miešanie rohatých a bezrohých zvierat. odporúčané. Je vhodné, aby v každej chovnej skupine boli aspoň dve miesta na napájanie a dostatočne veľký priestor na kŕmenie zvierat, a to z dôvodu, že jedno dominantné rabiátne zviera môže zamedziť jednému či viacerým až všetkým ostatným zvieratám  prístup k vode či krmivu. Menšie problémy sú na pasienkoch, kde aj to najnižšie postavené zviera má možnosť úniku a dostatok potravy.

1.1. Technológia ustajnenia a celoročný voľný chov

Uplatňovaná technológia ustajnenia dojčiacich kráv vyplýva zo skutočnosti, že vlastný chov sa realizuje približne pol roka na pastve a pol roka v zariadeniach, ktoré voláme zimovisko. Zimovisko sa člení na priestor pre ustajnenie kráv a teliat (obdoba ležoviska), krmovisko, spevnené a mäkké výbehy a fixačné zariadenie. Základná požiadavka na zimovisko je, aby bolo čo najlacnejšie. Musí však zabezpečiť však zabezpečiť ochranu pred vetrom, dažďom a mokrým snehom a musí byť dostatočne priestranné a bez prievanu. Platí zásada, že je lepší ľahký prístrešok so stenou chrániacou pred vetrom, ako veľká betónová maštaľ. Týmto kritériám plne vyhovujú amortizované stodoly. Zásadne sa využíva voľné ustajnenie najlepšie na hlbokej podstielke. Pre jednu kravu s teľaťom je potrebné počítať s plochou 7 – 8 m2. Nastiela sa raz za 1 – 2 týždne priemerne 6 – 10 kg slamy na kravu a deň. Podstielku v ležovisku stačí meniť raz, max. 2 krát za zimné obdobie. Ustajňovací priestor pozostáva z  pôrodného koterca (plocha 10 – 12 m2, jeden na 5 – 10 kráv) a škôlku pre teľatá.

Pri vchode do ustajňovacieho priestoru z pasienka, či nespevneného výbehu je treba povrch spevniť a vyrovnať, aby sa zabránilo skorému znečisteniu slamy v ležovisku blatom z výbehu. Do spevneného výbehu môžu byť umiestnené nezamŕzajúce napájačky a kŕmisko. Na spevnený výbeh nadväzuje nespevnený, alebo pastevný výbeh. V tomto nespevnenom výbehu sa v suchom počasí, pri mrazoch a snehu môžu zvieratá pohybovať aj počas zimy a je v ňom vykonávaný oboznámenie s elektrickým ohradníkom a návyk na príjem pastvy. Na ustajnenú kravu sa počíta minimálne s 25 m2 nespevneného alebo pastevného výbehu.

Kravy sú v zime kŕmené v krmovisku. Optimálne, v praxi však nie vždy reálne, je oddelenie krmoviska od ležoviska na vzdialenosť 50 metrov, čo núti zvieratá k pohybu i v zimnom období. Častejšie je umiestnené krmovisko pri pevných výbehoch. V tomto systéme chovu sa uplatňuje adlibitné kŕmenie pričom najoptimálnejšie je samokŕmenie. Zvieratá vyberajú krmivo priamo z priestorov skladovania. Odporúča sa využitie posuvnej kŕmnej zábrany. Pri samokŕmení sa počíta s jedným kŕmnym miestom na 4 kravy, čo zodpovedá dĺžke 20 – 25 cm na jednu ustajnenú kravu. Pri inom spôsobe kŕmenia, navážaním krmiva do žľabu je potrebné počítať s pomerom kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat 1:1, pričom dĺžka žľabu pre jednu kravu musí byť minimálne 80 cm, pri neodrohovaných 1 m.

Celoročný voľný chov využíva všeobecne známu dobrú odolnosť hovädzieho dobytka voči nízkym teplotám. Vyžaduje však uplatnenie niektorých zásad, bez dodržania ktorých nie je takýto chov reálny. Úspech tohto spôsobu je determinovaný dostatkom krmiva, vody a možnosťou zvierat nájsť si suché ležovisko v závetrí (v prípade nepriaznivého počasia). V zimnom období je potrebný dostatok sena, priemernej kvality (minimálne 20 kg na kravu a deň), vyššia dávka súvisí s tým, že nevyžraté seno slúži ako podstielka. Optimálne sú prírodné zdroje vody. V prípade ich zamrznutia stádo rozšliape nový ľad a nie sú potrebné ďalšie zásahy. Koncentrácia kráv v stádach nemá byť vysoká, aby nedošlo k rozšliapaniu pôdy v ležoviskách, krmoviskách a pri zdrojoch vody. Sezóna telenia je pri tomto spôsobe chovu posunutá na mesiace marec a apríl. Ďalším dôležitým faktorom je čistota zvierat. Znečistené zvieratá ťažšie znášajú pobyt na mraze kvôli zlej teploizolačnej funcii znečistenej, polepenej či premočenej srsti. Preto sa treba vyvarovať vyhnaniu znečistených zvierat z maštale do systému bez ustajnenia v mrazivom počasí. I pri tomto systéme je dôležitý dozor pri pôrodoch. Musí byť tiež zabezpečené označovanie teliat v súlade s legislatívou.

1.2. Oplôtky, manipulačné a fixačné zariadenia

Pravidelné zootechnické a veterinárne úkony, keď je potrebné k zvieratám pristúpiť, fixovať ich, ošetriť, vážiť, manipulovať s nimi a podobne, spôsobujú nepokoj v stáde a s tým súvislé napätie a neadekvátne reakcie zvierat. Za účelom ľahšej a bezpečnejšej manipulácie so stádom je nanajvýš vhodné vybudovať stabilné alebo kúpiť mobilné manipulačné zariadenie. Sú to systémy naháňacích chodieb, manipulačných a triediacich priestorov s manipulačnou chodbou zakončenou fixačnými klietkami a manipulačnými priestormi. Stabilné manipulačné zariadenia by mali byť súčasťou zimovísk a mobilné sú výhodné na variabilné umiestnenie v pastevnom areáli. Systémy triediacich priestorov, naháňacích uličiek s fixačnou klietkou šetria čas, potrebu ľudskej práce, a teda náklady na vykonanie potrebných opatrení, ale v neposlednom rade významne zvyšujú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat.

Schéma kruhovej manipulačnej ohrady:
Schéma kruhovej manipulačnej ohrady
Schéma oplotenia pastevného materiálu:
Schéma oplotenia pastevného materiálu
Priechod v radení:
Priechod v radení
Texaská brána elektrická:
Texaská brána elektrická
Texaská brána mostová:
Texaská brána mostová

1.3. Zásady manipulácie so zvieratami

Počas obdobia pripúšťania nerobíme manipulačné zásahy v stáde, pretože sú rušivým momentom a môžu zvieratá zbytočne odvádzať od jeho hlavného poslania. V tomto období upustíme aj od prikrmovania býka. Pri vpustení býka do stáda sa mení hierarchia a býk sa stáva vodcom. Väčšina býkov mäsových plemien nie je agresívna, ale majú viditeľný  prirodzený temperament. Pri príchode chovateľa k stádu je potrebné býka hlasno upozorniť na našu prítomnosť. Zvieratá si pamätajú intonáciu hlasu známych ľudí či ošetrovateľov, ktorí im podávajú krmivo. Oslovením sa vyhneme náhlemu prekvapeniu a prípadne útočnej reakcii býka. Je tiež potrebné dodržovať odstupovú vzdialenosť. Pri jej prekročení sa býk prejavuje varovným chovaním ( hrabanie končatinou, ručanie, fučanie), ktoré môže prejsť až do útočnej reakcie. Pri manipulácii s plemenným býkom platia tieto hlavné zásady:

  • k býkovi v stáde pristupujú dvaja ošetrovatelia, ktorí majú palicu pre prípadnú manipuláciu alebo ochranu ( v letnom období berieme do úvahy aj výskyt bodavého hmyzu, ktorý môže napadnúť zvieratá, či príchod búrky a.p.)
  • k býkovi nepristupujú ženy
  • majitelia a ošetrovatelia, ktorí pristupujú k zvieratám po požití alkoholických nápojov sa vystavujú nebezpečenstvu napadnutia
  • býky majú mať osadené nosné krúžky
  • býka, ktorý aktívne útočí na ľudí, zo stáda okamžite separujeme a z chovu vyradíme (bitúnok).
  • na ohrady a oplôtky, v ktorých sa nachádza plemenný býk, umiestnime výstražné tabule s oznamom  zákaze vstupu a upozornením na prítomnosť plemenného býka.


Odrohovanie je jednou z možností ako zvýšiť bezpečnosť práce s dobytkom chovaným vo voľných stádach. Toto opatrenie sa bežne vykonáva už teľatám a to chemickým (odrohovacia tyčinka či pasta) alebo tepelným narušením rohotvorného tkaniva. V chove geneticky bezrohých plemien toto opatrenie odpadá. Pri dospelých zvieratách je odrohovanie najlepšie robiť v zimnom období, keď sa nevyskytuje hmyz, ale s prihliadnutím na štádium teľnosti. Nemožno však miešať zvieratá bezrohé a rohaté.

Aj v chove dojčiacich kráv je potrebné do 72 hodín po narodení teľa trvalo označiť. Pritom je žiaduce, aby mali kravy vyvinutý dobrý materský pud, čo spôsobuje, že kravy chránia teliatko od jeho narodenia a môžu zaútočiť na človeka a trvalé označenie preto môže byť nebezpečný úkon. Pri výkone zvýšime opatrnosť a pri zvýšenej nervozite počkáme na ukľudnenie zvieraťa alebo označenie teliatka vykonáme radšej neskôr, prípadne pomocou zábran oddelíme zvieratá od seba. Na tento úkon je možné využiť aj škôlky, v ktorých sa zvyknú teľatá zdržovať. Príliš agresívne kravy sa snažíme zo stáda vyradiť prípadne vôbec nezaradiť do plemenitby jalovice s agresívnym správaním. Povaha plemenného býka by mala byť, s ohľadom na dedičnosť tejto vlastnosti, čo najpokojnejšia, môže nám to vy riešiť mnohé nebezpečné situácie predtým ako by mohli vzniknúť.

1.4. Plemenitba v chove dojčiacich kráv

Prirodzená plemenitba kladie na chovateľov pri použití plemenných býkov určité nároky. V zimoviskách je možné zahájiť pripúšťaciu sezónu insemináciou. Častou praktikou je synchronizácia ruje jalovíc a následná inseminácia býkmi preverenými na ľahkosť pôrodov asi jeden mesiac pred hlavným pripúšťacím obdobím. Túto praktiku odporúčame hlavne pri u nás stále populárnejšom plemene charolais. Potom nasleduje 7 –10 dňová pauza, čím sa vytvorí prestávka v telení. Po prestávke sa na ďalšie pripúšťanie používa len plemenný býk – býky v prirodzenej plemenitbe. Prirodzenú plemenitbu môžeme vykonávať štyrmi spôsobmi:

  • Pripúšťanie z ruky je spôsob, kde spravidla k býkovi privádzame rujnú plemennicu. Koterec, v ktorom plemenný býk zapúšťa, odporúčame predeliť na dve polovice otvárateľnými zábranami, aby pri vpúšťaní a vyháňaní rujných plemenníc nedošlo k napadnutiu plemenným býkom. Oddelené priestory tiež slúžia na spoznanie sa zvierat.
  • Háremové pripúšťanie sa môže zahájiť už v zimnom období, vytvorením skupiny plemenníc do 20 ks. V skupine kráv cca 42 dní po otelení sa nachádzajú aj teliatka.  V príslušnom oddelení je dobré pre teliatka vytvoriť samostatný priestor – škôlku, do ktorej nemajú prístup dospelé zvieratá. Chovateľom odporúčame písomne evidovať zoznam plemenníc v skupine, s vyznačením dátumu vpustenia a oddelenia býka od skupiny. Týmto ľahšie určíme po otelení pôvod zo strany otca. Vzhľadom na 21 dňový cyklus ruje plemenníc, býka ponechávame v skupine 30 dní.
  • Pre pripúšťanie v skupine je vytvorená skupina 2-3 plemenných býkov podobných vlastností, ku ktorým je priradená primeraná skupina plemenníc. Je to jedno z plemenárskych opatrení na zabezpečenie cieľov úžitkového kríženia. 
  •  Voľné pripúšťanie sa používa spravidla pri vyháňaní stáda na pasienok. Podľa počtu nepripustených kráv zvolíme aj počet býkov.


V chovoch dojčiacich kráv je možné navzájom kombinovať všetky štyri uvedené spôsoby.
Dostatočne dlho pred vpustením býka do stáda treba zamerať svoju pozornosť na kondíciu a zdravotný stav plemenných býkov, pretože býky prekŕmené alebo vychudnuté, či s poruchami končatín neprejavujú záujem o rujné plemennice.

Pri nákupe mladých býkov je potrebné zvieratá postupne adaptovať na nové prostredie chovu a ošetrovateľov. Mladým býkom i napriek ich pohlavnej dospelosti doprajeme čas na pokračovanie v raste. Ich pohlavná dospelosť nastupuje už pred dosiahnutím 12 mesiacov veku, ale so zaradením do stáda je možné uvažovať až po dosiahnutí 14 až 16 mesiacov veku. Podmienkou je dobrý zdravotný stav býka, jeho telesná vyspelosť a pridelenie štátneho registra. V prvom pripúšťacom období volíme primeranú záťaž vzhľadom na individualitu býka a plemennú príslušnosť a mladému býkovi prideľujeme maximálne 10 až 15 plemenníc. Včasným zistením teľnosti potvrdzujeme plodnosť býka.

Pri vpustení viacerých býkov naraz do stáda je potrebné plodnosť každého býka zistiť osobitne. Dobrí chovatelia dokážu plodnosť býka odhadnúť už po 21 dňoch, pretože oplodnené plemennice sa neopakujú. Býk v dobrej kondícii dokáže pripustiť až 40 plemenníc. Pri synchronizácii ruje väčšieho počtu plemenníc sa ruja dostaví pri všetkých zvieratách takmer naraz. Preto pri použití synchronizácie ruje využijeme spravidla insemináciu a následnú reinsemináciu, čím zvýšime percento oplodnenia a uľahčíme doskok býkovi. V takto pripravenom stáde plemenníc, kde sa najprv použila inseminácia, môžeme počet plemenníc na jedného býka určiť s prihliadnutím na predpokladanú teľnosť po inseminácii. Podľa údajov PS SR ÚPZ – Výpočtové stredisko Žilina je zistená teľnosť po prvej inseminácii pri kravách 40% a pri jaloviciach 60%. Pre ľahšie rozlíšenie pôvodu teliat zo strany otca je žiaduce dodržať primeraný časový odstup (7-10 dní). Podľa plemenárskeho zákona je zodpovedný za pôvod a vylúčenie príbuzenskej plemenitby chovateľ. Chyby, ktoré sa nesprávnym postupom navodia, sa veľmi ťažko naprávajú.

Chovateľom, ktorí sa rozhodnú použiť v stáde dvoch a viacerých býkov, odporúčame riadiť sa týmito zásadami:

  • je potrebné zistiť ktorý z býkov v rámci sociálnej hierarchie má dominantné postavenie, pretože vyrovnané býky medzi sebou zápasia, zbytočne sa vyčerpávajú v bojoch a môže prísť aj k zraneniu zvierat
  • pred zahájením pripúšťacej sezóny dáme býkov do samostatného spevneného výbehu na obdobie10 až 14 dní, pričom zvieratá sledujeme, aby pri vzájomných súbojoch neprišlo k zbytočným úrazom
  • býky, ktoré boli spolu na pasienku, nie je problém presunúť do zimoviska.


Býky si medzi sebou vzájomne vytvoria sociálne postavenie, ktoré potom rešpektujú aj v stáde plemenníc. Na zimovisku sú zvieratá pod priamou zootechnickou kontrolou. Býkom môžeme zlepšiť kŕmnu dávku a odpočinkom ich uviesť do primeranej kondície, čím ich pripravíme na ďalšiu pastevnú a pripúšťaciu  sezónu.

Chovateľ komerčného stáda dojčiacich kráv by nemal prihliadať na plemennú príslušnosť jeho zvierat. Orientácia by mala sledovať dva hlavné ciele, ktoré podmieňujú jeho konečnú ekonomickú efektívnosť. Prvým cieľom je nízka nákladovosť chovu základného stáda a druhým predajnosť zvierat. Schémy komerčného kríženia (dvojplemenného či trojplemenného) budú uvedené v stati o šľachtení mäsového dobytka.

Krmivá tvoria v štruktúre nákladov do 50 %. Spotreba krmív je determinovaná metabolickou veľkosťou tela (pre zjednodušenie živou hmotnosťou kravy a jej úžitkovosťou). Pokiaľ nie sme chovateľmi výstavného dobytka, alebo producentmi čistokrvného plemenného materiálu, nie je vhodné orientovať sa na chov „chodiacich tankov“ s hmotnosťou 700 – 1000 kg. Spotreba krmív kráv s veľkým rámcom tela a vysokou hmotnosťou je o 30 % väčšia ako pri krave s hmotnosťou okolo 450 kg. Treba si uvedomiť, že buď môžeme ušetriť, nevyrobiť a nespotrebovať krmivo, alebo môžeme chovať viacej kráv, a teda mať pri rovnakých nákladoch o 30 0% vyššie tržby a o 30% vyššie dotácie na dojčiacu kravu.

Naozaj efektívne sú menšie kravy s prirodzene dobrou pravidelnou plodnosťou, ľahkosťou pôrodov, dobrou konverziou krmív a dlhým produkčným vekom. Dobrými zvieratami v materskej pozícii sú kravy plemien hereford, aberdeen angus, piemontese či slovenské strakaté, alebo slovenské pinzgauské a ich krížence. Výhodou kríženia využitie heterózneho efektu či jednoduchého (krížencom je len finálny produkt) alebo priameho a maternálneho (krížencom je aj matka a aj finálny produkt). Na matky kríženky by mali byť použité býky výrazne mäsových plemien (belgické modro- biele, charolais, piemontese, blonde d´Aquitaine).

1.5. Termín nákupu býka

Býk by mal byť nakúpený do stáda v dostatočnom predstihu pred obdobím pripúšťania, a to z viacerých príčin. Ide hlavne o veterinárne a etologické dôvody. Prvým z nich je karanténa, ktorá trvá 28 dní a musí byť vykonaná podľa stanovených predpisov. V skratke len spomenieme  priestorovú izoláciu karanténneho objektu od zvierat stáda a vykonanie potrebných vyšetrení. Je dobré, aby chovateľ na karanténu mal vyhradenú stavbu s možnosťou fixácie. Je pravdepodobné, že pri chove dojčiacich kráv bude plemenného býka nakupovať pravidelne a pravdepodobne bude takýto objekt využitý aj počas ostatného obdobia. Obdobie karantény je pre zvieratá obzvlášť stresujúce. Často sa mladý býček odchovávaný v skupine rovesníkov dostane do nového prostredia sám a je mesiac v izolačke. Psychika mladého zvieraťa môže reagovať skratovo, a preto je potrebné, aby karanténne ustajnenie bolo nanajvýš bezpečné pre zviera a ošetrujúci personál. Z týchto dôvodov asi nie je vhodná neadekvátna improvizácia. Ošetrovatelia musia ku zvieratám pristupovať vľúdne avšak dôrazne, pri dodržaní všetkých bezpečnostných opatrení. Je potrebné, aby ku zvieratám pristupovali minimálne dvaja pracovníci majúci manipulačnú palicu dostatočnej dĺžky. V prípade, že by bol býk nakúpený v priebehu pastevného obdobia, povedzme koncom leta, máme o starosť menej. Ustajňovacie priestory sú voľné, nakoľko je stádo na pastve a predpokladáme, že sú už pripravené priestory na odstav teliat. Tiež predpokladáme, že každý chovateľ má v ustajňovacom priestore na zimovisku funkčné napájačky, dobré ohradenie a fixačné zariadenie.

Podľa priemernej veľkosti stád na Slovensku môžeme tvrdiť, že len v málo chovoch je taký počet kráv, aby postačoval len jeden plemenný býk. Z dôvodu spoločnej manipulácie s býkmi, ktorá je z ekonomického i etologického pohľadu vhodná, a tiež z dôvodu, že býky často pôsobia spolu v jednom nerozdelenom pasúcom sa stáde, je vhodné aby mali dostatočný čas na vytvorenie si sociálnych vzťahov. Teda po karanténe je vhodné, aby býky spolu strávili približne 2 týždne pred zaradením do stáda.

Z uvedených lehôt môžeme načrtnúť ideálny a najkratší scenár nákupu býka. Pri ideálnom scenári býka nakúpime koncom augusta a obdobie karantény je ukončené koncom septembra. Novo nakúpeného býčka následne priradíme ku skupine býkov pasúcich sa v samostatnom oplôtku. Býky si v priebehu krátkeho času vytvoria pevnú sociálnu štruktúru. Skupinu býkov spoločne privykneme na zimnú kŕmnu dávku a na spoločné zimné ustajnenie. Pri najkratšom možnom scenári býka nakúpime začiatkom marca. Po karanténe, býka zaradíme do stáda kráv začiatkom druhej dekády apríla. V prípade, že plánujeme býka použiť na jalovice, treba nákup a následné operácie urobiť o mesiac skôr, z dôvodu skoršieho pripúšťacieho obdobia jalovíc. Druhý scenár neprihliada okrem výkonu karantény k žiadnym etologickým požiadavkám zvieraťa a môže viesť k jeho dočasnému alebo v najhoršom prípade aj trvalému nezáujmu o rujné kravy.

Počas obdobia, keď býky v stáde nepôsobia, je možné z nich vytvoriť jednu skupinu a pásť ich v samostatnom, dobre ohradenom oplôtku v blízkosti zimoviska. Cieľom je, aby sme býky udržali v dobrej kondícii a nespotrebovali na ich chov žiadnu nadbytočnú energiu, či neadekvátne náklady. V zimnom období je dobré ustajniť plemenné býky po dvojiciach až trojiciach v dostatočne priestranných kotercoch. Na jedného plemenného býka odporúčame 12 - 15 m2. Je to komfort, ktorý si isto zaslúžia.

Sú aj situácie, keď býk v stáde pôsobí a teľatá chýbajú - je vysoký výskyt jalovosti. Ak vylúčime všetky možné príčiny výživárske, klimatické či technologické, môže byť chyba v plodnosti býka. Z tohto dôvodu je dobré urobiť vyšetrenie plodnosti býka. Zo skúseností zo zahraničia vieme, že plemenné býky mäsového dobytka v odchovniach prechádzajú skúškou plodnosti. Napríklad v Izraeli je vykonané vyšetrenie výplachu predkožky na prítomnosť patogénov a súčasne je vykonaná kontrola životaschopnosti a pohyblivosti spermií. Ejakulát je odoberaný elektroejakulačnou metódou. Chovateľská organizácia tiež odporúča svojim členom robiť takéto vyšetrenie pred každým pripúšťacím obdobím. Aj vo Francúzsku v odchovniach inseminačných spoločností robia takúto skúšku štandardne. Býky nezaradené do ďalšieho využitia na stanici sú potom predané na aukcii.

Termín pripúšťacieho obdobia je závislý od toho, či chovateľ mieni viesť stádo v sezónnosti a keď áno, tak kedy plánuje telenie stáda. Z potrieb živín kráv na produkciu mlieka a možnosti pasienka poskytovať potrebné živiny cez rozvoj biomasy a tiež zo skúseností chovateľov nielen v zahraničí, ale aj u nás vieme, že je najvhodnejšia sezóna telenia v mesiacoch február až marec. Teľatá narodené v tomto období majú preukazne vyššie prírastky ako ostatné „nesezónne“ teľatá. Teda logicky by sa pripúšťacie obdobie malo začať 9 mesiacov pred týmto termínom - koncom prvej dekády apríla. Prihliadajúc na fakt, že novo nakúpený býček je vo veku okolo 14 - 17 mesiacov, kedy telesná hmotnosť nie je príliš veľká a jeho telesný rámec tiež ešte nedosiahol maximum, sa nám javí ako vhodné priradiť mu jalovice. Túto myšlienku podporuje aj fakt, že jalovice sú zväčša nižšie ako staršie kravy (aj keď príroda si poradí aj s veľkým výškovým rozdielom). A pri priemernom počte 60 kráv na stádo v SR (PS SR) a 25 % obmene stáda je počet chovných jalovíc na pripúšťanie v priemernom stáde približne 15, čo je pre býčka ideálne na prvú sezónu. Je dobré, keď sa jalovice telia približne 1 mesiac pred obdobím hlavného telenia stáda, a to z dôvodu lepšej kontroly pri pôrode a dlhšieho zotavovania po pôrode, teda ich pripúšťacie obdobie začína začiatkom marca. Takže začiatkom marca priradíme mladému býčkovi 12 – 15 rovesníčok. Spolu potom zotrvajú čas rovnajúci sa dĺžke 3 pohlavných cyklov, teda približne 2 mesiace. Proti priradeniu jalovíc mladému býkovi hovorí skutočnosť, že nevieme nič o tom, či teľatá po mladom býkovi nebudú príčinou ťažkého telenia kráv a jalovíc spôsobenou ich nadmernou veľkosťou, širokou hlavičkou či nevhodne široko utváraným telom. Druhým faktom proti je, že pri sebe stoja v pohlavných aktivitách neskúsené zvieratá, čo môže viesť k dlhšiemu času neúspešných pokusov o spojenie, vyčerpávanie býčka a nahromadenie sa rujných zvierat v neskoršom období. Je preto dôležité, aby pri prvých pokusoch o skok bola chovateľom vykonaná vizuálna kontrola úspešnosti párenia. V každom prípade či už mladému plemenníkovi pridelíme jalovice, alebo staršie kravy, vždy musíme mať na zreteli, že ich má byť maximálne 15.

Nie je dobré pristupovať ku počtu býkov v stáde striktne matematicky. V chovoch často počuť: „Mám 120 kráv. Na každého býka pridelím 30 kráv, teda potrebujem 4 býkov. Čo 30, to je málo, veď zvládne aj 40, čo 40 .... .˝ Toto sú chybné úvahy. Naozaj tento chovateľ potrebuje najmenej 4 býkov. Vždy treba mať na zreteli vetu skúsených chovateľov, že pred pripúšťacím obdobím si najlepší býk zlomí nohu, a teda treba mať v počte býkov rezervu. A preto by sme chovateľovi so 120 kravami odporúčali nie 4 ale 5 býkov. Poviete si, že je to drahé, ale niektoré ekonomické analýzy dokázali, že investovať do plemenného býka sa oplatí a ak sa narodí o 5 teliat viac, náklady na býka sú zaplatené.

Späť